Je dobré, keď deti spoznávajú svoje emócie a ešte lepšie je, keď ich do istej miery dokážu aj ovládať. Pomôcť im pri tom môžu aj rôzne aktivity. Pozrime sa na ne.
Deti by mali pochopiť, že je úplne prirodzené, ak cítia širokú škálu emócií. Ak sa stane niečo zlé, je v poriadku, ak pre to smútia. Smútenie je vlastne súčasťou procesu hojenia. To ale neznamená, že má dieťa uviaznuť v zlej nálade. Rodičia by mali dieťaťu vysvetliť, že existujú spôsoby, ako sa dá vyrovnať s emóciami a že existujú zdravé spôsoby, ako sa môže upokojiť, potešiť, ako si môže zlepšiť náladu, a to aj úplne samo bez pomoci rodičov alebo kamarátov. Samozrejme, každé dieťa je iné a každému pomôže niečo iné. Niekomu pomôže, že sa pohrá vonku, niekto si rád vymaľuje omaľovánku, niekto si pozrie pekný film.
Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo mu robí radosť
Často sa rozprávajte s dieťaťom o tom, čo mu robí radosť. Vo chvíľach voľna sa občas opýtajte, čo rado robí vtedy, keď sa cíti príjemne alebo šťastne. Zapíšte si všetko, čo spomenie.Keď má potom zlú náladu, povedzte mu, nech si vyberie niektorú aktivitu z vášho zoznamu. Vysvetlite mu, že ak je smutné alebo sa cíti osamelo, môže sa rozveseliť tým, že urobí niečo z toho. Môžete mu zostrojiť kufrík dobrej nálady. Vytvorte malú škatuľku a naplňte ju predmetmi, ktoré mu pripomenú všetko, čo má rado, keď sa cíti dobre. Môžete doň pridať aj veci, ktoré ho zaručene rozosmejú. Postupne zistí, ktoré aktivity mu najviac pomáhajú a začne ich robiť aj samo.
Pomôžte dieťaťu zistiť, ktoré aktivity ho upokoja
Tak ako vaše dieťa potrebuje vedieť, ako sa pozbierať, keď má zlú náladu, malo by tiež vedieť, ako sa upokojiť, keď ho niečo nazlostí. Je dobré, keď vie, ako dosiahnuť svoj cieľ i napriek tomu, že je nahnevané. Jedným zo spôsobov, ako zvládnuť hnev a frustráciu, je sebauvedomenie. Naučte dieťa, ako rozpozná varovné príznaky toho, že sa jeho hnev stupňuje. Porozprávajte sa o fyzických znameniach, ktoré môžu naznačovať, že sa chystá vybuchnúť. Možno mu rýchejšie bije srdce alebo sa mu nahrnie horúčava do tváre. Ak sa naučí tieto znaky rozpoznávať, môže zakročiť a upokojiť sa predtým, než od zlosti „vybuchne“. Podobne ako v prípade dobrej nálady, môžete dieťaťu zostaviť aj kufrík upokojenia. Možno mu pomôže upokojujúca hudba, možno tvarovanie postavičiek z plastelíny a možno si bude chcieť zacvičiť. Dovoľte dieťaťu, nech si samo vyberie spôsob. Ak dieťa situáciu zvládne, pochváľte ho. Môžete použiť vetu: „Skutočne sa mi páčilo, ako si dnes, keď si bol nazlostený, na chvíľu odišiel do svojej izby, aby si sa upokojil.
Spôsoby, ktoré pomáhajú predškolákom upokojiť sa
Emócia, s ktorou zvyknú predškoláci najčastejšie bojovať, je hnev. Zlepšite pochopenie vyrovných signálov tak, že dieťa vyzvete, aby vám nakreslilo obrázok, ako asi vyzerá, keď sa hnevá. Povedzte mu, aby vám ukázalo, čo sa stane z jeho telom. Možno mu očervenie tvár alebo zatne päste. Keď skončí, porozprávahte sa o tom, ako zlosť ovplyvňuje naše telo a naše správanie. Ak si dieťa dokáže všimnúť varovné znamenia, že sa jeho telo hnevá, jeho úlohou je telo upokojiť. Môžete predškoláka naučiť, že upokojiť sa môže tak, že začne pomaly a hlboko dýchať. Takto nielen uvoľní svoje telo, ale zároveň aj zmierňuje pocity hnevu.
