Ako naučiť dieťa vytrvalosti?

V dnešnej dobe je niekedy naozaj veľmi náročné vysvetliť starším deťom, že by mali byť vytrvalé a mali by sa snažiť dosiahnuť to, po čom naozaj túžia. Je to ťažké hlavne preto, lebo niekedy sú podmienky nastavené tak, že k niektorým veciam sa dostanú až príliš ľahko. Čo môžu rodičia pre rozvoj vytrvalosti  svojich detí urobiť?

Vytrvalosť je schopnosť zostať činný bez ohľadu na svoje pocity. Ak ste vytrvalí, pokračujete dokonca aj vtedy, keď máte pocit, že už ďalej nemôžete. Ak ostanete činní aj v ťažkej chvíli, nakoniec dosiahnete výsledky, ktoré môžu byť veľmi motivujúce. Ľudia, ktorí dosiahli úspech vďaka svojej vytrvalosti a úsiliu, si zaslúžia naozaj obdiv. V dnešnej dobe sme však čoraz častejšie svedkami  toho, že niektorí ľudia sa ľahko vzdávajú, hľadajú jednoduchšie cesty a túžia len po príjemných veciach. A to sa týka už aj detí. To, že sa musia niekedy aj zaprieť a vydržať dlhšiu dobu pri učení, to sa im veľmi nepáči. Niekedy im aj samotní rodičia v tom „pomáhajú“. Poznám rodičov, ktorí ako na povel napíšu ospravedlnku hneď, keď si dieťa o ňu požiada. Poznám žiakov, ktorí sa vôbec nechcú namáhať a ich rodičia ich v tom podporujú bez mihnutia oka. Považujú to za samozrejmosť. Splnia dieťaťu každú jeho požiadavku. Prejavuje sa to nielen pri učení, ale aj pri iných školských aktivitách. A tak je to aj často s deviatakmi. Všetci by sa chceli dostať na kvalitnú strednú školu, ale námahať sa im pri učení veľmi nechce. Ak majú pre splnenie svojho sna urobiť niečo navyše, to nie sú ochotní. Radšej klamú, podvádzajú, píšu ťaháky, zostávajú doma, keď sa píše ťažšia písomka, a  to všetko s podporou svojich rodičov. A tí si vôbec neuvedomujú, že okrem toho, že podporujú svoje deti v lenivosti, učia ich aj podvádzať a neumožňujú im, aby sa učili vytrvalosti, ktorú raz v živote budú určite potrebovať. A veľmi zlé je i to, keď dieťa už v 14 rokoch stratí túžbu vzdelávať sa. Je to nepríjemné hlavne preto, lebo dnes je už samozrejmosťou celoživotné vzdelávanie. No okrem lenivosti chuť na učenie ovplyvňujú aj hormóny. Psychológ Martin Covington tvrdí, že pri poznávaní vzťahu medzi úsilím, schopnosťami a úspechmi prechádzajú deti 4 kognitívnymi štádiami.

1. štádium: Pre deti v predškolskom veku je úsilie synonymum schopností. Tieto deti sú presvedčené, že keď sa budú viac snažiť, môže sa im podariť takmer všetko. Malé deti nechápu, že každý človek má isté vrodené silné a slabé stránky. Myslia si, že keď chcú byť v niečom dobré, stačí vynaložiť väčšie úsilie. Sú presvedčené, že môžu robiť čokoľvek a nepripúšťajú si neúspech.

2. štádium: Medzi 6 – 10 rokom deti začínajú chápať, že snaha je jeden faktor a druhým je vrodená schopnosť. No aj napriek tomuto poznaniu sa sústreďujú hlavne na snahu. Väčšina detí v tomto veku si myslí, že existuje vyvážený pomer medzi úsílím a vyváženým výsledkom.  Aby boli úspešné, musia sa veľmi snažiť.

