Sociálna fóbia je porucha, ktorá sa prejavuje silnou úzkosťou v rozličných spoločenských situáciách. Často vedie k tomu, že človek so sociálnou fóbiou sa snaží takýmto situáciám v budúcnosti vyhnúť, čo vedie k problémom v bežnom fungovaní. Viacerí odborníci sa zhodujú v tom, že za nárast sociálnych fóbií môže hlavne súčasný životný štýl zameraný na výkon.
Základným príznakom sociálnej fóbie je silná úzkosť, ktorá sa objavuje v rozličných, pre postihnutého ťažko zvládnuteľných spoločenských situáciách. Medzi najčastejšie záťažové situácie patrí kontakt s neznámymi ľuďmi, a to hlavne v menšej skupine, verejný prejav alebo výkon pred publikom, jedenie a pitie na verejnosti. Tieto situácie sú spojené s očakávaním nástupu úzkosti a možného zahanbenia či strápnenia sa. Na rozdiel od pocitov trémy či zahanbenia, ktoré občas zažije každý z nás, pri sociálnej fóbii ide o silné, pretrvávajúce a opakujúce sa úzkostné príznaky, ktoré sa v súvislosti s uvedenými situáciami vyskytujú. Existuje niekoľko dôvodov a rôznych situácií, ktoré odborníci či ľudia trpiaci týmto problémom uvádzajú v súvislosti so vznikom sociálnej fóbie. Pozrime sa, ktoré to sú.
Strach zo strápnenia
Aby sa ľudia so sociálnou fóbiou vysporiadali s bolesťou zo spoločenského styku, často sa obrnia voči vonkajšiemu svetu. Jedným zo spôsobov obrany je, že sa naučia odstrihnúť sa od myšlienok a pocitov, ktoré s úzkosťou súvisia. Tento odstup vedie k vyhýbaniu sa ľuďom a k potláčaniu emócií. V mnohých zdrojoch sa uvádza, že sociálnymi úzkosťami trpí asi 7 percent ľudí, ale skutočný počet môže byť oveľa vyšší. Odborníci sa domnievajú, že množstvo prípadov nie je diagnostikovaných, pretože osoby, ktoré týmito stavmi trpia, sa hanbia vyhľadať pomoc. Jednou z foriem sociálnej fóbie je aj strach z rozprávania na verejnosti. Túto poruchu si ľudia často mýlia s nesmelosťou, ale v tomto prípade nejde o plachú a tichú povahu, ale o strach z toho, že človeka niekto zosmiešni alebo odmietne. Ide o neustále premýšľanie nad tým, čo povedať, aby ste sa vyhli tomu, že sa strápnite. Výsledkom sú potom klasické príznaky strápnenia, ako napríklad červenanie sa, koktanie, potenie. Sebadôvera nadobúda bod mrazu. Tieto pocity vyplývajú aj z toho, že zo všetkých strán počujeme, že musíme byť vo všetkom najlepší, ale nikto nie je dokonalý a toto očakávanie ničí mnoho ľudí. Nechceme, aby si druhí o nás mysleli, že sme nedokonalí, ale strach zo zlyhania aj tak často spôsobuje, že pravdepodobne zlyháme. V spoločnosti, ktorá kladie dôraz na súťaživosť, zvyšujúcu sa produktivitu a perfektné vystupovanie, sa úzkosť zo strápenia prejavuje veľmi silno.
Technológie a sociálne fóbie
Moderné technológie život so sociálnou fóbiou uľahčujú, pretože udržujú ľudský kontakt v bezpečnej vzdialenosti.Ľudia majú čas si v pokoji premyslieť, čo majú povedať, môžu sa vyhnúť trápnemu tichu alebo nevhodnému správaniu. Komunikácia cez internet ľuďom zo sociálnou fóbiou vyhovuje, pretože im dáva dosť času na premyslené reakcie. Ich priame kontakty s ľuďmi sa však stávajú čoraz menej dostupnými, a tak sa môže stať, že títo ľudia sa stále viac a viac uzatvárajú do vlastného sveta. Mnohí odborníci tvrdia, že sociálne siete sú pre ľudí so sociálnou fóbiou jedinou cestou, ako byť s druhými ľuďmi v kontakte. Lenže táto stratégia sa nemusí vyplatiť, pretože aj vo virtuálnom svete môže človek prežívať pocit osamelosti alebo sa môže stretnúť s kyberšikanou. A terapeut Jonathan Berent tvrdí, že kvôli závislosti na technológiách niektorým ľuďom sa začínajú zmenšovať nervové dráhy, ktoré ovplyvňujú základné spoločenské zručnosti, ako je aj verbálna komunikácia. Podľa terapeuta je to novodobá epidémia.
