Nenásilná komunikácia (skrátene NVC), ktorú tiež nazývame súcitná alebo kooperatívna komunikácia, je prístup k nenásilnému životu, ktorý vyvinul Marshall Rosenberg začiatkom 60 rokov 20. storočia. Základnou myšlienkou a cieľom nenásilnej komunikácie je dosiahnuť spojenie medzi ľuďmi. Aby sme mohli spolupracovať, je nevyhnutné nadviazať spojenie, vzájomne si porozumieť, vcítiť sa do toho druhého, pochopiť jednu i druhú stranu a na základe toho hľadať najlepšie možné riešenie.
Úspešní ľudia už dávno pochopili, že efektívna komunikácia v praxi je to, čo im pomáha napredovať. Schopnosť vedieť aktívne počúvať, efektívne klásť otázky, jasne a zrozumiteľne odpovedať a byť rovnocenným partnerom pri komunikácii, je odrazom nášho sebavedomia a rešpektovania samého seba a ľudí, s ktorými komunikujeme. V rámci nenásilnej komunikácie ide hlavne o rozvíjanie empatie. Empatia je schopnosť vcítiť sa do vnútorného citového a zážitkového sveta iných ľudí. Je to schopnosť pochopiť druhého ako seba samého, vcítiť sa do jeho kože, vidieť jeho očami, počúvať bez predsudkov, vedieť sa vcítiť do postavenia druhého, vedieť odhadnúť jeho potreby, nerobiť súdy, ale ostať samým sebou. Nenásilná komunikácia je založená na predpoklade, že všetky ľudské bytosti majú schopnosť súcitu a empatie a že ľudia sa reagujú násilne len vtedy, keď nemajú k dispozácii účinnejšie stratégie na uspokojenie svojich potrieb. Umenie nenásilnej komunikácie učí a vysvetľuje, ako sa správať pri kontakte s okolím, aby všetko prebiehalo pokiaľ možno bez konfliktov a nedorozumení. Nenásilná komunikácia sa snaží nájsť mierové riešenia medzi potrebami ľudí. Môže sa zdať, že niečo tak zásadné by malo byť bežné a rozšírené, bohužiaľ, to tak ale nie je. Preto je veľmi dôležité vzdelávať sa aj v tejto oblasti. Teória je dnes šírená koučami a lektormi po celom svete. O nenásilnej komunikácii sa hovorí aj ako o hľadaní porozumenia a spojenia za účelom vyjasnenia si toho, čo je pre obe strany dôležité, pričom kľúčová je práve identifikácia pocitov a potrieb zúčastnených. Nenásilná komunikácia predstavuje schopnosť počúvať, inšpirovať, predchádzať konfliktom. Marshall Rosenberg vysvetľuje, že teóriu nenásilnej komunikácie vytvoril tak, že spojil dlhodobé ľudské poznatky o medziľudských vzťahoch a vytvoril princípy, na základe ktorých by ľudská komunikácia mala prebiehať.
Princípy M. Rosenberga, na základe ktorých by mala prebiehať nenásilná komunikácia
- Ľudia majú rovnaké základné potreby.
- Celá ľudská činnosť smeruje na uspokojenie týchto potrieb.
- Pocity a emócie sú iba indikátorom naplnenosti týchto potrieb.
- Vnútorný pokoj dosiahneme vtedy, keď vnímame vlastné potreby.
- V každej situácii máme možnosť sa rozhodnúť.
- Každý človek môže byť empatický.
- Ľudia sa radi podieľajú na šťastí ostatných.
- Vo vzťahoch sú šťastie a potreby vzájomne prepojené a závislé.
- V každej situácii môže dôjsť k naplneniu potrieb všetkých zúčastnených.
- Ľudia sa menia a vyvíjajú.
Čo je násilie v komunikácii?
