Ak chcete s vašimi tínedžermi nadviazať rozhovor, týmto vetám sa radšej vyhnite

Foto: Bigstock
Ľahká, priateľská a úprimná komunikácia vytvára nielen výborné rodinné prostredie, ale priaznivo ovplyvňuje aj psychický vývin detí. / Foto: Bigstock

Možno ste aj vy v detstve počúvali vety, z ktorých ste boli otrávení alebo vás hneď nahnevali. A možno práve tieto vety hovoríte aj vy vašim deťom, pretože vám dodnes znejú v ušiach. Pozrime sa na vety, ktoré  hlavne staršie deti neznášajú.

 

Úroveň komunikácie v rodinách je úzko napojená na atmosféru, ktorá v rodine vládne. Keď sa medziľudské vzťahy vytvárajú v priateľskej atmosfére, vedú k ľahkej a príjemnej komunikácii. Kde niet kriku, hrozieb a ironických poznámok, tam sa rozvíja šťastie a dôvera. V napätom prostredí, kde prevládajú zlé vzťahy a panuje nedôvera, je komunikácia sťažená a nabitá agresiou. Ľahká, priateľská a úprimná komunikácia vytvára nielen výborné rodinné prostredie, ale priaznivo ovplyvňuje aj psychosomatický vývin detí. Nesmieme zabúdať, že každodenná komunikácia si vyžaduje láskyplný záujem. Naše slová by mal sprevádzať úsmev, takt, trpezlivosť a zdvorilá vľúdnosť. Tieto prejavy vyvolávajú dôveru, istotu a rešpekt. Život v súčasnosti je mimoriadne hektický, naplnený nekončiacimi povinnosťami, rôznymi starosťami a často i sprievodným stresom. Množstvo prekážok, ktoré nám bránia s členmi rodiny komunikovať, neustále narastá. Niekedy stačí jedna zle položená otázka a dieťa sa cíti nešťastne, je smutné alebo prežíva zbytočný stres. Dnes sa pozrieme na niekoľko viet, ktoré hlavne u starších detí vyvolávajú hnev, nezáujem, apatiu alebo nevľúdnosť.

 

Čo bolo v škole?

Mnoho rodičov ešte ani poriadne neotvorí dvere v byte a už kričí: „Čo bolo v škole?“  Niektoré staršie deti túto otázku naozaj neznášajú. Z ich rozprávania viem, že by boli oveľa radšej, keby ste sa ich opýtali, čo robili s kamarátmi, čo sa dialo na krúžku, ako sa cítia alebo čo ich v ten deň zaujalo. Keď im každý deň dávate po príchode z práce tú istú otázku, postupne nadobúdajú dojem, že vám záleží len na známkach. Deti trpia tiež tým, keď s nimi nenadväzujete zrakový kontakt, rozprávate len v rýchlosti na pol úst, utekáte hneď zapnúť počítač alebo televízor. V tejto chvíli cítia, že nemáte o nich skutočný záujem. Tú otázku vnímajú len ako akúsi komunikačnú povinnosť. A preto si vyhraďte na komunikáciu dostatočný čas. Samozrejme, že je dôležité vedieť aj o situácii v škole a ako sa dieťaťu v škole darí. Pri nadviazaní rozhovoru sa však skúste vyhnúť tejto otázke v úvode. Svet tínedžerov je veľmi bohatý. A oni vám o tomto svete veľmi radi porozprávajú, len potrebujú na to dostatok času a príjemnú atmosféru.

 

Čo vás v tej škole vlastne učia?

Rodičia sú niekedy možno zhrození z toho, čo všetko sa ich deti musia v škole učiť. Často zabúdajú na to, že to isté sa pred rokmi učili aj oni, len už na to zabudli. Na túto otázku deti nevedia odpovedať. Učia sa len to, čo je v učebných osnovách. Tieto komentáre rodičov nerady počúvajú, viac by ocenili, aby sa ich rodičia opýtali, či im netreba s niečím pomôcť.

 

Ty si úplne neschopná (neschopný), nikdy z teba nič nebude!

Po vypočutí tejto vety deti nadobúdajú pocit, že sú naozaj k ničomu a že za nič nestoja. Len preto, že im nejde napríklad matematika, nemusí ich život skončiť zle. V takomto prípade a hlavne vtedy, keď sa veľmi snažia, potrebujú skôr pomoc a podporu. Zároveň je dobré motivovať dieťa v tom, čo ho baví, v čom má úspechy a pri ktorých aktivitách pociťuje pocit radosti a úspechu. Neustále poukazovanie na to, čomu nerozumie, v čom nevyniká, môže vážne poškodiť jeho sebavedomie a celkový vzťah k učeniu.

 

A čo mali z tej písomky tvoji spolužiaci?

