Niekedy sa človek správa tak, že aj napriek tomu, že vie, že mu niečo v živote nedáva zmysel, nedokáže sa toho zbaviť. A týka sa to nielen vecí, ale aj vzťahov, práce, voľnočasových aktivít a podobne. Čo robiť v takomto prípade?
Neraz sa správame tak, že robíme veci, o ktorých vieme, že nám škodia, stretávame sa s ľuďmi, ktorí z nás vysávajú energiu, robíme prácu, ktorá nás už vôbec nenapĺňa a potom sa sťažujeme. Držať sa však vecí, ktoré nám škodia, je ako sypať soľ do rany a brániť jej, aby sa zahojila. Prečo? Lebo sa bojíme opustiť zónu pohodlia, bojíme sa neznáma a volíme to, čo poznáme. Ale takto strácame životnú energiu. V zóne komfortu sa človek jednoducho cíti dobre a pohodlne. Veľa ľudí komfortnú zónu opúšťa veľmi ťažko a cíti sa pri tom nepríjemne. Mnohí sa v živote snažia o zmenu k lepšiemu. No väčšine sa to nedarí. Vždy majú nejakú výhovorku, prečo nič neurobiť, aby sa záťaže zbavili a pohli sa vpred. Namiesto toho, aby videli, ako veľmi im daná vec škodí, sústredia sa na malé benefity, ktoré im prináša. Nahovárajú si, že na tom nie sú až tak zle, v skutočnosti však nesmierne škodia svojmu zdraviu psychickému i fyzickému. Carl Gustav Jung raz povedal: „Nie som to, čo sa mi v minulosti prihodilo, som tým, čím sa rozhodnem byť“. Neovplyvníme veci, ktoré sa nám stali, je však na nás, ako na ne budeme reagovať a aký na nás budú mať dopad. Môžeme si z udalostí vziať ponaučenie alebo sa na ne môžeme sťažovať bez akéhokoľvek pozitívneho účinku, pretože čím viac sa sťažujeme, tým negatívnejší dopad na nás problém má. Aby sme tento bludný kruh narušili, je dôležité uvedomiť si, že veci máme vo vlastných rukách.
Človek sa bojí straty
Ľudia majú v sebe zakorenenú averziu voči strate. Neradi strácajú veci, peniaze, ľudí, vzťahy alebo kontrolu nad niečím. Veronika Jelínková vo svojej knihe Hoř pomalu odporúča ľuďom, ktorí si naozaj chcú vo svojom živote urobiť poriadok, že musia najprv spomaliť, aby si v pokoji mohli veci premyslieť. Okrem spomalenia odporúča využívať nasledujúce štyri kroky:
1 | Uskutočňujte minimalizmus a vedomý konzumerizmus
V súčasnosti množstvo ľudí má v domoch veci, ktoré takmer vôbec nepoužíva. Mnohí ich držia roky v skriniach. Ale našťastie sa začína formovať aj skupina takých ľudí, ktorí sa snažia zbaviť všetkých zbytočností a nechávajú si len to, čo naozaj potrebujú. Toto robia s knihami, s oblečením, zbytočným nábytkom a podobne. Nechávajú si len niekoľko kníh, ku ktorým sa neustále vracajú, šaty venujú charite, vymieňajú veľké domy za menšie, kupujú si ekologické autá. Uveodmujú si, že odevný priemysel znečisťuje planétu rovnako ako iné odvetvia. Mnohí v podvedomí pracujú s myšlienkou: „Zbav sa vecí, ktoré nepotrebuješ a skús si vystačiť s tým, čo máš.“ Zo začiatku je to veľmi ťažké. Veď vlastniť neustále najnovšie trendové oble4enie, topánky, kabelky, elektroniku, to láka takmer každého. Táto túžba je ešte na každom kroku podporovaná aj masívnou reklamou. Najťažšie je zmeniť myslenie a potom to už pomaličky ide. Pokúste sa aplikovať vo svojom živote tzv. vedomý konzumerizmus. Veronika Jelínková vysvetľuje, že je potrebné si stále viac a viac uvedomovať, čo vlastne kupujeme a od koho. Je potrebné premýšľať nad tým, koho kúpou výrobku podporujeme a či naozaj výrobok potrebujeme. Ona sama tvrdí, že čím menej toho vlastníme, tým slobodnejšími sa stávame. Je to naozaj ťažké, lebo človek je nastavený tak, že potrebuje vlastniť čo najviac vecí. Básnik a zenový kňaz Alan Senauke hovorí: „Potreba vlastniť veci je ako soľnička bez dna, ktorá nám dáva pocit, že nám stále niečo chýba, a tak si stále kupujeme nové a nové veci. Mnoho ľudí si tak kupuje veci, aby v sebe potlačili hnev, ktorý v sebe z rôznych dôvodov majú.