Hry zamerané na rozvoj sebaovládania

Sebaovládanie nám pomáha prekonávať prekážky, dosahovať svoje ciele, pomáha nám správať sa primerane k sebe samému, ale aj k ľuďom okolo nás. Sebaovládanie je teda schopnosť získať vládu a riadenie nad samým sebou. Je potrebné ho formovať odmalička.

Sebaovládanie je aj jeden z ukazovateľov školskej zrelosti a len vďaka sebaovládaniu dokáže dieťa sedieť v lavici a dávať pozor počas vyučovacej hodiny. Schopnosť sebaovládania umožňuje deťom počkať, kým budú na rade, nepredbiehať sa a reagovať na stresujúce situácie pokojným, produktívnym spôsobom. Deti s nízkou schopnosťou sebakontroly sú náchylnejšie k agresívnemu správaniu, musia vynaložiť obrovské množstvo energie na vytváranie a udržanie zmysluplných vzťahov s rovesníkmi a často sa dostávajú aj do konfliktu  s autoritami.

Ľudia, ktorí touto kvalitou emočnej inteligencie disponujú:

• bez problémov zvládajú vnútorné impulzy k neuváženému jednaniu,
• zostávajú pokojní a pozitívne naladení a ani v náročných situáciách nestrácajú hlavu,
• aj pod tlakom dokážu uvažovať jasne a ostať zameraní na podstatu problému,
• sú odolní voči "poblúzneniu" pri vidine nadmerného zisku, ale aj voči zastrašovaniu, preto majú predpoklad konať svedomite, eticky a zásadovo.

V procese formovania sebaovládania svoju obrovskú úlohu zohrávajú rodičia učitelia aj tým, že sú pre deti dobrým príkladom. Tiež je potrebné učiť dieťa uvažovať o následkoch. Pomôžte mu pochopiť, že keď odolá nejakej túžbe, prinesie mu to úžitok, ale keď sa jej poddá, bude musieť niesť následky. Samozrejme, robte to spôsobom primeraným jeho veku. Napríklad ak je dieťa nahnevané, lebo mu niekto ublížil, pomôžte mu zamyslieť sa nad tým, či neprinesie pomsta viac škody ako osohu. Či sa  nedá sa na túto situáciu reagovať lepšie — napríklad napočítať do desať, aby hnev ustúpil. A niekedy  je najlepšie jednoducho odísť. Deti, ktoré majú túto danosť zvládnutú už v predškolskom veku, dosahujú v škole oveľa lepšie výsledky. Učitelia a rodičia môžu deťom pomôcť ľahšie a rýchlejšie si vybudovať sebaovládanie napríklad aj pomocou hier. Pozrime sa niekoľko z nich.

Denník hnevu a zlosti

Niektoré deti svoj hnev potlačia, iné naopak reagujú neprimerane prudko. Aby žiaci sami seba lepšie poznali a naučili sa kontrolovať svoj hnev, aby sa naučili viac ovládať, môže im pomôcť denník hnevu a zlosti, do ktorého si budú údaje zapisovať.

Na tabuľu im môžete zapísať tieto pomocné otázky, na ktoré môžu písať opdovede:

Čo ma dnes nahnevalo?

Ako som reagoval(a)?

Ako chcem reagovať najbližšie?

Ako som sa cítil(a), ke´d som reagoval pokojne (nahnevane)?

Hra Bubliny

Úlohou detí v tejto hre je odolať pokušeniu prasknúť bublinu. Učiteľ vytvára veľké bubliny pomocou bublifuku a deti sa musia snažiť neprasknúť ich, a to ani vtedy, keď im pristanú na tele. Deti voľne pobehujú medzi bulinami, no nesmú ich ničiť. Na základe tejto hry deťom vysvetlíme, že aj v živote to tak občas chodí, že sa musíme ovládať a nemôžeme niečo urobiť ani vtedy, keď po tom veľmi túžime.

Hra Stratila sa šatka

Deti sedia v kruhu. Každému určíme číslo. Čísla si musia deti zapamätať. Prvé dieťa hovorí: „Stratila sa šatka, má ju číslo 7." Dieťa, čo má číslo 7, reaguje: „Ja ju nemám, má ju číslo 3.“ Ak dieťa  s číslom 3 neskoro reaguje alebo sa pomýli, z hry vypadne. Táto hra učí žiakov sebadisciplíne a sebaovládaniu tým, že nesmú hocikedy vykríknuť, niečo povedať, musia pozorne čakať na chvíľu, keď sa spomenie ich číslo.

Hra Ticho a hluk

Povedzte žiakom, aby napríklad kráčali. A žiaci musia najprv kráčať potichu, kráčať dozadu, skákať, kráčať s hlukom, bokom, s tlieskaním, so spevom a podobne. Pri tejto hre si musia presne uvedomovať, čo učiteľ hovorí a musia robiť len to, čo prikáže. Takto sa učia ovládať svoje prejavy.