Verbálne násilie, podobne ako aj fyzické násilie, škodí našim vzťahom, vzájomnej dôvere a duševnému zdraviu. Dopady dominantných alebo submisívnych vzťahov na našu spokojnosť, radosť, pohodu a v konečnom dôsledku aj efektivitu sú ďalekosiahle doma i v práci. Každú interakciu, v ktorej sa nachádza obvinenie, odsudzovanie, nálepkovanie, zahanbenie, rozkazovanie alebo manipulácia trestom a odmenou sa v nenásilnej komunikácii považuje za násilie. Násilie je pokus o naplnenie ľudských potrieb, ale bez ohľadu na potreby druhých. Korene násilia nájdeme najmä v pocitoch hnevu, strachu alebo hanby. Nenásilná komunikácia pristupuje k eliminovaniu násilia v komunikácii a v živote prostredníctvom hĺbkového pochopenia názorov, pocitov, úmyslov a potrieb. Nenásilná komunikácia vychádza z predpokladu, že konfliktom sa vyhnúť nedokážeme, ale násilnému spôsobu ich riešenia áno.
Ako funguje nenásilná komunikácia?
Princípy nenásilnej komunikácie vychádzajú z prirodzeného stavu ľudského porozumenia vtedy, keď komunikácia funguje. Kľúčový princíp, z ktorého čerpá je, že všetky naše činy a slová vychádzajú z ľudských potrieb (dobrých dôvodov), ktoré sa snažíme naplniť. Uvedomenie, uznanie a pochopenie ľudských potrieb vytvára mosty prepojenia, lepšej spolupráce a harmonickejších vzťahov medzi ľuďmi alebo so sebou samým. Násilné formy správania a komunikácie sú naučené a podporované prostredím a kultúrou, takže sa dajú zmeniť. Pri riešení konfliktov je potrebné sa zameriavať na dosiahnutie prepojenia a porozumenia medzi stranami konfliktu, praktické stratégie riešenia konfliktu prídu ako prirodzený výsledok ich prepojenia.
Postup pri nácviku nenásilnej komunikácie
Pri nácviku sa využívajú nasledujúce kroky:
Empatické vypočutie
Na to, aby sme dosiahli prepojenie a tým aj väčšiu dôveru, snažíme sa empaticky vypočuť toho druhého. Snažíme sa pochopiť, čo si myslí, čo chce, aby sa stalo, čo cíti a čo je pre neho dôležité.
Úprimné vyjadrenie sa
Nenásilná komunikácia nás tiež učí, ako hovoriť za seba, jasne a úprimne. Každá zo strán dialógu má kontext svojej situácie, ktorý pozoruje, pocity, potreby a nápady na možné riešenia. Keď ich vzájomne úprimne a nenásilne vyjadrí, a to bez hodnotenia, odsúdenia či kritiky, hovorí tomu druhému, čo je pre ňu dôležité a čo konkrétne by chcela, aby sa stalo. Tým sa stáva pre druhú stranu transparentnejšia a zároveň zvyšuje šancu, že ju druhá strana lepšie pochopí. Keď druhá strana má potrebné relevantné informácie a dôveruje vášmu úmyslu, vy môžete dôverovať, že sa dokáže rozhodnúť samostatne a slobodne o tom, čo a ako urobí.
Empatia k sebe samému
Dôležitú zložku komunikácie je komunikácia nás samých so sebou. Vlastne celá komunikácia prebieha na rozhraní nášho vnútra a toho, čo sa deje vonku, mimo nás. Vedieť sa sám vypočuť a poskytnúť si empatiu, keď nikto iný nie je v blízkosti, keď sa vám stalo niečo nepríjemné, pomáha aj pri efektívnej komunikácii navonok.
Nenásilná komunikácia nie je len technika alebo metóda komunikácie. Jej koncept je omnoho širší. Predstavuje celkový prístup k životu, k sebe a k druhým, ktorý vedie človeka k prežívaniu kvalitnejšieho, zmysluplnejšieho a naplnenejšieho života.
