V predchdzajúcom článku Výchovné stratégie, ktoré naozaj fungujú sme zamerali na to, ako čo najlepšie zvládnuť situácie, keď dieťa bojuje o moc, nechce si plniť domáce povinnosti, je duchom neprítomné, keď odvráva, je egoistické či zakomplexované. Dnes sa pozrieme na to, ako čo najlepšie zvládnuť situácie, keď dieťa trieska dverami, v noci sa túla, podlieha tlaku vrstovníkov, má problémy s drogami a alkoholom a keď jeho starostlivosť o zovňajšok nezodpovedá vašim predstavám.
K. Leman vo svojej knihe 5 dní a váš tínedžer bude iný ponúka niekoľko jednoduchých návodov, ako výchovne pôsobiť na dieťa v puberte v problémových situáciách. Pozrime sa na niektoré jeho odporúčania.
Keď dieťa búcha dverami
Väčšina rodičov, keď dieťa buchne dverami, to berie veľmi osobne. Nahnevajú sa, rozčúlia a zaútočia naspäť krikom a vyhrážkami. K. Leman upozorňuje však rodičov, že týmto spôsobom nič nevyriešia. Takto deti necítia dôsledky svojho konania. Tvrdí, že namiesto kriku a vyhrážok by ste mali hľadať nejaké tvorivé, ba dokonca humorné spôsoby riešenia tohto problému. Odporúča zareagovať napríklad takto: „Rada by som odpovedala na to tresnutie dverami, ale neviem presne, čo si ním chcel povedať. Máš po krk toho, že ti nesutále pripomínam veci, o ktorých dobre vieš, že ich potrebuješ urobiť? Chceš ma poslať do horúcich pekiel? Alebo sa mi takto snažíš pripomenúť, že už len tri roky, 2 mesiace, 7 dní a 21 hodín ti zostáva na to, aby si sa dostal z tohto príšerného väzenia? Čakám, kedy mi to prídeš vysvetliť!“ Týmito vetami rodič vlastne hovorí dieťaťu aj toto: „Kým tento problém nevyriešime, nebudeme robiť nič iné. To znamená, že dnes večer zostávaš doma. Potrebujeme sa tomuto problému venovať, pretože naše rodinné vzťahy sú dôležitejšie ako čokoľvek iné.“ Podľa K. Lemana takto nejako by sa mal zachovať rozvážny rodič. V takýchto a podobných situáciách musíte uplatňovať svoju autoritu. Je dôležité však k deťom pristupovať z pozície rovnosti. To znamená, že nie ste lepší ako ony a ony zase nie sú lepšie ako vy. Každý v rodine zastáva určitú úlohu. K. Leman upozorňuje, že keď dieťa búcha dverami, by ste za žiadnych okolností nemali tolerovať. V takomto prípade nie je vytvorený priestor na dlhé diskusie, potrebujete hneď v zárodku síce pokojne, ale rozhodne tento prejav správania zastaviť.
Nočné túlanie
K. Leman píše, že keď rodičia dovolia ísť dieťaťu večer von, prejavujú mu tak dôveru. Potom je už len na dieťati, aby na dôveru rodičov adekvátne reagovalo. Ak sa opýta, kedy má prísť domov, je dobré povedať, že v rozumnú hodinu. Očakávajte pozitívne riešenie. Pozitívnymi očakávaniami dosiahnete oveľa viac než negatívnymi vyhláseniami, voči ktorým sa dieťa začne búriť. A čo keď tú rozumnú hodinu dieťa neodhadne a príde ráno? Tak až potom zakročte ráznejšie a napríklad ho nepustite na ďalší týždeň večer von. K. Leman presadzuje ten názor, že hneď na začiatku, keď chce dieťa večer chodiť von, mu treba prejaviť dôveru. Ak dôveru sklame, až potom je potrebné situáciu riešiť iným spôsobom.
Keď dieťa podlieha tlaku vrstovníkov
Názor kamarátov zohráva významnú úlohu v živote každého dospievajúceho. To, do akej miery však názor kamarátov bude ovplavňovať vaše dieťa, závisí od toho, na koľko sa doma cíti bezpečne. Váš domov je zárukou, ktorá mu dáva silu odolať pokušeniam, ktoré na neho medzi vrstovníkmi číhajú. Deti sú ochotnejšie čeliť nátlaku kamarátov, ak pochádzajú z rodiny, v ktorej:
- sa členovia skutočne usilujú žiť hodnoty, ktoré hlásajú a rodičia ich len nevtĺkajú deťom do hlavy,
- rodinní príslušníci preberajú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a priznávajú si chyby, ktorých sa dopustili,
- rodičia sú ochotní s deťmi sa rozprávať o tom, čo ich trápi, zúčastňujú sa akcií, v ktorých sú deti zapojené a dávajú spoločnú rodinnú zábavu a večerné stretnutia pri stole na prvé miesto.
