Občas sa stretávame so slovami, ktoré sú problematické pre mnohých z nás. Niektoré problémové slová si nevieme zapamätať alebo ich nevieme správne použiť vo vete. V dnešnom článku sa pozrieme na správne používanie niektorých takýchto slovných spojení a slov.
Sloveso zahájiť sa často používa v nesprávnom význame ako synonymický výraz slovies otvoriť alebo začať. V skutočnosti však podľa aktuálneho výkladového slovníka slovenského jazyka ide o zastaraný výraz vo význame zahradiť, zatarasiť.
V písomných, ale aj ústnych prejavoch sa bežne stretávame s používaním predložky vzhľadom k. Napríklad: Vzhľadom k nízkym teplotám pretrvávajúcim počas jari bolo potrebné ešte kúriť. Avšak takáto predložková väzba, v ktorej sa predložka viaže s datívom (3. pádom), je nesprávna. V spisovnej slovenčine používame predložku vzhľadom na, ktorá vyjadruje zreteľ a viaže sa s akuzatívom (4. pádom). Vetu správne napíšete takto: Vzhľadom na nízke teploty pretrvávajúcim počas jari bolo potrebné ešte kúriť.
Predložka pre sa nesprávne používa najmä v prípadoch ako: ísť pre chlieb, ísť pre lekára,ísť pre sestru. Pri slovesách pohybu je však základnou predložkou, ktorou v spisovnej slovenčine vyjadrujeme účel, resp. cieľ činnosti, predložka po. Nie je správne ju nahrádzať predložkou pre, ktorá je základnou predložkou na vyjadrenie príčiny. Správne sú teda vyjadrenia: ísť po chlieb, ísť po lekára, ísť po sestru.
Sloveso rozumieť a aj jeho záporový tvar sa viažu s datívom. To znamená, že spisovný výraz je rozumiem/nerozumiem tomu. Sloveso chápať a aj jeho záporový tvar sa viažu s akuzatívom. To znamená, že spisovný výraz je chápem/nechápem to.
Tieto dve príslovky bývajú často zamieňané. Ktorú v akej situácii však použiť, aby sme sa vyjadrili správe a spisovne? Príslovkou von sa vyjadruje smerovanie zvnútra. Napríklad: Vyšiel som z bytu von. Na túto príslovku sa pýtame otázkou KAM? Táto príslovka vyjadruje akciu, pohyb (odniekiaľ niekam). Príslovkou vonku vyjadrujeme umiestnenie, statiku (nachádzať sa niekde, na určitom mieste) a pýtame sa otázkou KDE? Napríklad: So žiakmi sme boli vonku v parku. Ak budete váhať, ktorá z uvedených prísloviek je správna, môžete použiť malú mnemotechnickú pomôcku. Ak sa pýtate otázkou, ktorá končí na spoluhlásku, odpoveď musí taktiež končiť na spoluhlásku (kaM? – voN). Ak otázka končí samohláskou, rovnako ňou končí aj odpoveď (kdE? – vonkU).
Tvar číslovky dva sa používa len v mužskom rode v spojení s neživotnými podstatnými menami, ako napr. dva domy, dva stĺpy, dva bicykle… V spojení s podstatnými menami v strednom a ženskom rode je spisovný tvar dve. Napríklad: dve pivá, dve eurá, dve autá, dve budovy, dve knihy …Slovo deci je skrátená podoba od slova deciliter. Na rozdiel od základného slova deciliter, ktorý je mužského rodu, je jeho hovorová podoba deci v strednom rode. Spisovné je teda spojenie dve deci alebo dva decilitre.
Sloveso doporučiť sa k nám dostalo z českého jazyka. V spisovnej slovenčine máme namiesto neho sloveso odporučiť/odporúčať (a od neho odvodené slová odporúčanie, odporúčaný) s významom navrhnúť, poradiť, ponúknuť, propagovať, robiť reklamu. Slovo odporučiť nemožeme v jazykových prejavoch nahrádzať slovom doporučiť, keďže nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny. Správne sa vyjadríme takto: odporúčam vám študovať matematiku, prišiel s písomným odporúčaním, lekár mu neodporučil tento liek, odporúčaná študijná literatúra, odporúčané potraviny...
Podľa pravidiel spisovného slovenského jazyka je veľký rozdiel v tom, či sloveso napadnúť spojíte s datívom (napr. mi) alebo s akuzatívom (napr. ma). Veľa ľudí pri vysvetľovaní rozdielnosti významov týchto dvoch slovných spojení používa vtipnú, no jednoduchú pomôcku: „Napadnúť ma môže len medveď v lese.” Ak sa vám v hlave objaví nejaký nápad, tak povedzte: „Niečo mi napadlo.”
V spisovnej slovenčine nepoužívame slovo kľud, ale pokoj. Takže namiesto slov kľud a kľudný môžete používať spisovné ekvivalenty pokoj a pokojný.
Môcť je modálne sloveso, ktoré vyjadruje vôľu alebo chcenie. Časujeme ho takto:
Singulár ( jednotné číslo)
1. môžem, 2. môžeš, 3. môže
Plurál ( množné číslo)
1. môžeme, 2. môžete, 3. môžu
Správne sú teda tvary, môžeme, môžete. K nesprávnym tvarom môžme, môžte nás možno zvádzajú tvary rozkazovacieho spôsobu pomôžme, poďme, robme, seďme, píšme... Sloveso môcť nemá rozkazovací spôsob.
