Dysfunkčné rodiny sú oveľa rozšírenejšie, než si možno myslíme. Citová manipulácia, nedostatok empatie a citlivosti, komunikačné problémy a závislosť. Všetko toto sú charakteristiky, ktoré poukazujú na dysfunkčnú rodinu. Keď deti vyrastajú v takejto rodine, musia sa prispôsobiť, aby to prežili. Tieto roly im buď umožňujú chrániť sa, alebo sa poddať tomu, čo sa okolo nich deje. Existuje päť typov rolí, ktoré si deti môžu osvojiť. Ich voľba závisí od osobnosti dieťaťa a typu dysfunkčnej rodiny, v ktorej vyrastajú.
Deti si vyberajú v dysfunkčnej rodine určitú rolu preto, aby sa ochránili pred prostredím, ktoré má veľmi ďaleko od ideálu. Rodičia často hovoria, že majú komplikované či rebelujúce deti, z ktorých sa idú zblázniť. To, čo si však neuvedomujú, je skutočnosť, že deti len takýmto spôsobom prejavujú túžbu po láske, pozornosti a ocenení. Pozrime sa na roly detí, ktoré majú rodičov závislých na alkohole.
Typické roly detí v alkoholickej rodine
Sharon Wegscheider-Crusová opísala špecifické roly, ktoré prijímajú deti rodičov, ktorí sú závislí od alkoholu: hrdina, obetný baránok, maskot a stratené dieťa. V alkoholickej rodine sa vyskytuje aj rola rodinného správcu, ktorú však hrá väčšinou manželský partner alkoholika. Deti alkoholikov si tieto roly nevyberajú, ale prijímajú ich ako spôsob prežitia. Väčšina detí alkoholikov si osvojí jednu pozíciu alebo kombináciu rolí s účelom pocitu bezpečia a kontroly nad situáciou. Tieto roly sa nenachádzajú len v alkoholických alebo inak dysfunkčných rodinách, sú aj v zdravých rodinách. No tam, na rozdiel od alkoholickej rodiny, rotujú. V alkoholickej rodine jednotliví členovia majú tendenciu priľnúť k jednej role natrvalo. Roly sú teda fixné a sprevádzajú deti až do dospelosti.
Rodinný hrdina
Najčastejšie získajú túto úlohu najstaršie deti. Hrdinovia preberajú povinnosti problémového rodiča, presahuje to ale ich možnosti. Hrdinovia bývajú srdeční, citliví, príjemní ľudia, ktorí sa stále starajú o potreby iných. Sú to tie deti, ktoré dosahujú perfektné výkony v škole a sú poslušné. Majú pocit, že iba ak budú dokonalé, budú milované rodinou či okolím. Hrdinovia sa iba zriedkavo rozčúlia. Majú totiž malé alebo žiadne očakávania a ak im ich plány nevyjdú, nijako zvlášť ich to nerozruší. A ak má hrdina predsa len nejaké problémy, nechá si ich pre seba. Nakoľko sa cíti opustený, miesto svojej pohody hľadá mimo vlastnej rodiny. Sníva o tom, že odíde z domu, a to ihneď, ako to bude možné. V dospelosti sú hrdinovia tí, ktorí majú všetko na starosti. Preberajú vodcovské roly, kde by mohli veci organizovať a všetko kontrolovať. Stávajú sa z nich workoholici. Najťažšou vecou pre nich je relaxovať. Hrdinovia môžu aj v dospelosti trpieť pocitmi menejcennosti a nedostatočnosti i keď navonok sú úspešní.Veľa hrdinov sa v dospelosti cíti osamelo. Starajú sa síce o potreby druhých, no iba veľmi zriedkavo dovolia iným, aby zabezpečili ich potreby. Necítia sa dobre vo vzťahu, ktorý je vzájomný. Nie sú schopní osvojiť si pravidlá ľudských vzťahov. Ako empatickí poslucháči odvádzajú pozornosť od seba samých. Svoj čas trávia tak, že sa snažia ľuďom vyhovieť a prispieť k tomu, aby sa cítili lepšie. Hrdinovia poskytujú alkoholickej rodine, kde je život chaotický a nepredvídateľný, štruktúru a dôslednosť. Robia život rodičov ľahším. Alkoholik sa môže venovať svojmu pitiu, jeho partner sa zasa môže zamestnávať alkoholikom. Hrdina si berie na starosť emocionálne potreby všetkých detí v rodine, robí ich život znesiteľným.Utešuje súrodencov, ktorí sú zmätení opitosťou otca alebo matky a ich správaním, dohliadne na domáce úlohy mladších súrodencov, pošle ich včas spať a podobne.
