Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo môže učiteľ robiť, aby podporil u žiakov konštruktivistické učenie?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Podstatou konštruktivistického prístupu k vyučovaniu je fakt, že žiaci sa k podstatným pojmom, vzťahom medzi nimi a zovšeobecneným tvrdeniam ktoré pre ne platia, dopracujú vlastným skúmaním a objavovaním. / Foto: Bigstock

Teória konštruktivizmu spočíva v tom, že žiak sám konštruuje svoje poznanie a učiteľ mu môže iba pripraviť vhodné podmienky na to, aby uňho tento proces učenia mohol prebiehať vhodným spôsobom. Je dosť náročné ho uplatňovať z dôvodu veľkého množstva žiakov v triedach. Ak však máte menší počet žiakov v triede, môžete ho vyskúšať.

 

Konštruktivisti zdôrazňujú, že žiaci si vytvárajú vlastnú interpretáciu sveta na základe svojej skúsenosti. Cieľom výučby teda nie je odovzdávanie hotovej informácie, ale vytváranie takých situácií, aby žiaci mohli interpretovať informácie v konfrontácii so skúsenosťou pre vlastné porozumenie. Úlohou učiteľa nie je poskytovať fakty, ale ukázať spôsob, ako budovať poznatky. Konštruktivisti veria, že učenie je efektívnejšie, keď žiaci plnia zmysluplné úlohy v reálnom kontexte. Učiteľ v konštruktivisticky poňatom procese vyučovania pôsobí najmä ako facilitátor, teda uľahčovateľ žiakovho učenia. Pomáha mu, keď o to požiada, vedie ho na ceste poznávania, ale nemôže zaňho skonštruovať žiadané vedomosti. K tým sa musí žiak vlastnou aktivitou dopracovať sám. Podstatou konštruktivistického prístupu k vyučovaniu je fakt, že žiaci sa k podstatným pojmom, vzťahom medzi nimi a zovšeobecneným tvrdeniam (zákonom, zákonitostiam), ktoré pre ne platia, dopracujú vlastným skúmaním a objavovaním. Učiteľ pre takto vedenú výučbu pripravuje podmienky a výučbu v tomto duchu riadi. Pre žiakov predstavuje organizátora činností a zároveň poradcu pri ich otázkach či problémoch.

 

Aplikácia konštruktivizmu v didaktike

Ak predpokladáme, že žiaci si sami budujú vlastné poznanie, mali by sme vychádzať z toho, že každý žiak vlastní určité spôsoby, ako sa vyrovnávať  so svojím životným prostredím a situáciami, do ktorých sa dostáva. Preto je pre učiteľa rozhodujúce získať nejakú predstavu o tom, kde vedomostne žiaci sú, aké myšlienkové koncepty asi vlastnia a zistiť, ako o nich rozprávajú. Čokoľvek žiak povie v odpovedi na otázku alebo „problém“, je to, čo má v daný moment pre neho zmysel. Učiteľ by to mal brať vážne bez ohľadu na to, či je to správne alebo nesprávne. Učiteľov výrok, v ktorom povie, že je niečo úplne zle, pôsobí na žiak utlmujúco a odrádza ho to od ďalšej práce. Je dôležité oceňovať aj snahu žiaka o konštrukciu nového poznatku. Vlastné koncepcie žiakov si zasluhujú učiteľov rešpekt a ak nie sú v súlade s vedeckým pohľadom na svet, je potrebné, aby mali možnosť ich použiť, spochybniť a  transformovať v súlade s vedeckými poznatkami. Je vhodné pýtať sa žiakov, ako prišli na svoju odpoveď. Je to dobrý spôsob, ako si učiteľ môže vytvárať o ich myslení svoj obraz a pokúšať sa o pochopenie, prečo si žiak zvolil práve také riešenie, prečo mu tá idea pripadá rozumná. Učiteľovi to môže veľa o myslení žiaka prezradiť. Ak chce žiakov dostatočne motivovať, mal by vytvárať také situácie, pri ktorých majú radosť z riešenia problému. Podľa zástancov konštruktivizmu je logické myslenie dôležitejšie ako len povedanie správnej odpovede. Práve logické myslenie by malo byť najviac odmeňované.

