Scopophobia (skopofóbia) je strach z toho, že sa na človeka niekto pozerá alebo že si ho niekto fotografuje.
Fóbia je charakterizovaná ako iracionálna, neadekvátna reakcia, prejavujúca sa strachom. Človeka zvyčajne núti k vyhýbaniu sa pomerne bežným miestam, predmetom alebo situáciám. Prejavuje sa nadmerným strachom a stratou sebakontroly. Koncom 19. storočia neurológ a psychiater Karl Westphal opísal príznaky a prejavy strachu človeka z otvoreného priestoru. Po objavení agorafóbie začali odborníci skúmať ďalšie príčiny, ktoré spôsobujú, že ľudia pociťujú neopodstatnenú úzkosť a neprimeraný strach. Postupne bol zoznam fóbií doplnený o množstvo ďalších. K najznámejším fóbiám patrí napríklad strach z pavúkov, uzavretých priestorov či z krvi. Mnohé z týchto fóbií sa spájajú s negatívnymi zážitkami z detstva, pre niektoré však také jednoduché vysvetlenie neexistuje. Medzi ďalšie známe fóbie patria napríklad tieto:
- akrofóbia - strach z hĺbky,
- androfóbia - strach pred mužmi,
- arachnofóbia - strach z pavúkov,
- aviafóbia - chorobný strach z lietania,
- bacilofóbia - chorobný strach z bacilov,
- belonefóbia - strach z injekčnej striekačky,
- filofóbia - strach milovať a byť milovaný,
- gynekofóbia - strach zo žien,
- herpetofóbia - chorobný strach z plazov,
- hypsofóbia - strach z výšky,
- logofóbia - neurotický strach z vlastného rečového prejavu,
- musofóbia - chorobný strach z myší,
- myzofóbia - chorobný strach pred nečistotou,
- siderofóbia - strach pred bleskom a búrkou.
Ako sa prejavuje skopofóbia?
Skopofóbia je špecifická fóbia, ale spadá pod všeobecné spektrum sociálnych fóbií. Keď je človek so skopofóbiou vystavený stresu, napríklad keď sa ho niekto snaží odfotiť alebo keď naňho niekto pozerá, prítomné sú tieto symptómy:
- sťažené dýchanie,
- búšenie srdca,
- extrémna úzkosť,
- podráždenosť,
- nevoľnosť,
- potenie.
Niektorí ľudia nemusia mať všetky tieto príznaky a môžu zažiť v súvislosti s touto fóbiou aj niečo úplne iné. Tak ako každá fóbia aj táto je, samozrejme, do istej miery liečiteľná. Skvele funguje napríklad kognitívno-behaviorálna terapia. Ľudia trpiaci skopofóbiou si však veľmi pochvaľujú aj meditáciu či hypnoterapiu. Pri skopofóbii si však treba dať pozor aj na to, či sa vyskytuje samostatne, alebo či nie je súčasťou nejakého závažnejšieho ochorenia – napríklad úzkosti. V takomto prípade treba určite vyhľadať odbornú pomoc a problém riešiť ako celok.
Čo spôsobuje skopofóbiu?
Rovnako ako väčšina fóbií, tak aj skopofóbia, môže byť spôsobená v dôsledku viacerých príčin. Môžu to byť napríklad tieto príčiny:
1. Genetika
Genetika môže zohrávať určitú úlohu, pretože dieťa môže mať podobne ako rodičia tú istú fóbiu. Hoci to nie je najbežnejšia príčina, občas sa stáva, že dieťa ju zdedí po rodičoch.
2. Trauma z detstva
Ako sme už spomínali, skopofóbia je strachom, ktorý je založený na sociálnej úzkosti. Väčšina týchto problémov pochádza z určitej traumy alebo udalosti, ktorú dieťa zažilo v detstve.Môže sa tiež vyvinúť v dôvodov šikanovania alebo zneužívania. Niektoré obete zneužívania po určitej dobe začínajú strácať zdravé sebavedomie a to im spôsobuje, že sa vyhýbajú pohľadom druhých a tiež fotografovaniu.
3. Fyzické choroby
Ďalšou príčinou tejto fóbie môže byť aj ochorenie na Tourettov syndróm alebo epilepsiu. Obidve tieto choroby v určitých situáciách môžu spôsobovať upútanie pozornosti. Trpiacim je často nepríjemná táto neželaná pozornosť a potom sa začnú báť aj inej akejkoľvek pozornosti. Často sa potom nechcú zúčastňovať na spoločenských podujatiach a vyhýbajú sa aj fotografovaniu.
Ako sa zbaviť skopofóbie?
Okrem už spomínaných spôsobov, ako je meditácia, kognitívno-behaviorálna terapia či hypnoterapia, existuje ešte niekoľko ďalších spôsobov. Niektorí ľudia sa jej snažia zbaviť tak, že požiadajú niekoho známeho, aby sa na nich zámerne pozeral a takto sa trénujú čo najldhšie vydržať. Pri každom ďalšom pokuse sa snažia vydržať pohľad druhej osoby o niečo dlhšie. Takto môžete trénovať aj pri fotografovaní. Ak nefunguje toto, môžete tiež vyskúšať skupinovú terapiu. Niektorí ľudia sa snažia skopofóbiu vyriešiť aj pomocou liekov, ale lieky sú považované za poslednú možnosť. Odborníci odporúčajú lieky brať len v prípade, že má človek záchvaty paniky, stratu chuti do jedla alebo extrémne negatívne myšlienky. Je dôležité si dávať pozor, aby sa vám život nevymkol spod kontroly. Ak si všimnete príznaky tejto sociálnej úzkostnej poruchy vo svojom vnútri alebo u niekoho vo vašom okolí, je dobré riešenie neodkladať a zaoberať sa problémom čo najskôr.
