V predchádzajúcom článku ste sa mohli zoznámiť s domácimi úlohami, ktoré pomáhajú deťom nielen sa určitým spôsobom odreagovať, ale aj nabrať novú silu a energiu. Dnes sa pozrieme na niekoľko domácich úloh, ktoré sú zamerané na motiváciu detí k čítaniu v domácich podmienkach.
Mnohé výskumy jasne hovoria o tom, že vďaka knihám nerozvíjame u našich detí len poznanie, ale aj city, empatiu a prežívanie reálneho sveta. Prostredníctvom literárnych textov je rozvíjaná u nich intelektuálna, zmyslová a i emocionálna oblasť. Dieťa často hľadá v príbehoch odpovede na svoje otázky. Príbeh formuje schopnosť hľadať a vidieť súvislosti. Umelecké slovo je tiež nenahraditeľné v obohacovaní slovnej zásoby a v porozumení textu. Dnes už vieme, že pri čítaní knihy a pri sledovaní napríklad rozprávky na obrazovke sa zapájajú iné časti mozgu. Ak sledujú deti televíziu, nerozvíja sa u nich napríklad v potrebnej miere reč, pretože sú zapojené hlavne tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie vizuálnych informácií. Pri čítaní alebo počúvaní čítaného textu sa mozog zaoberá spracovaním slov. A čo je nesmierne dôležité, mozog má možnosti tvoriť predstavy na podnet počutého – vizualizovať. Pozrime sa na niekoľko aktivít, ktoré môže učiteľ dávať deťom aj v podobe domácej úlohy. Možno niektoré z nich budú ešte viac vašich žiakov motivovať k čítaniu.
Čítanie ako pomoc pri prácach v domácnosti
Dieťa pri čítaní môžete motivovať aj tak, že mu poviete, aby čítalo rodičom alebo súrodencom pri domácich prácach. Ideálne je to pri varení, pečení, žehlení, umývaní okien a podobne. Teda, pri tých činnostiach, ktoré sú jednotvárne a pokojné. Povedzte dieťaťu, že môže napríklad rodičom čítať, keď vykonávajú rôzne činnosti v dome. Môže čítať články z novín alebo rozprávky či príbehy z knihy. Staršie deti môžu čítať aj z kníh, ktoré čítajú ich rodičia. Takéto čítanie dáva deťom zmysel. Sú v kontakte s rodinou a zároveň robia radosť niekomu inému. Neskôr môžu o tejto skúsenosti napísať krátku úvahu alebo zamyslenie, ktoré neskôr prečítajú spolužiakom a učiteľovi.
Zápisy o knihách ako odpovede na otázky
Ak chcete, aby deti urobili maximum pre rozvoj svojich emócií i poznávania, vytvorte im možnosť analyzovať svoje myšlienky. Najjednoduchšie sa to dá pomocou otázok, na ktoré odpovedajú. Odpovede si môžu zapisovať priebežne pri čítaní knihy. Otázky môžete prispôsobiť veku dieťaťa. Niekedy žiaci radšej odpovedajú na otázky, ako píšu len obsah knihy. Každé dieťa je iné, možno niekoho osloví práve tento spôsob práce. Môžete im dať k dispozícii napríklad tieto otázky:
Čo sa ti na knihe páči?
Ako sa volá hlavná postava?
Aké problémy musí riešiť?
Ako sa kniha začína?
Ako sa skončila?
Ako by si ty knihu ukončil(a)?
Priniesla ti kniha niečo do života?
V akom prostredí (meste, dedine) sa odohráva dej?
Dozvedel(a) si sa niečo nové?
Čo by si ty urobil(a) ináč ako postava?
Pripomína ti rozprávka niečo z tvojho života?
Riešil si ty niekedy podobný problém?
Aké pocity si mal(a) po prečítaní knihy?
Koho ti bolo ľúto?
Je ti aj v reálnom živote a v tvojom okolí niekoho ľúto?
Poznáš niekoho, kto je podobný hlavnej postave?