3. štádium: Medzi 10 – 12 rokom prenikajú deti hlbšie do pochopenia vzťahu medzi úsilím a schopnosťami. Už sú si plne vedomé, že človek s menšími schopnosťami musí vynakladať väčšie úsilie. Väčšina detí si ponecháva optimistický prístup k svojej práci v škole, ale niektoré sú už otrávené z toho, že sa musia učiť viac a učenie im zaberá stále viac času. Práve tieto deti, ak ich nikto neusmerní, si začínajú zvykať na to, že učenie odkladajú na neskôr alebo sa mu začnú vyhýbať úplne.

4. štádium: V období, keď sa deti pripravujú na prechod na strednú školu, si už veľmi dobre uvedomujú, že schopnosti majú vplyv na úspešnosť. Nedostatok schopností sa stáva aj ich ospravedlnením v prípade neúspechu. A práve v tomto období veľa dospievajúcich získava pesimistický postoj k svojej šance na úspech. Niektorí sa prestanú snažiť úplne. Stále viac dospievajúcich sa vydáva na cestu najmenšieho odporu, v škole pracujú s minimálnym úsilím a uspokoja sa aj s priemernosťou.

Aj keď tieto vývojové štádiá majú na deti v priebehu ich dospievania značný vplyv, nie všetky deti na ne reagujú rovnako. Mnohé si vytvoria dobré pracovné návyky a zachovajú si nadšenie učiť sa, ktoré ich neopustí ani v období dospievania.

Ako môžu rodičia pomôcť v tom, aby chápali hodnotu vytrvalého úsilia?

Motivujte deti k tomu, že je dôležité robiť aj tie veci, ktoré neprinášajú uspokojenie

Klinický psychológ L. E. Shapiro je presvedčený, že deti by mali byť zapájané nielen do jednoduchých činností, ktoré im prinášajú radosť a zábavu, ale aj do náročnejších činností, v ktorých musia prejaviť väčšie množstvo úsilia. Ak sa niečo skomplikuje alebo ich to začne nudiť, je potrebné ich povzbudiť k vytrvalosti. Z dlhodobého hľadiska je dôležité, aby sa učili vyrovnávať s frustráciou a drinou, ktorá je súčasťou života. Ak sú deti vedené aj k takémuto postoju, vedia si potom viac vážiť úspech a v budúcnosti sú odolnejšie. Ak chcete deťom v tomto smere pomôcť, môžete im začať dávať napríklad viac domácich prác, chodievajte s nimi robiť verejno-prospešné práce, motivujte ich, aby pomáhali aj starým rodičom či susedom a podobne. L. E. Shapiro upozorňuje aj na to, že počítače spôsobujú deťom neustále potešenie a potom si myslia, že aj v reálnom živote by mala existovať len zábava. A preto je veľmi dôležité, aby ich rodičia vedeli usmerňovať a pomáhali im nachádzať rovnováhu medzi zábavou a určitými povinnosťami, ktoré pre ne až takou veľkou zábavou nie sú. Zo začiatku sa budú možno hnevať, ale neskôr pochopia, že práve splnenie takýchto povinností im prináša vnútorné uspokojenie.

Naučte deti organizovať si čas

K spomínanej rovnováhe sa môžu deti dopracovať aj tak, že ich naučíte organizovať si čas. Dieťa sa môže naučiť organizovať si svoj čas ešte skôr, ako sa naučí spoznávať hodiny. Už šestročné dieťa dokáže pochopiť, čo je to organizácia času. L. E. Shapiro uvádza ako pomôcku formulár, ktorý najprv vypĺňa spolu s dieťaťom i rodič a neskôr si ho môže dieťa vypĺňať aj samo. Formulár obsahuje tieto položky:

ÚLOHA – ČAS

KEDY BOLA ÚLOHA SPLNENÁ

ZA AKÝ DLHÝ ČAS BOLA SPLNENÁ

HODNOTENIE

Keď spolu s dieťaťom vypĺňate údaje do formulára, dieťa si postupne uvedomuje, čo je dôležitá a čo menej dôležitá úloha, postupne sa učí odhadovať čas, ktorý potrebujú na splnenie úlohy, na základe hodnotenia si tiež uvedomuje, kedy povinnosť vykonalo dobre a kedy nie. Rodičia však nemôžu očakávať, že maldšie deti hneď pochopia, čo od nich rodičia chcú a od starších detí nemôžu žiadať, že to začnú hneď aj uskutočňovať. Len opakované posilňovanie týchto zručností a trpezlivosť zo strany rodičov im postupne pomáha vytrvalosť meniť na celoživotný návyk.