Stratené dieťa
Obyčajne sú to prostredné deti v alkoholickej rodine. Stratené deti bývajú uzavreté a stiahnuté do seba, málo a s ťažkosťami komunikujú. Mnohé z týchto detí majú silné pocity smútku, zmätku a strachu. Stratené deti sú „neviditeľné“ deti. Majú pocit osobnej nedostatočnosti. Väčšina stratených detí uniká do fantázie a vnútorného sveta, vysnení priatelia sa stanú ich spoločníkmi. V takomto svete sa cítia sebaisto, bezpečne a majú pocit kontroly nad situáciou. Väčšina stratených detí je v skupine prehliadaných. Vedie to k tomu, že ich spoločenský rozvoj sa zasekne. Keďže sú neschopné vyjadriť svoje pocity, nemajú spôsob, ako by svoje potreby dali pred inými najavo. Stratené deti majú málo životných skúseností. Neosvoja si schopnosti potrebné na budovanie vzťahov. Robia chyby v úsudkoch o iných ľuďoch. Emocionálny život druhých zostáva pre nich tajomstvom. V dospelosti sa držia v ústraní, nedôverujú si, sú zmätení v oblasti sexuálnej identity, mávajú pocity bezmocnosti, osamelosti a nehodnosti. Stratené deti sú nezhovorčivé. V škole iba výnimočne nahlas prehovoria. Dobrovoľne sa v triede neprihlásia, ale odpovedia, ak sú vyzvané. Dosť často simulujú chorobu, len aby sa vyhli škole alebo iným stresovým situáciám. Puberta je pre mnohých z nich veľkým utrpením. Sú vystrašené rýchlo sa rozvíjajúcou sexualitou, znepokojuje ich tlak zo strany svojich rovesníkov stať sa súčasťou ich kultúry. Aby prežili, stiahnu sa a oddajú sa pôžitkom zo samotárskych aktivít, a to jedeniu, pozeraniu televízie, počúvaniu hudby. U mnohých existuje riziko, že sa stanú psychicky závislými od alkoholu. Alkohol im totiž poskytne prístup k pocitom, ku ktorým sa bežne nedostanú.
Maskot (klaun)
Obyčajne to bývajú najmladšie deti v alkoholickej rodine. Základná funkcia tejto roly je odvádzať pozornosť od rodinného alkoholického problému a trápenia cez humor, šarm, cez bláznovstvo a sebaodmietanie. Maskoti sa naučili touto úlohou rozptýliť napätie a cítiť sa významne a mocne, keď rozosmievajú ľudí. Maskoti však riskujú, že naveky zostanú deťmi. Nikdy sa totiž nenaučia vyrovnávať sa so stresom. Rodina ich bude prehnane ochraňovať a aj oni sa naučia prehnane ochraňovať sami seba. Nakoľko ich sebaúcta býva nízka, pri riešení ťažkých životných otázok a výziev sa uchyľujú k vyhýbaniu sa a odvedeniu pozornosti. Ich vzťahy sú vo väčšine prípadov plytké a prelietavé. Ich najcharakteristickejšou emóciou býva strach. V dospelosti sú nezrelí, zdanlivo krehkí, hyperaktívni, často šaškujú, neustále potrebujú priťahovať pozornosť. Maskoti sa uchyľujú k šaškovaniu alebo predvádzaniu vždy, keď sa situácia v rodine začne stávať neznesiteľnou. Ich humor zmenšuje napätie. Členovia rodiny sa aspoň na chvíľu nemusia zaoberať svojimi pocitmi nedostatočnosti, nedôležitosti, hanby, viny a osamelosti. Maskoti preto bývajú v rodine najobľúbenejší.
