Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako hudba ovplyvňuje život človeka?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Sgutterstock
Hudba prináša ľuďom nielen umelecký zážitok, ale pozitívne vplýva aj na zdravie a kvalitu života. / Foto: Sgutterstock

Hudba prináša ľuďom nielen umelecký zážitok, ale pozitívne vplýva aj na zdravie a kvalitu života. Lieči a uzdravuje, aktivizuje, podporuje pamäť, fantáziu, intuíciu a kreativitu.

 

Hudba je neoddeliteľnou súčasťou života človeka, sprevádza ho od jeho narodenia. Je to druh umenia, ktorý vzniká ako zoskupenie tónov, ktoré majú svoju výšku, silu, dĺžku a farbu. Plynie v reálnom čase a je prostriedkom vyjadrenia pocitov, psychických stavov a reakcií človeka, je však aj  svedectvom doby, pôvodu, charakteru a praktickej potreby, v ktorej vznikala. Jej vznik sa dotýka roviny historickej, kultúrnej i spoločenskej. Jej existencia nikdy nebola samoúčelná. Plnila a plní v živote človeka mnohé funkcie, napríklad umeleckú, estetickú, výchovnú, poznávaciu, socializačnú, terapeutickú a tiež zábavnú. Hudba je prostriedkom komunikácie a integrácie, je univerzálnym dorozumievacím prostriedkom, ktorý je zrozumiteľný takmer všetkým. Už aj starí grécki filozofi vedeli, že hudba má v živote človeka mimoriadne postavenie. Napríklad filozof Platón hovoril: „Hudobný výcvik je silnejším nástrojom ako ktorýkoľvek iný, pretože rytmus a harmónia sa dostávajú do vnútorných miest duše, na ktoré sa mocne zapínajú a odovzdávajú duši veľa stimulov na jej rozvoj.“ Stručne povedané, ak je človek obklopený krásnou hudbou, stáva sa viac ušľachtilý a dobrý. Platón dlhšiu dobu pozoroval vplyv hudby na spoločnosť v jeho dobe. Podľa neho hudba bola  morálnym zákonom. Často hovoril, že dáva dušu vesmíru, krídla mysli, úlety do fantázie, kúzlo smútku, veselosť a život všetkým. A tiež podľa Platóna zlá hudba je plná nebezpečenstva pre celý štát. Aristoteles povedal, že keďže hudba komunikuje s emóciami, nemorálna hudba môže formovať človeka smerom k horšiemu. Človek sa naplní rovnakou vášňou, aká vyžaruje z hudby, ktorú počúva.

 

Čo hovoria vedecké výskumy?

V súčasnosti vplyv hudby na človeka skúmajú aj mnohí vedci vo viacerých krajinách sveta. Napríklad podľa vedcov z Missourskej univerzity podporuje hip-hop, rap a pop hudbu problematické správanie. Analyzovali viac ako 400 textov hudobných hitov v rokoch 2006 až 2016. Prevládala v nich téma násilia, vulgárnosti, nerovnosti, emocionálneho vydierania a agresia. Profesorka Cynthia Frisbyová preto odporúča rodičom, aby diskutovali so svojimi dospievajúcimi deťmi o tom, čo počúvajú a ako to ovplyvňuje ich identitu. Tvrdí, že spomínané témy sa v textoch vyskytovali až príliš často a je presvedčená, že aj takéto texty potom vedú k násiliu a zneužívaniu i v reálnom živote. Hovorí tiež: „Hudba je ako náboženstvo. Nikdy nie je neutrálna vo svojom duchovnom smerovaní.“ Tiež pripomína, že v konečnom dôsledku je možné všetky tóny, melódie a hudobné texty klasifikovať podľa ich duchovného smerovania buď nahor, alebo nadol. Veď napríklad také gregoriánske chorály dokonale odrážajú architektúru katedrál. Duchovne pozdvihujú poslucháča. Mnoho odborníkov tvrdí, že pokiaľ bude vládnuť vo svete vznešená a krásna hudba, bude prekvitať civilizácia duchovne aj materiálne.

 