Ako sa prejavuje sociálna fóbia?
Človek so sociálnou fóbiou pociťuje výraznú úzkosť so sprievodnými telesnými príznakmi, ako sú:
- tras rúk a tela,
- búšenie srdca,
- nevoľnosť,
- tieseň na hrudi,
- problémy s dýchaním,
- nadmerné potenie,
- mravčenie v rukách,
- slabosť v nohách,
- sucho v ústach,
- návaly tepla,
- pocit mrazenia,
- červenanie sa,
- pocit zovretého hrdla,
- pocit na omdletie a iné.
Ako poraziť úzkosť?
Sociálna fóbia nezmizne len tak z ničoho nič. Pri náprave je potrebné pozrieť sa do očí vlastnému strachu. Inými slovami povedané i keď nám je to nepríjemné, musíme sa naučiť nemyslieť na to, čo si o nás myslia druhí a ísť medzi ľudí. Terapeuti odporúčajú, že začať treba úplne jednoducho. Opýtajte sa napríklad okoloidúcich na cestu a až neskôr si dajte pred seba ťažšiu úlohu. Môžete ísť s kolegami na večeru alebo usporiadajte pre nich oslavu doma.Konvečné riešenie sociálnej úzkosti spočíva v kognitívno – behaviorálnej terapii, a to hlavne v prípade, ak sú úzkosti veľmi silné. V určitých situáciách sa môžu použiť anxiolytiká, teda lieky proti úzkosti, ale takýto postup nie je plnohodnotnou liečbou, pretože môže viesť k ďalšiemu následnému zhoršovaniu príznakov v budúcej sociálnej situácii a navyše pri opakovanom a dlhodobom užívaní hrozí riziko rozvoja závislosti od anxiolytík.Jonathan Berent sa domnieva, že kognitívno – behaviorálna terapia sa nedostane až ku koreňu problému, ako je napríklad zlosť. Jeho názor vychádza z diela doktora Johna Sarna, ktorý pracoval ako profesor rehabilitačnej medicíny. Objavil, že väčšina chronických bolestí chrbta pramení z potlačenej zlosti a Jonathan Berent je presvedčený, že takto to funguje aj pri sociálnej fóbii. Podľa neho ľudia trpiaci touto poruchou majú v sebe tiež veľa zlosti. Žijú v neustálom strachu z toho, čo si druhí o nich myslia. Je to pre nich obrovské bremeno. Jonathan Berent učí svojich pacientov, ako využívať prívaly adrenalínu, ktorý vnímali najprv ako prekážku. Motivuje ich k tomu, aby si uvedomovali, že adreanalín môžu využiť ako prostriedok na lepšie sústredenie sa pri tom, keď chcú niečo povedať. Výsledkom môže byť úprimná, aktívna a zmysluplnejšia interakcia s okolím. Aby sa však človek dostal do tohto bodu, vyžaduje si to skúmanie seba samého. Pre tých, ktorí trávia väčšinu času osamote, to nie je až také jednoduché. Podľa terapeuta sebaskúmanie vyžaduje emocionálnu bystrosť, proces identifikácie špecifickosti a intenzity pocitov a tiež toho, ako to všetko vedeli zlepiť spolu. Dôležitá je tiež odvaha a schopnosť byť iniciatívny. Pre niekoho môže byť motiváciou šanca na rande, pre iného lepšia pracovná príležitosť. Jonathan Berent tiež hovorí, že ho veľmi často žiadajú o pomoc rodičia dospelých nezamestnaných detí, ktoré celý deň hrajú počítačové hry. Keď ho oslovia, vždy im povie, že sa chce stretnúť s deťmi a porozprávať sa s nimi. Podľa neho kľúčom k úspechu je chuť a odhodlanie tých, ktorí sa potrebujú z tohto stavu dostať. Takže skrývanie týchto mladých ľudí za rodičov by im v liečbe určite neprospela.Veľmi dôležité je aj pochopenie podstaty symptómov sociálnej fóbie zo strany blízkych. Podpora človeku so sociálnou fóbiou, by nemala mať charakter utešovania, skôr priebežného oceňovania vhodného správania. Dôležité je tiež pomáhať mu potláčať negatívne myslenie.