Keď sa na toto rodičia pýtajú, väčšinou deti fakt nevedia, lebo si to nepamätajú alebo ich to vôbec nezaujíma. Rodičia veľmi radi porovnávajú svoje dieťa s inými deťmi, a samozrejme, túžia po tom, aby ich dieťa bolo to najlepšie. Potom to vedie k tomu, že aj samotné dieťa sa začne porovnávať v triede so spolužiakmi. To však nie je správna cesta. Porovnávať sa majú len jednotlivé výkony samotného dieťaťa.

 

Úlohy máš hotové?

Niektorí rodičia v rámci komunikácie s deťmi túto vetu používajú často. Staršie deti veľmi dobre vedia, ktoré úlohy urobené majú a ktoré nie. A keď sa im nič nechce, táto otázka ich vie poriadne rozčúliť. Nič sa nedeje, keď sa to opýtate raz za deň, ale keď s touto otázkou na perách prídete do detskej izby desaťkrát za hodinu, tak to vie dieťa poriadne nahnevať.

 

V tomto chceš ísť do školy?

Kvôli tejto otázke hlavne niektoré dievčatá prežívajú doma peklo. Sú matky, ktorým sa nič nepáči. Nezabúdajte, že dievčatá si pri obliekaní formujú svoj vkus. Niekedy to vyjde dobre, inokedy nie. Odporúča sa, že ak je oblečenie veľmi nedôstojné alebo nevhodné, rodičia by mali zasiahnuť. Ak na to nie je viditeľný dôvod, netreba mať vždy k oblečeniu komentáre. Môžete tak deťom už ráno pokaziť celý deň. Ideálne je, keď sa ešte večer porozprávate o tom, čo si na budúci deň oblečiete. Pozrite sa spoločne na možnosti výberu, správne kombinácie a podobne. Dovoľte dcére, aby vám aj ona pomohla pri výbere vášho oblečenia.

 

Ak si známku hneď neopravíš, máš zakázaný počítač!

V dnešnej dobe je už veľmi ťažké deťom zakazovať úplne počítač, lebo veľa domácich úloh riešia práve vďaka nemu. Lepšie je dohodnúť sa na rozumných časových limitoch a aktivitách na počítači  a tiež  na správnom dennom režime.

 

Pozri sa na svoju sestru, od nej by si sa mal učiť!

Deti skutočne neznášajú, keď ich porovnávajú. Táto veta je naozaj nevhodná, pretože môže spôsobiť zlé vzťahy medzi súrodencami. Deti vedia byť hlboko zatrpknuté, keď uprednostňujete niektoré z nich. To, že niekoho uprednostňujete, deti zistia nielen podľa viet, ktoré vyslovujete, ale niekedy veľa prezradí aj reč tela. Možno sa na niektoré z detí viac usmievate a na to druhé sa mračíte. Najlepší spôsob, ako vylúčiť uprednostňovanie, je pravidelne uisťovať deti slovami aj činmi o tom, že každé z nich je výnimočné. Snažte sa oceniť dobré vlastnosti každého dieťaťa. Oceňovaním jedinečnosti každého dieťaťa, namiesto ich vzájomného porovnávania prispievate k tomu, že sa vaše deti stávajú sebaistejšími, milujúcejšími a majú menšiu potrebu súťažiť so súrodencami. Ak sa každé dieťa cíti milované také, aké je, je menej pravdepodobné, že sa bude cítiť ohrozené bratmi a sestrami. Pomôžte deťom pochopiť, že je dobre, ak sú medzi nimi rozdiely.

 

Si nemožná (nemožný)!

Keď začne otec alebo mama pokrikovať na dieťa, že je nemožné vo všetkom, čo robí, väčšinou sa začne správať ešte horšie. Každé dieťa túži byť prijaté, pochopené a pochválené. Ak niečo robí zle, je potrebné mu podrobne vysvetliť, kde robí chyby. Najhoršie je jednu chybu zovšeobecniť a dať mu najavo, že je vo všetkom neschopné. Kritizovať treba činy a nie osobnosť dieťaťa. Snažte sa aj staršie deti občas pochváliť. Keď sa hlbšie nad tým zamyslíte, určite vám napadne veľa zaujímavých situácií, keď sa vaše dieťa prejavilo veľmi pozitívne. Skúste mu čo najčastejšie pripomínať práve tieto situácie. Realita je taká, že naši tínedžeri sú viac trestaní a kritizovaní ako chválení. Väčšinou za známky a za neskoré príchody domov. Skúste to otočiť, všímajte si viac pozitívne stránky. Možno budete po pár dňoch  prekvapení. A nezabúdajte i na to, že tínedžeri svoju odmeranosť, aroganciu a nevšímavosť často len na vás hrajú. Zo všetkého najviac túžia po vašom objatí, láske a úprimnej komunikácii.

 

Zdroje:
A.Faberová, E. Mazlishová: Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali
J.Šatánek: Komunikácia v rodine
S. Beever:Šťastné děti, šťastní rodiče
D. Siegel,T.Bryson: Rozvíjajte naplno mozog svojho dieťaťa
Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi
Zdieľať na facebooku