Letné prázdniny prinášajú so sebou aj problémy. Väčšinou súvisia s tým, že niektorí rodičia nemajú možnosť zabezpečiť pre svoje deti program na dva mesiace. Inokedy sa zase deti cítia preťažené, lebo musia absolvovať až veľké množstvo aktivít. Ako nájsť zlatú strednú cestu?
Rodičia počas leta väčšinou využívajú pomoc starých rodičov, letné tábory, školské kluby detí, spoločné dovolenky a podobne. Niektorí rodičia pracujú celé leto, a tak svojim deťom vymyslia množstvo aktivít, do ktorých zaradia aj niekoľko táborov alebo kurzov, ktoré sú často zamerané aj na rozvoj vedomostí. Majú pocit, že deti musia úplne vyťažiť a zamestnať tak, aby sa aj cez prázdniny čo najviac učili. Samozrejme, na tom by nebolo nič zlé, ale niekedy to množstvo je prehnané. A ak je toho naozaj veľa, dieťa necíti, že sa niečo zmenilo v jeho živote. Ak musí počas prázdnin navštevovať aktivity, ktoré mu pripomínajú školu, nemá pocit, že nastal čas na oddych. Často máva pocit, že škola pokračuje ďalej, len možno iným spôsobom a v inom prostredí. A tak hoci pôvodný zámer môže byť dobrý, práve tieto tábory a aktivity bránia deťom v tom, aby na nejaký čas úplne vypli, aby si užili svoj voľný čas a slobodne robili niečo, čo naozaj chcú.
Zmiernite tempo, deti sa vám poďakujú
Deti a hlavne rodičia sú počas roka čím ďalej viac zaneprázdnenejší a odborníci sledujú, že prevláda veľká tendencia preniesť takéto tempo života i do letných prázdnin.Touto problematikou sa okrem iných zaoberá aj Denise Pope, profesorka na Stanford Graduate School of Education. Ona samotná hovorí: „Na letné prázdniny sa začíname pozerať rovnakým spôsobom ako na školský rok. Myslíme len na to, ako deti zamestnať. Máme pocit, že čím viac ich zamestnáme, tým lepšie pre ne. Ale je to naozaj pravda?“
Denise Pope upozorňuje rodičov, že je to presne naopak. Vychádzajúc zo svojich zistení a poznatkoch o deťoch, dobre vie, že tie potrebujú aj pauzu. Potrebujú čas na voľnú, neštruktúrovanú zábavu a hru. Túžia úplne vypnúť. Potrebujú prežívať aj chvíle, ktoré im neorganizujú dospelí ľudia. A práve leto predstavuje obdobie, keď im dospelí môžu vytvoriť podmienky na to, aby si aspoň chvíľu organizovali svoj život aj samy. Je dobré, keď majú priestor, v ktorom môžu prebrať iniciatívu a tvoriť si svoje vlastné hry. „Dajte deťom aj na výber a ich názor tiež berte do úvahy," hovorí Denise Pope a dodáva tiež, že väčšina detí nepotrebuje prísne rozvrhnutý a finančne náročný program. Samozrejme, keď sa dieťa zaujíma napríklad o programovanie, robotiku, divadlo, tanec, spev, šport či iné veci a chce sa v nich zdokonaľovať aj cez prádzniny, tak mu to doprajte.
Deti potrebujú čas aj pre voľnú, neštruktúrovanú zábavu a hru
Voľná hra je potrebná hlavne pre rozvoj inteligencie dieťaťa. Dieťa totiž počas nej skúma svoje okolie a bez rušivých zásahov plní úlohy, ktoré si samo zadalo. Robí to tak dlho, pokým nestratí záujem. Pri voľnej hre si dieťa samo posúva svoje hranice. Ideálne tento proces prebieha niekde v prírode, v členitom teréne, kde si môže vytvárať skrýše, lezie po stromoch, stavia si vlastné príbytky, využíva vodu, pôdu, prírodné materiály. Ak si deti samy zadajú úlohu, necítia únavu a dokážu vynaložiť väčšiu námahu. Je to pre ne výzva, vďaka ktorej si môžu vyskúšať svoje sily. Dospelým táto detská činnosť často pripadá nezmyselná a zbytočná, ale pre deti má svoje opodstatnenie. Štúdia psychológov z University of Colorado odhalila, že voľná hra posilňuje sociálne väzby, vytvára emocionálnu zrelosť, rozvíja kognitívne zručnosti a posilňuje fyzické zdravie. V rámci kognitívnych zručností sa deti učia plánovať, vymýšľajú si vlastné úlohy, sú aktívne, vedia sa samy organizovať pri hre. Tým, že sa počas hry učia stanoviť si vlastné ciele, im to aj v budúcnosti pomáha pri prekonávaní prekážok a skôr dosiahnu úspech. Vedci prišli aj na to, že vďaka voľným hrám sú deti lepšie pripravené učiť sa v škole, majú lepšie známky a v dospelosti sú tiež šťastnejšie a dosahujú lepšie výsledky vo viacerých oblastiach. Autori štúdie skúmali 70 šesťročných detí. Zisťovali, koľko času tieto deti venujú voľným hrám a spontánnym aktivitám. Zistili, že deti, ktoré sa vo veľkej miere zapájali do voľných hier, mali zvýšenú vlastnú iniciatívu, aktivitu, samostatnosť a sebareguláciu. Zaujatie hrou sa dá u dieťaťa pozorovať vtedy, keď nevníma okolie. Dieťa je hlboko sústredené, nechce sa prestať hrať, bráni sa podnetom, ktoré do hry nepatria. Pri prerušení prejavuje nesúhlas a nespokojnosť. Radosť a uspokojenie sa dá vyčítať z tváre dieťaťa. Dieťa prejavuje radosť mimikou, hlasom, gestami a pohybmi. Rozpráva sa samo so sebou. Toto rozprávanie ešte viac umocňuje jeho emócie. Nezanedbateľná je aj tvorivosť, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa tvorí nové, originálne upravené objekty. Medzi základné znaky voľnej hry patria tieto:
- spontánnosť,
- zaujatie,
- radosť a uspokojenie,
- tvorivosť a rozvoj fantázie,
- spontánne prijatie určitej úlohy,
- aktívne a prirodzené správanie dieťaťa počas hry,
- hlboká sústredenosť,
- časté opakovanie hry, ktorá dieťa zaujala,
- odhaľuje záujmy dieťaťa,
- podporuje komunikáciu s kamarátmi,
- rozvíja empatiu,
- podporuje sociálne väzby,
- poskytuje priestor na robenie chýb, deti sa chýb neboja, lebo nie sú za ne trestané.
Samozrejme, každý rodič chce svojmu dieťaťu dopriať len to najlepšie, a preto neustále premýšľa nad tým, kde by mu mohol zabezpečiť nielen najlepšie krúžky, najkvalitnejšiu školu, najuznávanejšieho trénera, ale aj tie najlepšie aktivity počas prázdnin. Odborníci však upozorňujú na to, že ak chcete niečo naozaj dobré pre svoje dieťa urobiť, doprajte mu aj voľnú hru. Vzdajte sa aspoň na chvíľu plánovania a organizovania voľného času. A prázdniny sú na to ideálnym obdobím. Aj z uvedených výskumov vyplýva, že rodičia nemusia byť vôbec smutní z toho, keď dieťaťu neorganizujú jeho čas. Voľná hra má pre dieťa veľké množstvo benefitov a významným spôsobom ho pripravuje aj na chvíle, keď bude opäť v škole, pretože formuje aj jeho sústrednosť.
