Bohemizmy (čechizmy) v slovenčine. Poznáte ich?

Blízkosť slovenčiny a češtiny sa prejavuje hlavne v oblasti slovnej zásoby, ale aj pri výslovnosti alebo používaní prípon a predpôn. Ktoré slová sa z češtiny dostali do slovenského jazyka? Na ktoré si dávať pozor?

Dlhé roky spoločnej histórie s Čechmi ovplyvnili aj náš jazyk. Z češtiny do slovenčiny preniklo veľa slov a dodnes má mnoho ľudí  problém rozlíšiť, ktorý zo známych tvarov patrí do spisovného jazyka a ktorý nie. Vplyvom historických okolností pôsobí čeština na slovenčinu omnoho intenzívnejšie ako slovenčina na češtinu. Čeština sa totiž na našom území používala už od 15. storočia. Vplyv češtiny na slovenčinu možeme pozorovať na viacerých oblastiach jazyka. Môžeme to vnímať v oblasti výslovnosti, v používaní prípon, predpôn, ale i pri používaní nesprávnych predložkových väzieb. Čechizmus alebo bohemizmus je slovo prevzaté z češtiny. V našom prípade ide o používanie českého jazykového prvku v slovenskom jazyku, ktoré sme si osvojili a upravili. Medzi najpoužívanejšie bohemizmy v slovenčine patrí napríklad prádlo, kľud alebo pomazánka.

Základné rozdiely medzi slovenčinou a češtinou

Rozdiely medzi češtinou a slovenčinou síce nie sú veľké, ale predsa tu sú. Český jazyk má osobitné hlásky a písmená: ř, ou, ů, ě. A naopak, pre slovenčinu sú typické hlásky: ä, ia, ie, iu, ô, ľ, ĺ, ŕ, dz a dž.

Ďalšou zaujímavosťou je fakt, že v češtine neplatí zákon o rytmickom krátení (mládí, dávám). V češtine sa  používa vokatív (pane, slečno) a tvary slov v akuzatíve a inštrumentáli množného čísla sa píšu s ypsilonom („hlavními hrdiny příběhu jsou...“). Prídavné mená majú menný tvar v prísudku (je nemocen) a slovesá či podstatné mená majú dvojtvary (já píšu/já píši; mému mužovi/mému muži).

Slová, ktoré v češtine i v slovenčine znejú rovnako, ale majú v týchto dvoch jazykoch odlišný význam

Sú to napríklad tieto slová:

chudý = chudobný,

pokoj = izba,

vedro = horúčava,

pivnice = piváreň,

obor = odbor.

Prípona - tko

Prípona -tko je v slovenčine väčšinou považovaná za nespisovnú, no pri niektorých slovách ju nájdeme aj v našom jazyku. Ide o slová, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dievča a ide predovšetkým o zdrobneniny. Napríklad: zvieratko, dieťatko, bábätko, dievčatko... Okrem tohto týchto slov sa prípona -tko  nepoužíva a je zmenená na príponu –dlo. Napríklad: slúchadlo, špáradlo, kružidlo, ležadlo, tlačidlo... Mnohé z českých slov s príponou -tko majú iný slovenský variant. Napríklad: lízatko – lízanka, razítko – pečiatka či vodítko – vôdzka. Slovenskou výnimkou s príponou -tko je slovo pravítko.

Pomerne často používané sú na Slovensku aj prípony -ište, -čnosť

Prípona -ište sa zachovala napríklad v názvoch niektorých obcí. Napríklad: Trhovište v okrese Michalovce alebo Ihrište ako mestská časť Púchova. Dnes sa preferuje prípona -isko, takže už nie sú spisovné slová ako bludište, smetište ani spomínané ihrište a trhovište. Správne je bludisko, smetisko, ihrisko, trhovisko. Česká prípona -čnosť má správny slovenský variant -ckosť. Aj slová ako autentičnosť, demokratičnosť alebo baladičnosť však boli ešte pred polstoročím spisovné a fungovali s formami autentickosť, demokratickosť, baladickosť ako dvojtvary. V súčasnosti vymierajú.

Nespisovné predpony českého pôvodu

Veľmi často používame české predpony napríklad v slovách: doporučiť, doporučovať, prehlasovať, doprevádzať. Správne tvary sú:  odporúča, vyhlasuje a sprevádza.  Tieto české predpony sa zvyknú používať často, nie sú však gramaticky správne. Rozdiel býva aj v predponách presčas – nadčas, obor – odbor, návaznost – nadväznosť, oplatit – odplatiť.

Najčastejšie používané bohemizmy  v slovenskom jazyku

NESPISOVNÉ  SLOVÁ (BOHEMIZMY) – SPISOVNÉ SLOVÁ