V súčasnosti majú učitelia k dispozícii množstvo metód. Niekedy je náročné vybrať tú najsprávnejšiu. Vedci sa však zamýšľajú nad tým, ktoré z metód sú tie najlepšie, aby tak uľahčili učiteľom prácu pri ich výbere.
Memorovanie patrí medzi často používané metódy. Je súčasťou tradičného vyučovania, pri ktorom učiteľ vysvetľuje, podáva informácie, formuje vedomosti, zručnosti a návyky, predkladá nový materiál, upevňuje vedomosti a zručnosti žiakov a klasifikuje výsledky tohto priebehu. Má reproduktívny charakter. Prevládajú v ňom informatívno-receptívne metódy ako výklad, vysvetľovanie, prednáška, demonštrácia, cvičenie a opakovanie. Mnohí odborníci memorovanie považujú za dosť neefektívnu metódu. Študenti sa vďaka tomuto učeniu naučia veľké množstvo informácií, často však majú problém po určitej dobe si na ne spomenúť. Vedci preto neustále premýšľajú, ktorá z metód prináša lepšie benefity pre študentov. V jednom z výskumov z roku 2018 sa zamýšľali napríklad nad metódou „pokus a omyl“, ktorá sa až tak často nevyužíva, lebo je dosť zdĺhavá. Metóda „pokus a omyl“ je didaktická metóda, pri ktorej má účastník vzdelávacieho procesu určený len cieľ, ktorý má dosiahnuť, ale zároveň je mu ponechaná úplná voľnosť pri voľbe metód, foriem a prostriedkov. Vzhľadom k častým chybám zo strany študujúceho je táto metóda zdĺhavá, a preto málo používaná. Jej prednosťou je však výchova k samostatnosti, podpora tvorivého myslenia a tvorivého prístupu k riešeniu problémov. Oproti mechanickému memorovaniu metóda „pokus a omyl" motivuje študentov sa nad danými faktami naozaj zamyšľať.
Na čo bol zameraný výskum?
Takže jeden z výskumov sa zaoberal tým, či metóda „pokus a omyl“ má svoje opodstatnenie na vyučovaní. Vedci sa konkrétne zamerali na využívanie hádaniek a doplňovačiek a na to, či môžu výrazným spôsobom zlepšiť našu schopnosť spomenúť si na určité informácie. Vedci dali 32 dospelým účastníkom experimentu za úlohu zapamätať si a následne zopakovať dvojice slov, a to pomocou dvoch nasledujúcich metód. Tou prvou bolo memorovanie pomocou opakovania. Ako druhá bola využitá metóda „pokus a omyl". Pri využívaní metódy „pokus a omyl“ bolo účastníkom experimentu ukázané prvé slovo a ich úloha spočívala v odhade nasledujúceho slova. Vedci im tiež následne prostredníctvom spätnej väzby oznámili, či ich odhad bol správny alebo nesprávny. Po desiatich minútach si museli účastníci na zadanú dvojicu slov spomenúť. Kým vďaka momorovaniu si zapamätali len 54 percent dvojíc slov, pri použití metódy „pokus a omyl" si spomenuli v 65 percentách. Bolo to hlavne v tom prípade, keď ich pôvodný odhad bol nesprávny. Ak sa však v predchádzajúcom kroku dozvedeli, že ich odhad bol správny, opätovné vybavenie informácií bolo úspešné na 79 percent. Ak sa odhady študenta približujú k správnej informácii, jeho učenie je úspešnejšie, ako keď sú jeho odhady úplne nesprávne. Je však dôležité zamýšľať sa nad celým procesom odhadovania informácií, pretože oproti mechanickému memorovaniu metóda „pokus a omyl“ núti študentov sa nad danými faktami naozaj zamyslieť. Nevadí, keď študenti urobia zlý odhad a niečo nevedia. Aj vďaka tomu sa učia. V triede však musí vládnuť priateľská atmosféra, aby z nesprávnej odpovede nemali zlý pocit. Následné kladenie otázok učiteľom pomáha vypĺňať medzeru medzi tým, čo žiak vie a čo sa má naučiť.
Význam štúdie pre učiteľov
Odborníci odporúčajú učiteľom do procesu vyučovania začleňovať také aktivity, ktoré obsahujú hádanky a doplňovačky. Študenti sa vďaka tomu naučia nad informáciami viac zamýšľať a z vyučovania si tak odnesú aj viac vedomostí.
