Ako precvičovať mozog tak, aby sa u dieťaťa rozvíjala sociálna a emocionálna inteligencia?

V predchádzajúcom článku sme sa zoznámili s tým, ako funguje detský mozog. Dnes sa zoznámime s technikami, pomocou ktorých môžete precvičovať detský mozog tak, aby sa u neho rozvíjala sociálna a emocionálna inteligencia.

Poschodový mozog je ako sval. Keď sa používa, rozvíja sa a podáva lepšie výkony. A keď ho zanedbávame, optimálne sa nerozvíja, stráca časť svojej sily. Rodičia môžu premyslene a cielene rozvíjať poschodový mozog svojich detí. Je to dôležité hlavne kvôli tomu, lebo poschodový mozog vyvažuje mozog prízemný a má zásadný význam pre jeho sociálnu a emocionálnu inteligenciu. Je základom pevného duševného zdravia. Ako v každodennom živote v bežných situáciách hľadať spôsoby a  ako sa zamerať na rôzne funkcie poschodového mozgu? Ako  ich čo najlepšie precvičovať? Pozrime sa na niekoľko spôsobov:

Dôkladné rozhodovanie

K veľkým pokušeniam pre rodičov patrí aj snaha rozhodovať za svoje deti tak, aby vždy urobili správnu vec. Neuropsychiater D. Siegel im však odporúča, že namiesto toho by mali deťom dopriať priestor a čas na to, aby mohli trénovať svoje vlastné rozhodovanie. Pri rozhodovaní  musí mozog zvažovať rôzne možnosti. Porovnávanie rôznych protichodných alternatív, ako aj výsledky týchto volieb poskytujú detskému poschodovému mozgu tréning, posilňujú ho a umožňujú mu lepšie fungovať. U veľmi malých detí môžete dávať napríklad tieto otázky:

„Chceš si dnes zobrať biele alebo modré topánky?“

„Pôjdeme sa dnes bicyklovať alebo plávať?“

„Chceš na olovrant zjesť hrušku alebo jablko?“

Keď sú deti staršie, môžete im v rozhodovaní dopriať väčšiu zodpovednosť a nechajte ich riešiť rôzne dilemy, ktoré môžu byť aj zložité. Napríklad ich nechajte rozhodnúť sa, ktorý krúžok si vyberú, keď obidva sa uskutočňujú v ten istý deň. Aj problematika vreckového dáva veľa príležitostí na rozhodovanie.Keď sa dieťa rozhodne, musí niesť aj následky samo za seba. Nemôže sa na nikoho vyhovárať. Niekedy je pre rodičov ťažké odolať zachraňovaniu, keď deti robia drobné chyby alebo sa nerozhodujú optimálne. Vaším cieľom však nie je dokonalosť každého rozhodnutia práve teraz, ale optimálne rozvinutý poschodový mozog oveľa neskôr.

Ovládanie emócií a tela

Trénovať treba aj kontrolu nad sebou samým, a preto je potrebné deti oboznámiť aj s tým, čo majú robiť, keď sú rozrušené. Môžete začať jednoduchou technikou. Povedzte im, aby sa zhlboka nadýchli a počítali do desať. Pomôžte im vyjadrovať svoje pocity. Nechajte ich dupnúť si nohami alebo buchnúť do vankúša. Môžete im tiež vysvetliť, čo sa odohráva v ich mozgu, keď sami cítia, že strácajú kontrolu a ako predísť tomu, aby vybuchli. D. Siegel tvrdí, že aj malé deti sa dokážu zastaviť a zamyslieť sa namiesto toho, aby niekomu ublížili slovami alebo päsťami. Nerozhodnú sa vždy správne, ale čím viac budú trénovať iné alternatívy ako bietie päsťami a kopanie okolo seba, tým silnejší a kompetentnejší bude ich poschodový mozog.