Vedci tiež zistili, že niektoré druhy hudby (napr. rocková hudba a jej rytmus) ovplyvňujú našu schopnosť uvažovať a robiť si úsudok. Výsledky výskumu naznačujú, že podobne ako pri televízii i niektoré druhy hudby môžu vyvolať hypnotický efekt. Dôkazom tohto odvážneho tvrdenia môže byť aj výskum neurobiológa Schreckenberga a fyzika Birda na myšiach. Ich spoločný výskum prebiehal tak, že 8 týždňov boli 3 skupiny myší vystavené rôznym hudobným žánrom. Prvá skupina počúvala disharmonický rockový rytmus bubnov, druhá skupina počúvala klasickú hudbu a tretia nepočúvala žiadny druh hudby. Úlohou týchto myší bolo nájsť v bludisku potravu. Prvý deň medzi jednotlivými skupinkami nebol žiadny rozdiel. Na konci ôsmeho týždňa myši z 2. a 3. skupinky poznali priamo cestu k potrave na rozdiel od „rockovej skupinky“, ktorej nájdenie potravy trvalo pomerne dlho. Nasledovala trojtýždňová prestávka, kedy myši nepočúvali hudbu a ani neabsolvovali cestu bludiskom. Potom znovu boli podrobené skúške s bludiskom za účelom overenia toho, či si pamätajú cestu bludiskom a či účinok rockovej hudby pominul. Myši z prvej skupinky sa nedokázali zorientovať v bludisku, akoby tam boli prvýkrát a cesta im trvala dlho, zatiaľ čo ostatné myši si cestu zapamätali. Vedci tak preskúmali ich mozog (hypokampus) a našli viditeľné dôkazy abnormality vetvenia a výbežkov nervových buniek a tiež poruchy RNA. Prišli k záveru, že poruchy spôsobil rytmus a nie harmónia a melódia. Výsledok výskumu bol, že rocková hudba spôsobila poškodenie hypokampu a zapríčinila atrofiu predného laloku, čo pravdepodobne ovplyvňuje morálne hodnoty, schopnosť učiť sa a tiež aj rozumové uvažovanie. Bolo zistené , že všetky systémy v našom tele pracujú v rytmoch a pokiaľ sú tieto prirodzené rytmy narušené, dochádza k disharmónii, a teda aj k škodlivým účinkom.

 

Ktorá hudba nám pomáha?

Odborníci tvrdia, že je dôležité počúvať relaxačnú hudbu či autentické zvuky prírody, ako je spev vtákov, hlasy veľrýb a delfínov, šumenie lístia, morských vĺn, dážď... Počúvanie týchto zvukov dokáže človeka vrátiť k prirodzenej a vrodenej harmónii. Napríklad pomalá a monotónna hudba spomaľuje tep srdca, frekvenciu dychu a frekvenciu mozgových vĺn. Vysoký krvný tlak, srdcové ochorenia, bolesť hlavy, napätie a nespavosť lieči upokojujúca hudba. Je nesporné, že hudba má priame somatické účinky (zmeny krvného tlaku, frekvencie tepu, hladiny cukru v krvi, činnosť pľúc, psychogalvanického kožného odporu, pôsobí na vylučovanie žalúdočných štiav, črevnú peristatiku, premeny vápnika, zmeny psychomotoriky aj mozgovej činnosti, nespavosť, schopnosti videnia vďaka zmenám v zakrivení a rozšírení zorníc i ovplyvnením rýchlosti pohybu viečok, vylučovanie adrenalínu a nonadrenalínu, uvoľňuje endorfíny a podobne).

 

Hudba dokáže aj liečiť

Muzikoterapia sa skladá z dvoch gréckych slov. Músikos, čo môžeme preložiť ako hudobný a therapeia, čo vnímame ako liečenie. Muzikoterapiu môžeme jednoducho charakterizovať ako liečebnú metódu, ktorá využíva hudbu ako prostriedok terapie, ktorá zlepšuje fyzické a psychické zdravie, znižuje napätie počas terapie, navodzuje príjemnú atmosféru, zvyšuje predstavivosť a koncentráciu, vedie k relaxovaniu a odkloneniu pozornosti od rušivých vplyvov, k posilneniu expresie (vyjadrenia) a nakoniec ju môžeme chápať aj ako náhradnú formu verbálnej komunikácie. Najčastejšie sa v sociálnej práci využíva so seniormi, osobami postihnutými AIDS, osobami s Downovým syndrómom, poruchou pozornosti a hyperaktivity (ADHD), autizmom, poruchami učenia, závislými osobami, ale aj s deťmi trpiacimi syndrómom CAN.

 

Zbierky esejí lekára a spisovateľa Olivera Sacka, ako je napríklad „Musicophilia”, predstavujú verejnosti príbehy, ktoré objasňujú, prečo hudba dokáže zosilnieť schopnosť učiť sa či sa uzdraviť z dôsledkov vážnych porúch a traumy. Výskum na poli neurovedy potvrdil mnohé pozorovania Olivera Sacka. Napríklad ľudia, ktorí mali mŕtvicu alebo im bola diagnostikovaná Parkinsonova choroba, sú schopnejší chodiť pri počúvaní rytmickej hudby. V prípade mŕtvice ľudia, ktorí nemôžu rozprávať, často môžu spievať. Spev je potom použitý na to, aby pomohol obnoviť ich reč. Ďalšia štúdia ukázala, že predčasne narodené bábätká na oddelení intenzívnej starostlivosti novorodencov opúšťajú inkubátor v priemere o 11 dní skôr, ak sa im počas kŕmenia púšťajú uspávanky. A deti, ktoré mali ortopedickú operáciu, majú menšie bolesti, ak im lekár odporučí pooperačnú muzikoterapiu. Deti s autizmom majú sklon byť vnímavejšie k zvukom hudby viac než k zvukom reči, a tak mnohí terapeuti používajú hudbu, aby podporili vývoj ich reči a učenia. Kombinovaním hudby, napríklad s relaxačnými obrázkami prírody, terapeuti dokážu pomôcť pacientom chystajúcim sa na operáciu dosiahnuť stav pokoja, ktorý potom znížuje potrebu anestézie a liekov proti bolesti. 

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Výskum, Hudba, Zdravie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.