 

Ako uskutočňovať konštruktivistické učenie v triede so žiakmi?

  1. Vytvára priestor na diskusiu, v rámci ktorej si žiaci môžu prediskutovať svoje hypotézy. Podporuje vzájomné dialógy.
  2. Umožňuje žiakom nachádzať rôzne odpovede vo viacerých zdrojoch.
  3. Žiakom dopraje dostatok času na premýšľanie.
  4. Vytvára dostatok času aj na konštruovanie vzájomných vzťahov medzi javmi a na vytvorenie viacerých predstáv o danom probléme.
  5. Skúma proces žiackeho porozumenia pojmov pred samotným prezentovaním ich vlastných chápaní týchto pojmov.
  6. Vedie žiakov ku skúmaniu a nabáda ich na kladenie otázok s otvoreným koncom.
  7. Používa nespracované údaje a rôzne zdroje.
  8. Neoddeľuje poznávanie od procesu vyhľadávania poznatkov.
  9. Na žiacku nespresnú odpoveď nehovorí NIE skôr, kým sa nepokúsi porozumieť žiakovmu bežnému mysleniu v danej oblasti.
  10. Hodnotenie žiakov učiteľ považuje za nástroj na zlepšenie učenia sa a učiteľovo porozumenie žiakovmu bežnému chápaniu nesmie byť využívané ako nástroj na zisťovanie učiteľovej zodpovednosti.
  11. Využíva metódou pokus a omyl.
  12. Musí dávať pozor, aby žiaci nekriticky nepreberali určité informácie. Motivuje ich premýšľať nad nimi tak, aby dokázali odmietnuť nesprávne tvrdenia.
  13. Podporuje a akceptuje samostatnosť, iniciatívu a aktivitu žiakov.
  14. Dáva dôraz na učenie a nie na vyučovanie.
  15. Za rozhodujúce považuje skúseností (aktivity) žiakov v učení.
  16. Rešpektuje rôzne učebné štýly žiakov.
  17. Podporuje kooperatívne učenie sa žiakov.
  18. Podporuje učenie sa žiakov v reálnych životných situáciách.

 

Celkove môžeme povedať, že základnou úlohou učiteľa je motivovať žiakov k aktivite, čo môže robiť viacerými spôsobmi napríklad kladením vhodných otázok, riešením problému a podobne. Učiteľ podporuje žiakov, aby formulovali vlastné nápady, názory, námietky. Ak sa mu to podarí, je tým naštartovaný poznávací proces. Žiaci si vytvárajú vlastné predstavy a budujú si vlastnú poznatkovú štruktúru. V duševnom svete žiakov sa odohrávajú procesy porozumenia, vznikajú predstavy, kryštalizujú sa pojmy. Konštruktivistická výučba má svoje prednosti aj nedostatky. Pozitíva konštruktivistickej výučby spočívajú najmä v tom, že žiaci sa v porovnaní s tradičným vyučovaním učia s väčším záujmom, hodnotí sa aj proces učenia sa, žiaci sa zúčastňujú na svojom hodnotení, sú rozvíjané kľúčové kompetencie, a to komunikačné, interpersonálne a kognitívne. Je však potrebné si uvedomiť, že na školách prevláda hromadné vyučovanie, kde nie je jednoduché vytvárať priestor pre individuálnu konštrukciu poznania, rešpektujúcu predchádzajúce poznatky žiakov, ich záujmy, učebné štýly a tiež pracovné tempo. Z tohto dôvodu je veľmi náročné ho uskutočňovať, ale v prípade, že máte menší počet žiakov v triede, môžete ho vyskúšať.

 


Zdroje:
PETTY, G.:  Moderní vyučování
PUPALA, B., OSUSKÁ:  Vývoj, podoby a odkazy teórie konštruktivizmu  
TÓTHOVÁ,R.: Konštriktivistický prístup vo výučbe ako možnosť rozvoja myslenia žiakov
TUREK. I.: Didaktika

Čítajte viac o téme: Lepšie školstvo
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.