Prestávky sú pre žiakov veľmi dôležité. Počas prestávok sa môžu zregenerovať, oddýchnuť si, načerpať energiu a silu na prijímanie ďalších informácií a v konečnom dôsledku pomáhajú im v tom, aby sa vedeli koncentrovať na ďalšiu prácu.
Pravidelné prestávky počas školského dňa, či už kratšie medzi hodinami alebo dlhšie obedové, rozhodne nie sú len nevyužitým a premárneným časom. Dnes už každý vie, že prestávky zlepšujú produktivitu a tiež dávajú deťom lepšiu príležitosť kreatívnejšie tvoriť a zlepšovať si sociálne zručnosti. V štúdii z roku 2016, psychologička Karrie Godwin a jej kolegovia merali pozornosť žiakov počas hodiny. Zistili, že približne štvrtinu celkového času boli žiaci nepozorní, neschopní sa sústrediť na zadanie úloh a výklad. Kratšie hodiny alebo kratšie zadania úloh ich k pozornosti výrazne prispeli. Desaťminútové aktivity boli oveľa efektívnejšie, ako úlohy vyžadujúce tridsaťminútové sústredenie. Prestávky podľa zistení totiž znižujú stres, zvyšujú produktivitu a podporujú fungovanie mozgu.
Čo zistili ďalšie výskumy?
Počas výskumu Mary Helen Immordino-Yangová v roku 2012 pomocou skenera nervovej aktivity pozorovala takzvaný kľudový stav mozgu, teda stav mozgu napríklad počas prestávok a páuz, kedy sa nevyžadovalo vysoké sústredenie na žiadne určité aktivity. Výskum ukázal, že práve v tomto, na prvý pohľad výhradne odpočinkovom stave, je mozog vysoko aktívny. Počas tohto stavu mozog spracováva spomienky, reflektuje to, čo sa stalo a tiež plánuje naše budúce kroky. Prestávky udržiavajú naše mozgy zdravé a zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvíjaní kognitívnych schopností, ako je napríklad porozumenie pri čítaní, schopnosti vytvárať nové myšlienky a rozumieť im. Prestávky sú nevyhnutnou súčasťou učenia sa a nejde len o psychickú pohodu študentov. Mladším žiakom pomáhajú i v predchádzaní nevhodného správania či pri odburávaní stresu.
Telesná aktivita cez prestávky pomáha aj mozgu
Viaceré štúdie spájajú fyzickú aktivitu so zlepšenými kognitívnymi schopnosťami. Jedna zo svetovo najznámejších štúdií zistila, že kognitívne funkcie mozgu sa zlepšujú už po 20 minútovej prechádzke. Študenti, ktorí prechádzku absolvovali, mali lepšie skóre v akademických testoch a zvýšenú pozornosť. Od zverejnenia tejto štúdie mnoho ďalších štúdií potvrdilo spojenie medzi fyzickou aktivitou a akademickým výkonom, vrátane známok a lepších výsledkov v testoch. Zapojenie do fyzickej aktivity zvyšuje tiež prietok krvi a okysličovanie v mozgu, zvyšuje nervovú konektivitu a stimuluje rast nervových buniek v hippocampe, centre výučby a pamäti. Cvičenie teda mení štruktúru mozgu a má množstvo výhod. Napríklad zabezpečuje zlepšenú pozornosť a pamäť, zvýšenú aktivitu mozgu a kognitívne funkcie a tiež zlepšenú náladu a schopnosť vyrovnať sa so stresom. Štúdia, do ktorej sa zapojilo 757 žiakov z 29 základných škôl v Austrálii zistila, že deti, ktoré sú viac fit, majú lepšie skóre. Lepšie výsledky z gramotnosti a počítania dosiahli tí žiaci, ktorí sa aktívnejšie venovali telesnej výchove. Nemáme však len výskumy, ktoré prinášajú informácie o lepšom kognitívnom výkone. Existujú tiež štúdie, ktoré zistili pozitívny vplyv pohybu na sebavedomie, mentálne zdravie, konkrétne nižšie riziko vzniku depresie, úzkosti a menej stresu, radosť a zapojenia sa do vyučovania. A to všetko sa dá zabezpečiť len vďaka dostatočnému počtu hodín telesnej výchovy.
Prestávky tiež pomáhajú formovať sociálne zručnosti
Dlhšie prestávky poskytujú deťom príležitosti naučiť sa dôležité životné zručnosti. Keď si deti spolu hrajú, učia sa riešiť konflikty a riešiť problémy. Učia sa tiež, ako zvládať svoje vlastné emócie a správanie. Toto všetko sú základné zručnosti pre život. Dlhšie prestávky poskytujú tiež priestor pre imaginárne a kreatívne hry a umožňujú deťom precvičovať myslenie v rôznych situáciách .Vytvárajú tiež podmienky na skúmanie nových myšlienok bez strachu zo zlyhania alebo stresu zo známok. Toto pravidelné vystavovanie sa novým skúsenostiam počas hry cez prestávky môže tiež zvýšiť ich kognitívnu flexibilitu a pripraviť ich na akademické výzvy.
Čo môžu žiaci robiť cez prestávky?
- Ideálne je, keď môžu chodiť cez prestávky na vzduch na ihrisko alebo do parku.
- Dovoľte im hrať sa napríklad loptové hry. Mladšie deti sa rady hrajú aj v piesku alebo si stavajú bunkre.
- Ak nemáte priestory na športovanie, motivujte žiakov k tomu, aby sa aspoň prechádzali.
- Ak prší a nemôžu ísť žiaci na dvor, môžu si čítať knihy, rozprávať sa alebo sa môžu hrať spoločenské hry.
- Niekedy je potrebné urobiť niekoľkominútovú pauzu aj počas vyučovania. Keď vidíte, že sú žiaci unudení alebo unavení, tak si na chvíľu spolu zacvičte, zahrajte sa spoločne krátku hru, vymyslite aktivitu, ktorá dokáže stimulovať ich zvedavosť alebo kreativitu, dovoľte im pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách.
Nútiť žiakov pracovať v dlhších časových úsekoch, je zbytočné a neprináša pozitívny výsledok. Ak sa žiaci majú učiť dlhšie a bez prestávok, tento pridaný čas im nepomôže naučiť sa viac alebo si lepšie zapamätať učivo. Namiesto toho sa často nasilu premáhajú.Menšie deti sú často i oveľa nervóznejšie a automaticky sa im učenie spája s negatívnymi a nepríjemnými pocitmi. Z tohto dôvodu je potrebné prestávky v plnej miere využívať a čo je najdôležitejšie, využívajte ich tak, aby žiakom prieniesli čo najlepší úžitok.
