Pri sústredenej pozornosti sa venujeme dieťaťu takým spôsobom, že nemá žiadne pochybnosti o rodičovskej láske. Cíti, že ho rodičia milujú a že uznávajú jeho práva. Tento pocit dieťa nadobúda vďaka pozornosti, vážnemu prístupu a priamemu pohľadu. Sústredená pozornosť vzbudzuje v dieťati pocit, že je v očiach svojich rodičov najdôležitejším tvorom na svete.
Sústredená pozornosť vyžaduje veľa času, ktorý musíte venovať dieťaťu. To znamená, že sa niekedy musíte vzdať niečoho, čomu by ste venovali radšej. Milujúci rodičia si väčšinou vždy všimnú okamžik, keď ich dieťa zúfale potrebuje sústredenú pozornosť a venujú sa mu aj vtedy, keď sa im to v určitej chvíli vôbec nehodí. Univerzitný profesor Ross Cambell vo svojej knihe Potřebuji tvou lásku píše, že sústredená pozornosť je najnáročnejšou potrebou, ktorú dieťa má. Pre rodičov je oveľa ťažšie ju rozpoznať, ako ju naplniť. Rodičia ju ťažko rozpoznávajú z viacerých dôvodov. Jednou z hlavných príčin je domnienka, že stačí, aby pre deti robili všetko možné a myslia si, že pozornosť nie je až tak dôležitá. Rodičia si často myslia, že kupovaním darčekov uspokojujú detské priania. Tieto darčeky majú svoju cenu, ale nie sú rovnocennou náhradou za sústredenú pozornosť. „Už veľakrát sa mi potvrdilo, že deti sa necítia najlepšie, kým nedostanú to, po čom naozaj najviac túžia, a to väčšinou sústredenú pozornosť,“ upozorňuje Ross Cambell.
Na uskutočňovanie sústredenej pozornosti rodičia potrebujú veľa času
Čas je pre každého človeka veľmi drahý. Väčšinou je to tak, že najnutnejšie veci majú v živote vždy prednosť a rozhodujú o našom čase. Bolo by to v poriadku, keby tie nutné veci boli naozaj nutné, ale ony často ani nutné nie sú. Napríklad taký telefón. Ten máva často prednosť pred inými vecami. Telefón, ktorý zazvoní, vyžaduje odpoveď bez ohľadu na čas, miesto alebo situáciu. Veď koľkokrát práve telefón vyrušil členov rodiny, keď večerali. A tak často človek nevidí, čo je naozaj nutné a musí poriadne premýšľať nad tým, čomu dá prednosť. Najlepšie je určiť si ciele a naplánovať svoj čas tak, aby sme dosiahli to, čo naozaj chceme. A svoj čas si musíme kontrolovať my sami, aby sme sa mohli starať o veci, ktoré sú naozaj dôležité.
Určte si priority
Je potrebné si uvedomiť, aké miesto vo vašom živote predstavuje vaše dieťa. Ak si rodičia uvedomia, že dieťa je na prvom mieste, tak takéto dieťa väčšinou netrpí pocitom, že je zanedbané. Ross Cambell tiež hovorí:„Takmer vo všetkých rodinách, kde sú všetci členovia spokojní, šťastní a úprimne vďační, majú rodičia podobný systém hodnôt. Ich prvá priorita je väčšinou etickej povahy (môže to byť viera v Boha alebo určitý morálny kódex).Na druhom mieste je partner. Deti majú v tomto systéme hodnôt tretie miesto. Ostatné priority sú tiež dôležité, ale tieto tri by mali byť na prvých miestach.“ Ross Cambell sa počas svojej pediatrickej a psychiatrickej praxe rozprával so stovkami ľudí a medzi nimi boli i tí, ktorí hľadali uspokojenie v takých veciach, ako sú peniaze, moc či dobrá povesť. Keď prišli rozličnými životnými skúškami, vďaka ktorým objavili skutočné hodnoty, uvedomili si so smútkom, že peniaze a moc nie sú všetko. Nešťastní boli hlavne preto, lebo si hlboko uvedomili, aký je ich život prázdny. Mnohí považovali svoj život za prehru kvôli neposlušnému dieťaťu alebo rozvodu. Niekedy až po týchto sklamaniach prišli na to, že skutočnou životnou hodnotou je mať niekoho, kto ich má rád a koho zaujíma ich život. Veľa ľudí trpí hlavne kvôli tomu, že v rodine sa nenájde takmer nikto, koho by zaujímalo, čo toho druhého trápi, čomu sa venuje, čo mu robí radosť a podobne. Dnešná doba ponúka obrovské množstvo príkladov absolútneho nezáujmu dospelých detí o svojich rodičov. Aj napriek tomu, že oproti minulosti existuje obrovské množstvo možností, ako prejaviť záujem o rodičov (internet, mobil, rýchle autá), mnoho dospelých detí tento záujem neprejavuje, a to aj napriek tomu, že im rodičia dali takmer všetko – vzdelanie, lásku, peniaze a podobne. Ross Cambell odporúča, že jedným z výchovných momentov, ktorý by mohol zabrániť takémuto až krutému vyhasnutiu voči rodičom, je práve sústredená pozornosť v detstve. Mnoho odborníkov výrazne upozorňuje tiež na to, že veľa mladých ľudí v budúcnosti bude veľmi múdrych, inteligentných, vzdelaných, ale mnohí z nich budú citovo vyprahnutí. A aj kvôli tomuto je veľmi potrebné si poriadne premyslieť, akým hodnotám pri výchove by mal človek venovať najviac pozornosti.
