Každé dieťa vyrastá v rodine, ktorá sa opiera o svoju vlastnú filozofiu a svoje vlastné hodnoty. Preto sa napríklad svojím správaním v škole deti líšia. Deti by mali vedieť, prečo sa v rodine určité hodnoty preferujú a iné zase nie. Pomáha im to aj pri obhajovaní ich vlastných postojov a názorov.
Rodičia majú vždy najsilnejší vplyv na svoje deti v oblasti základných hodnôt, ako sú čestnosť, spoľahlivosť, náboženské presvedčenie, súcit, charakternosť, vzdelanie, optimizmus, rešpekt, sebakontrola či prijateľné riešenie konfliktov. Deti sa v určitých obdobiach svojho života od hodnôt, ktoré do nich rodičia vštepujú, možno odchýlia, ale ak je medzi dieťaťom a rodičmi silné puto, tým pevnejšie sú hodnoty v dieťati zakorenené a dieťa sa k nim po určitej dobe vracia, dodržuje ich a nielen o nich hovorí. Hlavne pri vštepovaní hodnôt je potrebné dodržiavať jednotu myšlienok, slov a skutkov. Nie je nič dôležitejšie pri výchove k hodnotám ako to, aby dieťa videlo, že rodičia to, na čo myslia, prenášajú do slov a slová, ktoré hovoria, prenášajú do skutkov. Len správanie rodičov nemusí vždy vášmu dieťaťu vysielať jasný odkaz o vašich hodnotách. Niekedy mu musíte vysvetliť, čo stojí za vašiím rozhodnutím. Vysvetľujte deťom, aké myšlienkové pochody vás priviedli k vášmu rozhodnutiu. Presne im vysvetlite, prečo ste si napríklad našli novú prácu. Chceli ste viac peňazí? Vďaka novej práci máte viac času na rodinu? Alebo ide o prácu, ktorá vás viac napĺňa? Dôležité je zamerať sa aj na detaily. Deti potom jasne vidia, že ste ochotní úprimne komunikovať.
Hodnoty sa nedajú osvojiť prinútením
Takmer každý rodič túži po tom, aby jeho dieťa hovorilo pravdu, bolo altruistické a prejavovalo úctu. Tieto hodnoty si dieťa však neosvojí na základe príkazov a prísnej disciplíny. Dokážete to iba tým, že vás dieťa pozoruje. Takto sa učí, ako sa má správať a vo vzťahoch s ľuďmi fungovať. Vaše dieťa si najviac všíma:
- či hovoríte pravdu, alebo ju použijete vtedy, keď sa vám to hodí,
- či ste veľkorysý a láskavý alebo malicherný a egoistický,
- či ste pracovitý,
- či máte túžbu sa vzdelávať,
- či ste zodpovedný,
- či si viete priznať vinu a ospravedlniť sa,
- či viete pokojne a premyslene riešiť konflikty,
- či máte pozitívny vzťah k životu alebo vám všetko vadí,
- či ste zdvorilý, alebo panovačný.
Rozprávajte sa aj o hodnotách iných ľudí
Ak vaše dieťa povie, že kamarát býva vo väčšom dome alebo sused jazdí na krajšom aute, porozprávajte sa o tom. Vysvetlite dieťaťu, ako vnímate peniaze a objasnite mu aj to, čím sa riadite pri nakupovaní. Dieťa si musí uvedomiť, že každá rodina má iný systém míňania peňazí a na iné veci ich používa. Niektoré rodiny šetria na štúdium detí, na dovolenky, iné zase neustále kupujú nové nepotrebné veci. Niektorým rodinám nerobí problém zadĺžiť sa, iné rodiny žijú radšej skromnejšie, ale nechcú byť zadĺžené.
Príklad č.1:
Dieťa sa opýta: „Ako je to možné, že Jankovi rodičia žijú v takom nádhernom a veľkom dome?“
Rodič môže povedať: „Jankovi rodičia možno zarábajú viac peňazí alebo si veľa peňazí požičali, no a tie budú splácať niekoľko rokov. Ak by sme chceli aj my väčší a krajší dom, museli by sme oveľa viac pracovať, a to možno aj v sobotu a v nedeľu. My sme sa však rozhodli, že sa chceme viac venovať vám - našim deťom, chceme s vami chodiť na výlety, športovať, hrať sa spolu. Toto je pre nás najdôležitejšie. Keby sme teraz kúpili nový dom, nemohli by sme byť toľko času s vami, lebo by sme museli neustále pracovať.“
Často deti hovoria aj o tom, že ich spolužiaci môžu robiť to, čo ony robiť nemôžu. Ako sa vtedy zachovať?