Môžete využiť nasledujúce cvičenia:
Ovoniavanie pizze
1. Vdýchni nosom, akoby si ovoniaval(a) kúsok pizze.
2. A teraz vydýchni ústami, akoby si chcel(a) pizzu ochladiť.
3. Aby si upokojil(a) svoje telo a myseľ, toto cvičenie pomaly niekoľkokrát zopakuj.
Keď vidíte, že vaše dieťa začína pociťovať zlosť, povedzte mu, aby „zastalo a ovoňalo pizzu“. Dieťa sa to postupne naučí robiť samo bez toho, aby ste mu to museli pripomínať. Začne chápať, ako sa upokojiť.
Bublinky
Ďalšie cvičenie spočíva v robení „bubliniek“. Vyberte sa von a vyfúknite niekoľko bublín. Požiadajte dieťa, aby vám ukázalo, ako máte dýchať, aby ste urobili čo najväčšie bubliny. Pravdepodobne sa zhlboka nadýchne a pomaly vyfúkne. Vysvetlite mu, ako dokáže „vyfukovanie bublín“ upokojiť jeho telo. Keď sa rozčúli, povedzte mu, aby si vyfúklo zopár bubliniek.
Ako sa môžu upokojiť školáci?
Aby sa dieťa dokázalo upojiť, je potrebné, aby začalo myslieť na niečo iné ako na to, čo práve robí. Môžete na to využiť „cvičenie s bielymi medveďmi“.
Postup:
1. Povedzte dieťaťu, aby na 30 sekúnd myslelo na biele medvede.
2. Zostaňte v tichosti a umožnite dieťaťu, aby si medvede predstavilo. Keď čas uplynie, povedzte stop.
3. Potom ho vyzvite, aby najbližších 30 sekúnd myslelo na to, na čo len chce. Ale upozornite ho, že nemôže myslieť na biele medvede.
4. Počkajte 30 sekúnd a spýtajte sa ho, ako sa mu darilo. Väčšina detí prizná, že sa im biele medvede neustále vkrádali do mysle. Ak dieťa vyhlási, že sa mu podarilo na ne nemyslieť, pokúste sa zistiť, ako to dokázalo.
5. Potom mu na 30 sekúnd zadajte jednoduchú úlohu. Napríklad môže zoradiť karty podľa čísel alebo farieb.
6. Keď čas vyprší, povedzte stop. Následne sa ho spýtajte, koľko času počas plnenia úlohy premýšľalo nad bieleymi medveďmi. Ak je ako väčšina ľudí, pravdepodobne si na ne ani len nespomenulo.
Podstatou cvičenia je dieťaťu názorne ukázať, ako zmenou toho, čo robí, môže zmeniť chod svojich myšlienok. Ak si teda vaše dieťa v hlave ustavične premieta niečo, čo ho trápi, tým, že mu zamestnáte ruky, mu môžete pomôcť, aby sa cítilo lepšie. Povedzte mu, že je to ako preladenie na iný kanál v jeho mysli. Dávajte si však pozor, či nevysielate dieťaťu odkaz, že musí byť ustavične v dobrej nálade. Možno prídu chvíle, keď sa s vami bude chcieť porozprávať o svojich pocitoch smútku alebo o niečom, čo sa stalo a trápi ho to. Prelaďovanie na iný kanál by sa malo vyhradiť na situácie, keď uviazne v začarovanom kruhu.
ZDROJE:Morin, A.: 13 vecí, ktoré psychicky silní rodičia nerobiaShapiro, L. E.: Emoční inteligence dítěte a její rozvoj