Aj záujmy podporujú  dieťa v jeho vytrvalosti

Záujmy, ktoré sú niečím medzi prácou a zábavou, sú dôležitým prostriedkom, pomocou ktorého sa môžu deti učiť vytrvalosti. Je dobré, keď rodičia povzbudzujú svoje deti v tom, aby sa venovali svojim koníčkom. Činnosť sa pre dieťa stáva koníčkom vtedy, keď sa jej dokážu venovať aspoň pol roka. Jednou z prvých, ktorá si všimla, že koníčky učia deti pracovným návykom, bola  psychoanalytička Anna Freudová.Tvrdila, že koníčky sú z vývojového hľadiska dôležité pre deti v prvých rokoch zákaldnej školy, pretože sa nachádzajú uprostred medzi hrou a prácou. Podobne ako hra aj  koníčky sú  pre dieťa príjemné a vzdialené od základných povinností. Podobne ako práca vyžadujú určité rozumové a spoločenské zručnosti, vrátane plánovania, trpezlivého čakania na odmenu, výmenu informácií s druhými a podobne. Keď sledujete vzrušenie dieťaťa, ktoré pátra po informácicách o dinosauroch, keď stavia Lego alebo maľuje zložitý obrázok, vidíte na ňom, že sa u neho formuje schopnosť dosahovať určitý výsledok aj vtedy, keď je mimo tlaku súťaživého prostredia v škole. Koníčky umožňujú vašim deťom prežívať pocit hrdosti a užitočnosti a posilňujú aj ich chápanie hodnoty vzdelania. Ak tieto činnosti dieťa robí v kolektíve aj iných detí, zároveň sa formujú aj jeho sociálne zručnosti. Dôležité je tiež to, že koníčky predstavujú akúsi neutrálnu zónu učenia, v ktorej sa deti sústreďujú na samotný proces poznávania a učenia bez obáv, že ich bude niekto hodnotiť. Rodič však musí usmerňovať dieťa v tom, aby dobre pochopilo, ktorý záujem zodpovedá  jeho schopnostiam. V opačnom prípade väčšina detí stratí záujem, ak je pre ne niečo mimoriadne obtiažne, pretože im to začne pripomínať prácu v škole. Na druhej strane, ak sú záľuby veľmi jednoduché, nebude sa im  dieťa dlho venovať. Rodičia by si mali presne vymedziť čas, ktorý venujú svojmu dieťaťu pri rozvíjaní jeho záľuby. Ak chcete naučiť dieťa niečo nové, najprv sa to naučte vy. Dieťa pri učení novej činnosti povzbudzujte, buďte aj vy sami trpezliví. Keď dieťa vidí skutočný záujem rodiča, veľmi ho to povzbudzuje a motivuje. Podľa potreby vhodne chváľte a usmerňujte ho v prípade neúspešného pokusu. Vysvetľujte dieťaťu, že v určitej fáze k znechuteniu môže prísť, ale že to je prirodzené a stáva sa to aj dospelým.

Leonardo Da Vinci povedal: „Ani jeden človek nie je taký nešikovný, aby nedospel k úspechu aspoň v jednej veci, ak je vytrvalý.“ Vytrvalosť je  veľmi dôležitá. Veľmi veľa študentov nedosiahlo svoj cieľ a nedotiahli štúdium do konca len preto, lebo neboli vytrvalí. Nie neschopnosť učiť sa, ale nedostatok vytrvalosti a lenivosť  boli jedinou ich prekážkou. A hlavne v dnešnej dobe, keď sa dajú niektoré veci vybaviť alebo zaplatiť veľmi ľahko, je vytrvalosť pre deti veľmi dôležitá, lebo raz  v živote príde chvíľa, keď ju budú potrebovať. A ak ju v sebe majú, vyhnú sa zbytočným problémom.