Rebel (obetný baránok, čierna ovca)
Obyčajne to bývajú v alkoholických rodinách druhé deti v poradí. Rebeli na seba upozorňujú hnevom, delikvenciou a inými prejavmi, čím odvádzajú pozornosť od alkoholizmu v rodine. Rebeli používajú na prežitie hnev, žijú svoj život, v ktorom nevraživosť, hrubosť a násilie majú svoje miesto. Rebeli hľadajú dôvod pre svoj hnev mimo seba. Majú problémy s autoritou. Kritizujú a odsudzujú každého, o kom sú presvedčení, že by ich chcel zmeniť alebo vyzývať k tomu, aby sa prispôsobili. Majú problémy so zákonom, so školou, ale aj doma. Cítia sa osamelí a nešťastní. Mávajú nízke schopnosti potrebné pre spoločenské vzťahy. Počas dospievania často experimentujú so sexom a drogami, ich výčiny šokujú rodinu. Pretože sa snažia o intimitu a ľudskú blízkosť, stávajú sa sexuálne aktívnymi už v ranom veku. Mnohokrát podľahnú závislosti, aby tak unikli pred krutou realitou. Tí, ktorí jej neprepadnú, založia si rodinu s niekým, koho zasiahla. Tento vzťah im umožní pokračovať v naučenej role.Rebeli majú tiež potrebu, aby ich rodičia chválili, venovali im pozornosť a ocenenie. Zlé správanie rebela však vyvoláva rozčúlenie namiesto prijímania. Väčšina rebelov si potom nevybuduje potrebný pocit sebahodnoty. Rebeli nemajú žiadne citové očakávania od svojej rodiny a neočakávajú, že ich rodina bude chápať. Stávajú sa stredobodom pozornosti v triede aj v rodine. Prostredníctvom tohto správania deti získavajú pozornosť, cítia sa významné a mocné. Čím sú rebeli starší, tým viac času začnú tráviť mimo domu. Vyhľadávajú kontakty s rovesníkmi, ktorí by im poskytovali oporu a spoločnosť. Títo priatelia prijímajú rebelov nekriticky s podmienkou, že ich správanie bude v zhode s ich hodnotami. V konečnom dôsledku väčšina rebelov nachádza svoju sebahodnotu iba v spoločnosti svojich priateľov. Skupina kamarátov sa im stane najdôležitejšiou.
Rodinný správca
Rodinný správca je človek, ktorý nepriamo dopomáha k tomu, že alkoholik pokračuje v pití a nepodrobí sa liečeniu. Niektorí správcovia trvajú na tom, že alkoholik nie je alkoholikom, popierajú existenciu problému. Kryjú ho a ospravedlňujú pred ostatnými, problémy zatĺkajú a skrývajú i pred vlastnou rodinou, teda pred deťmi. Na druhej strane v súkromí alkoholikovi jeho prehrešky vyčítajú, napomínajú ho, žiadajú od neho sľub, že prestane piť. V konečnom dôsledku prispievajú k tomu, že alkoholizmus manželského partnera sa prehlbuje. Keď sa alkoholizmus zintenzívňuje, správca chráni alkoholika aj celú rodinu pred bolesťou a následkami tejto choroby. V rodine sa stará o potreby každého a preberá všetky povinnosti na seba. Vystríha alkoholika pred možnými následkami jeho správania, ochraňujúcou pozíciou popiera akúkoľvek dysfunkčnosť vo vnútri systému. Zabraňuje tým kríze, ktorá by mohla alkoholika priviesť k liečeniu. Motivuje ho hanba a strach, snaží sa hájiť reputáciu a rešpekt rodiny, vytvára pozitívny obraz rodiny pred vonkajším svetom. Pokúša sa riadiť, racionalizovať, minimalizovať a prevziať zodpovednosť za rodinné problémy.