Príklad č.2:
Dieťa sa opýta: „Mami, prečo Katkina rodina nechodí každý víkend k babke? Prečo ja musím takto tráviť každú nedeľu?“
Rodič môže povedať: „Katkina rodina možno nepovažuje vzťahy v rodine za tak dôležité. V našej rodine je priorita, aby sme s blízkymi prežívali ich radosti i starosti a to docielime jedine tak, že sa budeme vzájomne navštevovať a tráviť s nimi čas.“
Príklad č.3:
Dieťa sa opýta: „Alexovi rodičia nie sú zosobášení. A vy ste prečo mali svadbu?“
Rodič môže povedať: „Existuje veľa dôvodov, prečo sa dospelí nevezmú. No pre mňa a tvoju matku bolo dôležité, aby sme sa zosobášili. Chceli sme mať svadbu predtým, ako sa nám narodia deti. Pre Alexových rodičov to asi nebolo dôležité, ale ak jedného dňa usúdia, že je to dôležité, tak to možno urobia.“
Keď s dieťaťom takýmto spôsobom komunikujete a všetko mu podrobne vysvetľujete, začne vašim hodnotám viac rozumieť. Potom aj v prípade, že má kamarátov s odlišnými názormi, majú na neho menší vplyv ako vaše názory.
Ako učiť predškolákov o hodnotách?
Začnite svojho predškoláka učiť svojmu hodnotovému rebríčku tým, že mu vysvetlíte dôvod, prečo robíte niektoré veci. Povedzte mu napríklad: „Kupujem starej mame kvety, aby vedela, že na ňu myslíme a že ju máme radi.“ Alebo môžete povedať: „Dnes vyvenčíme susedke psa, lebo je chorá a ľudia si musia pomáhať.“ Vždy, keď sa dá, zapojte do aktivít aj deti. Nezabudnite ich pochváliť, keď sa podľa určitých hodnôt správajú. Zamerajte sa hlavne na láskavosť, pracovitosť, čestnosť a pravdovravnosť. Snažte sa robiť v rámci rodiny niektoré aktivity spoločne, aby dieťa videlo, že ste súdržná rodina. Táto súdržnosť dáva dieťaťu pocit bezpečia.
Naučte školákov, aby sa rozhodovali podľa svojich hodnôt
Mnohé deti tvrdia jedno a robia druhé. Napríklad vedia, že podvádzať sa nemá, ale spokojne odpisujú na písomke. Často hovoria to, čo dospelí chcú počuť, ale v skutočnosti sa podľa toho nesprávajú. Preto je dôležité dať dieťaťu možnosť, aby si precvičilo, ako sa správať podľa rodinných hodnôt. Spôsob, akým dieťa utráca peniaze, to, ako sa vyjadruje pri rozhovore s kamarátmi, a to, ako sa rozhoduje, že strávi voľný čas, vám naznačí, aké hodnoty rozvíja.
Ako komunikovať so starším dieťaťom pri vážnom probléme? Pozrime sa na jednu takúto situáciu. Komunikácia by mohla prebiehať približne takto:
Rodič: „Som smutný z toho, že si sa po zápase zapojil do ničenia súperovho ihriska. Čo sa ti preháňalo hlavou, keď si to robil?“
Dieťa: „Robili to moji kamaráti a povedali, že to mám robiť tiež.“
Rodič: „A čo si myslíš o ľuďoch, ktorí poškodzujú cudzí majetok? Čo ak by len tak niekto prišiel k nám a ničil náš dom?“
Dieťa: „No nepovažujem ich za milých ľudí.“
Rodič: „No a čo je lepšie? Vyzerať ako frajer alebo byť ohľaduplným človekom?“
Dieťa: „Byť ohľaduplným.“
Rodič: „Presne tak. No vyzerá to tak, že dnes sa ti to trošku pomiešalo, čo? Viem, že je to niekedy ťažké, ale je dôležité pamätať na to, na čom naozaj záleží.Správať sa voči všetkému okolo seba s rešpektom je vždy dôležitejšie, ako vyzerať ako frajer.“
Každá rodina si vytvára vlastný životný štýl v súlade s vierou, tradíciami, kultúrnymi koreňmi a jej ekonomickými, ekologickými i sociálnymi prostriedkami. Má vlastný spôsob myslenia, cítenia a potvrdzovania istých princípov, ktoré sa buď dedia, alebo nadobúdajú kritickým myslením a dôkladným uvažovaním. Tak sa vytvára základ výchovy a odovzdávania hodnôt a princípov mladším generáciám. Každé dieťa vyrastá v rodine, ktorá sa opiera o svoju vlastnú filozofiu. Preto sa svojím správaním v škole deti líšia. Takýmto spôsobom je potrebné dieťaťu aj vysvetliť, prečo nie je napríklad také isté ako spolužiaci. Treba mu povedať, že je to tým, že rodina vyznáva určité hodnoty, ktoré sú možno iné, ako majú spolužiaci.
Deti potrebujú nájsť svoju identitu a istotu. Svet im ponúka tisícky možností. Ťažko sa im rozhoduje a ťažko sa im vyberá to najvhodnejšie riešenia. A práve z tohto dôvodu je veľmi potrebné, aby mali v sebe zakorenené princípy, ktoré im po celý život budú pomáhať pri správnom rozhodovaní. A poznanie tej najvhodnejšej pravdy im môže dať práve rodina.
Zdroje:Raul Posse a Julian Melgosa: Umenie výchovyAmy Morin: 13 vecí, ktoré psychicky silní rodičia nerobia