Čo deti cítia pri sústredenej pozornosti?
Deti sa pri sústredenej pozornosti cítia asi takto: „Som úplne sama so svojou maminkou (so svojím ockom). V tejto chvíli som pre rodičov najdôležitejším človekom na svete.“ Sústredená pozornosť má za cieľ vyvolať práve tento pocit. Je to dôležitá potreba, ktorú má každé dieťa. Jej naplnenie predurčuje, ako sa dieťa pozerá samo na seba a ako je vnímané vo svete, v ktorom žije. Bez sústredenej pozornosti dieťa prežíva úzkosť, pretože cíti, že všetko ostatné je dôležitejšie ako ono samo.V dôsledku toho je dieťa menej sebaisté. Niekedy býva menej zrelé, je uzavreté a môže mať problémy so spolužiakmi. Býva závislé na učiteľovi. Špecificky sa prejavujú aj dievčatá, ktoré trpia nedostatkom súvislej pozornosti od svojho otca. Veľa rozprávajú, manipulujú iných, snažia sa byť veľmi zvodné. Niekedy ich učitelia považujú za predčasne zrelé.
Ako venovať dieťaťu sústredenú pozornosť?
Ako sa to dá čo najlepšie dosiahnuť? Najlepšie je, keď si stanovíte presný čas, ktorý prežijete so svojím dieťaťom. Je ťažké si nájsť čas, počas ktorého môžeme pôsobiť na každé dieťa samostatne. A práve tento aspekt sa vo výchove podceňuje. Máloktorý rodič sa intenzívne zaoberá touto myšlienkou a na dieťa pôsobí väčšinou náhodne. Jednotlivé situácie si zámerne nevyberá. Niekedy je ťažké nájsť si dostatok času na každé dieťa, pretože človek je denné zavalený množstvom povinností a na druhej strane nás obklopuje aj mnoho lákadiel v podobne internetu a televízie, ktoré majú veľkú tenedenciu nás odlákať od už spomínanej sústredenej pozornosti. Deti sú stále viac ovplyvňované silami, ktoré pôsobia mimo rodiny. Ak chcete naozaj cielene a systematicky využívať vo výchove sústredenú pozornosť, často je nutné si upraviť pracovnú dobu v prospech dieťaťa alebo sa vzdať niektorých vlastných voľnočasových aktivít. Dôležité je aj psychické nastavenie rodičov. Rodič by nemal byť napätý. Mal by byť pozitívne naladený, aby dieťa videlo, že je s ním naozaj rád. Ak to dokáže, vytvorí pre dieťa vzácne okamžiky, na ktoré si potom počas ťažkých životných situácií rado spomína a dávajú mu silu žiť.
Dôkladné plánovanie sa oplatí
Náročné to majú hlavne rodičia s viacerými deťmi. Tiež je dôležité si uvedomiť, že existujú deti, ktoré si vynucujú sústredenú pozornosť, ale sú aj také, ktoré sú pasívne a o túto formu prístupu nejavia záujem. Rodičia si však musia uvedomiť, že aj pasívne dieťa potrebuje pozornosť rodičov. Rodičia musia byť v tomto smere spravodliví. Všetky deti majú rovnaké potreby, a to bez ohľadu na to, či to vyžadujú alebo nie. Sústredenou pozornosťou na dieťa sa dá predísť zbytočným problémom. Najlepšie je naplánovať si na každý deň určité činnosti s každým dieťaťom zvlášť, pri ktorých sa partneri striedajú. Matka môže byť s jedným dieťaťom v určitom čase a otec s druhým dieťaťom. Ak je viac detí, tak niektoré z nich sa v tomto čase môžu samy hrať vonku alebo sú na nejakom krúžku. Keď sa takto systematicky napĺňa citová nádrž dieťaťa, je to dobré aj z hľadiska prevencie do budúcnosti. Väčšinou takéto dieťa nemáva zbytočné problémy napríklad v puberte.
ZDROJ: Dr. Ross Cambell: Potřebuji tvou lásku