Hra Drevo - nos

Žiaci sedia bokom ku lavici. Jednu ruku majú na kolene, tú nesmú používať pri hre, druhú na lavici. Učiteľka povie: „Drevo, nos, drevo ...“ Pritom môže ukazovať aj opačne. Žiaci musia mať ruku na predmete, ktorý učiteľka povedala, nie ukázala. Všetci sa však pozerajú na ňu. Víťazom je žiak, ktorý zostal sedieť na stoličke. Tí, čo sa pomýlia, sadajú si na koberec, kým nezostane len jeden žiak.

Hra Obloha – zem – nos

Žiaci sedia v kruhu a pozorujú vedúceho, ktorý rýchlejšie alebo pomalšie hovorí: „Obloha – zem -  nos.“ Poradie slov rôzne obmieňa a sprevádza ich pohybmi pravej ruky. Keď povie obloha, namieri ukazovákom na povalu, keď povie zem, ukáže na podlahu, keď povie nos, dotkne sa ukazovákom svojho nosa. Ostatní vykonávajú tieto pohyby s ním. Vedúci hry urobí občas nesprávny pohyb a kto sa zmýli a napodobní ho, dostáva bod. Záväzný je len slovný príkaz! Pri starších žiakoch idú slová za sebou rýchlejšie a vedúci robí klamné pohyby omnoho častejšie. S menšími deťmi môžeme hrať len dve slová – obloha a zem. Žiak, ktorý dostane päť bodov, z hry vypadáva.

Hra Hráme sa na hudobníkov

Rozdajte žiakom jednoduché  hudobné nástroje. Napríklad: tamburínu, marakas, triangel, bubienky a podobne. Pustite hudbu. Kým hudba hrá, žiaci  hrajú tiež. Keď hudbu zastavíte, musia ihneď prestať hrať na hudobné nástroje. Kto sa pomýli, vypadáva z hry.

Hra Vyvolávanie čísel

Žiaci sa posadia do kruhu a očíslujú jednotlivé stoličky. Tá, na ktorej sedí učiteľ, dostane číslo jeden, ďalšie v smere hodinových ručičiek. Každý hráč bude mať pri hre rovnaké číslo ako stolička, na ktorej sedí. Učiteľ otvorí hru tým, že povie: „Jednotka volá štvorku!“ Žiak, ktorý sedí na stoličke číslo 4, sa musí okamžite ozvať a vyvolať iné číslo – hoci aj štvorka volá sedmičku. A takto volá jeden hráč druhého, dokiaľ neurobí chybu. Za chybu považujeme, keď sa volaný žiak okamžite neozve alebo keď sa ozve žiak, ktorý nebol vyvolaný alebo keď niekto vyvolá neexistujúce číslo. Kto urobí chybu, ide na poslednú stoličku s najvyšším poradovým číslom. Ďalší žiaci sa posunú o jednu stoličku, aby mu urobili miesto. A hra hneď pokračuje ďalej. Niektorí žiaci od tejto chvíle majú iné číslo. Práve v častých zmenách čísel je ukrytý zmysel hry. Žiaci musia dávať veľký pozor a musia sa kontrolovať vo svojom sebaovládaní.

Hra Ruky preč

Žiaci sedia okolo stola a každý má svoje ruky položené na kolenách. Keď povie učiteľ „pozor“, všetci položia ruky na stôl a zodvihnú palce. Keď povie „pokoj“, dajú všetci palce dolu, ruky ležia v pokoji na stole. Na pokyn „ruky preč“ musia všetci položiť ruky opäť na kolená. Čím rýchlejšie nasledujú pokyny za sebou, tým je hra náročnejšia. Hru môžeme skomplikovať pridaním ďalších pokynov. Pri pokyne „pravá“ musia všetci položiť na stôl len pravú ruku a podobne.

Hra Tlieskaná

Všetci žiaci sedia alebo stoja v kruhu. V strede stojí jeden žiak  s loptou, ktorý ju hodí ľubovoľnému žiakovi v kruhu. Ten musí tlesknúť rukami skôr, než loptu chytí a hodí ju späť žiakovi v strede. Kto zabudne tlesknúť alebo nechytí loptu, je vylúčený. Alebo môže hrať ďalej za sťažených podmienok, napríklad si musí kľaknúť na kolená. Keď sa mu podarí chytiť loptu správne s tlesknutím, je vyslobodený a môže znovu vstať. Aj pri tejto hre musia byť žiaci maximálne sústredení a musia kontrolovať svoje konanie.

Hra Čo by som urobil(a), keby...?

Povedzte žiakom, nech porozprávajú, zahrajú vo forme scénky alebo pantomímy, čo by robili v určitých situácicách. Porozprávajte sa o správnych a nesprávnych reakciách. Môžete si napríklad zahrať aj bábkové divadlo alebo situáciu nakresliť, prípadne skúsiť iné poučné aktivity. Cieľom je, aby ste dieťaťu pomohli pochopiť, že ovládať sa je lepšie ako reagovať impulzívne