Deti netreba izolovať pred okolitým svetom. Je potrebné, aby ste dospievajúce deti upozornili na nátlak a pokušenia okolo nich – drogy, alkohol, sex, ohováranie, klebety a podobne. Ak im však budete spojencami, budete s nimi ochotní zdieľať ich víťazstvá i prehry a budete od nich očakávať to najlepšie, prekvapí vás, čomu všetkému sú i pod nátlakom schopné odolať. Deti v hĺbke svojej duše chcú robiť rodičom radosť a neteší ich, keď mama alebo otec nie sú spokojní. Rodičia majú na svoje dospievajúce dieťa oveľa väčší vplyv, ako si možno myslia.
Problémy s drogami a alkoholom
Obozretný rodič si je neustále vedomý toho, že alkohol a drogy sú dnes všade a nie je problém sa k nim dostať. Je to pre deti obrovské nebezpečenstvo, ktoré je navyše veľmi drahé. Rodičia by si mali neustále všímať správanie, prejavy a zvyky svojich detí a odhaliť konzumáciu alkoholu alebo drog v začiatkoch. Tiež by mali byť dostatočne informovaní o rôznych druhoch drog. V súčasnosti existuje aj veľké množstvo menej známych drog, o ktorých dospelí ľudia často ani netušia. Takže informovanosť je veľmi dôležitá a tiež je dôležité, aby ste sa s deťmi o tomto rozprávali a tiež je potrebné, aby ony vedeli, že sa v tejto problematike vyznáte. Samozrejme, nie je v ľudských sikách svoje dospievajúce dieťa neustále kontrolovať. Čo teda robiť? K. Leman uvádza, že to, či bude dieťa schopné odolať alkoholu a drogám do veľkej miery od toho, nakoľko ho budete podporovať, povzbudzovať a veriť v neho. Ak ste dali vášmu potomkovi v rodine pevné korene a vie, že doma je vždy bezpečne, väčšinou dokáže odmietnuť veci, ktoré mu ponúkajú falošný dobrý pocit a bude vedieť povedať NIE ľuďom, ktorých spoločnosť mu neosoží. K. Leman tiež vo svojej knihe píše: „Ak ste sa v priebehu rokov usilovali byť dobrými rodičmi, s najväčšou pravdepodobnosťou drogám ani alkoholu vaše dieťa nepodľahne. V prípade, že ste to preháňali, všetko ste mu linajkovali a usilovali ste sa ho zastrašovaním donútiť, aby bol taký, akým ste ho chceli mať alebo ste boli príliš zhovievaví a nechali ste dieťa, aby si robilo, čo sa mu zachce, môže sa voči vám vzbúriť.“ A samozrejme, ideálne je, keď samotní rodičia sú pre deti dobrým príkladom. Veď deti sa väčšinou správajú tak, ako vidia správať sa svojich rodičov. Čo však robiť, keď zistíte, že vaše dieťa pije alkohol alebo berie drogy? Keď to zistíte, povedzte: „Som si vedomý, že piješ/berieš drogy. Potrebuješ pomoc a ako tvoj rodič sa postarám, aby si ju dostal. Poviem ti, čo urobíme.“ V tejto chvíli buďte neoblomní. Nebojujte s ním. Oznámte len holé fakty a čo bude nasledovať. Aj v tejto chvíli stojte pri svojom dieťati. Urobte všetko, čo je vo vašich silách. Uvedomte si, že v tejto chvíli je vaše dieťa zmätené a povie v zlosti aj také vety, ktoré ho budú mrzieť, ale vydržte to. Raz vám za všetko, čo ste v tejto chvíli pre neho urobili, poďakuje. V živote neexistujú žiadne záruky, že všetko s výchovou dopadne tak, ako ste si to vysnívali. Ak však budete mať o svojich deťoch tú najlepšiu mienku, budete im ju dávať slovne najavo a budete očakávať, že sa v živote zachovajú správne, do veľkej miery im tým pomôžete, aby sa skutočne v živote dokázali správať tak, ako sa patrí.
Oblečenie
Módny vkus je individuálnou záležitosťou. Snažte sa však vysvetliť svojim deťom, že zdravá miera v obliekaní je skôr výhodou. S dievčatami by sa mal o tejto záležitosti porozprávať aj otec či iní dospelí muži z rodiny. Je dobré, aby sa dievčatám odmalička vštepovali zásady prijateľného a vkusného obliekania, pretože v dnešnej dobe sa môžu dať ľahko presvedčiť na to, aby sa obliekali nevkusne a vyzývavo. Je dobré, keď dievčatá poznajú názory dospelých mužov na vyzývavú módu. A ako čo najlepšie rozhodnúť, koľko môže dieťa minúť na oblečenie? K. Leman ponúka jednoduché riešenie. Každá rodina má v rozpočte vydelenú sumu na oblečenie. Napríklad vašej dcére vyhraďte tiež nejakú sumu. A dovoľte jej, aby si sama rozhodla, kde si chce niečo kúpiť. Keď sumu minie, viac peňazí by nemala dostať. Takto sa naučí premýšľať nad tým, na čo peniaze minie. Väčšinou si to deti veľmi dobre premyslia. Dobré je, keď pôjdete nakupovať s dieťaťom, ale necháte ho, nech sa rozhodne samo, čo si kúpi.
ZDROJ: Kevin Leman: 5 dní a váš tínedžer bude iný