“ A tak je určite dobré v určitej fáze života sa na chvíľu zastaviť, popremýšľať nad tým, čo ešte potrebujete a čo už ani nie a zbytočné veci napríklad niekomu darujte. Určite urobíte radosť nielen druhým, ale aj sebe. Postupnými krokmi sa môžete dopracovať k minimalistickému životnému štýlu, ktorý je vzhľadom na stav našej planéty viac ako nutný. Minimalizmus sa čoskoro začne šíriť svetom ako akútna potreba. Ľudia budú musieť zredukovať svoje výdavky, ak budú chcieť zachovať planétu Zem aj pre ďalšie generácie. Samozrejme, nebudú sa musieť zbaviť úplne všetkého, ale budú sa musieť uskromniť, obmedziť svoj majetok iba na veci, ktoré naozaj potrebujú a robia ich šťastnými z dlhodobého hľadiska. Minimalizmus je zbavenie sa závislosti od potreby vlastnenia, nakupovania a nekonečného naháňania sa za všetkými novinkami. Minimalista si užíva jednoduchosť a menej vecí a vie, že vlastnenie vecí ho neurobí šťastným. Vie, že zarábať viac a vlastniť viac je nezmyselné. Minimalizmus je život bez stresu a náhlenia sa. Minimalista má v živote dôležitejšie veci, ktoré ho robia šťastným.
2 | Odstrihnite sa od energetických upírov
Veronika Jelínková vo svojej knihe tiež radí, aby sme sa čo najmenej zdržiavali v blízkosti ľudí, ktorí vysávajú energiu a sú neustále negatívne naladení. Niekedy to nejde, lebo sú to naši rodinní príslušníci alebo kolegovia v práci, ale pokiaľ sa to dá, je dobré nevystavovať sa často ich vplyvu. Ľudí si môžeme sami vedome vyberať. Dôležité je však uvedomiť si, ktorí ľudia nám škodia. Aj v tomto prípade je potrebné sa zastaviť a popremýšľať. Niekedy život ubieha tak rýchlo a sme zahatení takým veľkým množstvom povinností, že si ani neuvedomuje ich výskyt okolo nás. Odpútavanie od nich je potrebné robiť empaticky a pomaly, aby to nikoho veľmi nebolelo. Nechceme predsa nikomu ubližovať, chceme sa len postupne dostávať ďalej a prežívať zmysluplný, šťastný život.
3 | Nevenujte sa záľubám, ktoré vám už nič neprinášajú
Určite ste sa aj vy už možno pristihli pri tom, že robíte určité veci už len zo stereotypu. Možno ich robíte len preto, lebo ich robia vaši priatelia alebo jednoducho len preto, lebo ste si zvykli a nemáte s nimi silu prestať. Mnohí ľudia však tvrdia, že keď sa prestali venovať jednej záľube, po určitej dobe voľný priestor vyplnila nová a často zmysluplnejšia aktivita. A tak, ak cítite, že vás nejaká aktivita v živote už nudí a nenapľňa až takou veľko radosťou ako v minulosti, pokúste sa ju vymeniť za inú. Váš život nadobudne nový rozmer a vy získate viac energie a radosti.
4 | Ak je to len trochu možné, robte prácu, ktorá vám spôsobuje radosť
Robili by ste svoju prácu aj vtedy, keby vám za ňu nikto neplatil? Ak áno, robíte prácu svojich snov, robíte prácu, ktorá je vaším poslaním. Ak ste odpovedali nie, je potrebné sa zamyslieť nad tým,či by ste ju nechceli zmeniť. Niekedy je to naozaj ťažké, ak chce človek prežiť silný ekonomický tlak, ale niekedy sa to dá. Je to potrebné v určitej fáze života urobiť preto, aby ste si v starobe nevyčítali, že ste to ani neskúsili.
ZDROJ: Veronika Jelínková: Hoř pomalu