Porozumenie sebe samému

Jeden z najlepších spôsobov, ako podporiť deti v tom, aby samy sebe rozumeli, je klásť im otázky, ktoré im pomôžu nahliadnuť pod povrch toho, čomu už rozumejú. Môžete dať dieťaťu napríklad teito otázky:

„Čo myslíš, prečo si sa rozhodol práve takto?“

„Vďaka čomu si sa cítila takto?“

„Čo myslíš, prečo sa ti tento test nepodarilo napísať?“

Deti, ktoré už vedia písať a kresliť, môžu postupovať aj tak, že im kúpite denník a budete ich povzbudzovať, aby si do denníka každý deň písali alebo kreslili. Tento rituál môže zdokonaliť ich schopnosti venovať pozornosť ich vnútornému svetu a rozumieť mu. Čím viac deti uvažujú o tom, čo sa v nich odohráva, tým skôr a lepšie rozvinú schopnosť chápať a reagovať na to, čo sa deje vo vnútorných svetoch aj iných ľudí.

Empatia

Empatia je ďalšia schopnosť, ktorá sa formuje vďaka poschodovému mozgu. Kladením jednoduchých otázok, ktoré povzbudzujú uvažovanie o pocitoch iných ľudí, budujete schopnosť dieťaťa cítiť empatiu.

Napríklad:

„Čo myslíš, prečo to bábätko plače?“

„Čo myslíš, ako sa teraz cítit Katka, keď sa jej kamarátka presťahovala do iného mesta?“

„Myslíš, že sa niečo pani predavačke stalo, keď nebola milá?“

„Čo myslíš, prečo je ten chlapec taký smutný?“

Privedením detskej pozornosti na emócie ďalších ľudí v nich môžete otvoriť formovanie súcitu a zároveň tak precvičovať poschodový mozog. Vedci sú presvedčení, že korene empatie spočívajú v zložitom systéme tzv. zrkadlových neurónov. Zrkadlové neuróny slúžia na porozumenie výrazom tváre. Keď sa váš kolega v práci zamračí znechutením nad pokazeným jedlom, zatvárite sa podobne ako on. Keď niekoho uvidíte usmievať sa, vaše zrkadlové neuróny vo vás vyvolajú pocit, akoby ste sa usmievali sami. Zdá sa, že čím lepšia je vaša schopnosť interpretovať výrazy tváre, tým aktívnejší je váš systém zrkadlových neurónov. A práve preto niektorí vedci považujú zrkadlové neuróny za základ empatie.

Morálka

Ak sa deti dokážu dôkladne rozhodovať, keď ovládajú svoje impulzy, používajú empatiu a rozumejú sebe samým, zároveň si rozvíjajú zmysel pre morálku, zmysel nielen pre dobré a zlé, ale aj pre to, čo je vyšším dobrom, ktoré presahuje ich vlastné individuálne potreby. Detský mozog sa neustále vyvíja, a tak aj v tomto smere nie je nič konečné a neustále sa ich postoje vyvíjajú.

Rozvíjať morálku dieťaťa môžete aj pomocou takýchto otázok:

„Bolo by v poriadku bežať na červenú, keby išlo o niečo dôležité?“

„Čo by si urobil, keby si v škole videl, že niekto niekomu ubližuje?“

„Aký by si mala pocit z toho, že si dostala jednotku z testu podovodom pomocou ťahákov?“

Je dobré motivovať deti k uvažovaniu o tom, ako sa zachovať a k hodnoteniu následkov ich rozhodnutia. Týmto deti trénujete v premýšľaní prostredníctvom morálnych a etických princípov, ktoré sa stávajú základom pre spôsob, ako sa budú rozhodovať po celý zvyšok života. Netreba tiež zabúdať na to, akým vzorom ste pre deti vy. Ak učíte deti o cti, veľkorysosti, láskavosti a rešpekte, musia zároveň vidieť, že vy sami žijete životom, ktorý tieto hodnoty stelesňuje.