Čitateľská záložka, ilustrácia alebo plagát
Povedzte svojim žiakom, aby po prečítaní svojej knihy vyrobili záložku. Na záložku môžu napísať, čo ich v knihe zaujalo a čo nie, prečo knihu odporúčajú spolužiakom. Môžu nakresliť obrázok, niečo zajímavé na ňu nalepiť a podobne. Potom záložku odfotia a fotku vám pošlú. Ak sa so žiakmi pohybujete v nejakom spoločnom virtuálnom priestore, tak v ňom môžete urobiť zo záložiek výstavku alebo v rámci videočetu si ich môžu navzájom ukázať alebo si niektoré informácie z nich prečítať. Takto sa žiaci navzájom motivujú k čítaniu zaujímavých kníh. Žiaci nemusia vyrábať len záložky, môžu vyrobiť aj zaujímavý plagát, protredníctvom ktorého spropagujú knihu, ktorú čítajú. Ďalšia možnosť spočíva v tom, že vytvoria ilustrácie k úryvkom, ktoré čítali. Dôležité je, aby si ich nenechávali len pre seba, ale aby mali nejakú možnosť ich ukázať spolužiakom.
E–mail o knihe
Prostredníctvom videočetu sa žiaci dohodnú, kto komu napíše e-mail. Učiteľ im aj môže pomôcť vyžrebovať mená spolužiakov. Potom sa dohodnú na termíne, dokedy si majú navzájom poslať e-mail, v ktorom spolužiakovi (spolužiačke) napíšu o prečítanej knihe. Niekedy žiakov viac motivuje, keď o tom nepíšu len do zošitov, ale niekomu konkrétnemu, o ktorom vedia, že si to prečíta.
Text s pomiešanými vetami a tvorbou vlastného záveru
Žiakom pošlete úryvok z nejakého úryvku, v ktorom sú poprehadzované vety. Ich úlohou je zoradiť vety podľa zmyslu. Potom môžu k týmto vetám dotvoriť vlastný záver. Na ďalší deň v rámci videočetu môžu žiaci svoje závery čítať. Pri tejto aktivite nielen čítajú, ale aj tvoria vlastný text. To, že ho budú môcť na ďalší deň prečítať, ich väčšinou veľmi motivuje.
Čítanie s predpovedaním
Žiaci si pred začatím videočetu samostatne prečítajú časť textu, ktorý im učiteľ poslal už deň vopred. Keď sa všetci spoločne stretnú, tak najprv povedia, o čom čítali a potom im dá učiteľ určitý čas na to, aby si premysleli, ako by mohol text ďalej pokračovať. Potom povedia svoj názor. Na záver učiteľ prečíta skutočné pokračovanie príbehu, ktorý napísal autor. Žiaci si porovnajú svoje nápady s autorovými.
Písanie fiktívnych listov
Po prečítaní ukážky žiaci môžu písať fiktívne listy spisovateľovi. V listoch napíšu, čo sa im v diele páčilo a čo nie. Čiže prostredníctvom listu sa môžu pokúsiť napísať malú kritiku. Taktiež môžu autorovi napísať, čo by mu odporúčali v diele zmeniť a podobne. Fiktívne listy môžu písať aj literárnym postavám. Samozrejme, posielajú ich svojmu učiteľovi alebo spolužiakom.
Ďalšie úlohy, ktoré motivujú deti čítať
Deti baví viac čítať aj vtedy, keď môžu určitým spôsobom prečítaný text ešte viac dotvárať. Môžete postupovať tak, že žiakom najprv zadáte niekoľko alebo jednu z uvedených úloh a na ďalší deň v rámci videočetu im dovoľte čítať svoje odpovede. Pre žiakov môžete vybrať niektorú z nasledujúcich úloh:
- napíš list hlavnej postave,
- napíš list autorovi,
- predstav si, že si hlavná postava, zapíš pocity hlavnej postavy do denníka,
- priprav prezentáciu v PowerPointe o spisovateľovi,
- zmeň žáner (skús prepísať baladu na rozprávku a naopak, napíš prozaický dej formou epickej básne),
- vymysli iný záver a nadpis,
- vymysli nový diel do knihy,
- povedz, ktorú postavu by si vložil ešte do deja a prečo,
- porozprávaj, ktorou postavou z knihy by si chcel byť a prečo.
Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, aby sa so svojimi názormi mohli podeliť aj s ostatnými spolužiakmi.
