Psychoterapeutka Mirka Chmelíčková: Vzťah medzi matkou a dcérou môže mať viacero podôb

Každá matka by chcela mať so svojou dcérou krásny a naplnený vzťah. Niekedy sa tento sen stáva skutočnosťou, inokedy je opak pravdou. Ktoré faktory ovplyvňujú vzťahy matiek a dcér? Na tieto otázky hľadá odpovede aj klinická psychologička a psychoanalytická psychoterapeutka Mirka Chmelíčková.

 

„Blízky citový vzťaj medzi matkou a dcérou sa vytvára hneď po narodení. Prvú citovú väzbu opísal britský psychoanalytik a psychiater John Bowlby, ktorý zistil, že naša schopnosť citovej väzby je vrodená“ upozornila v diskusii rádia Wave klinická psychologička a psychoanalytická psychoterapeutka Mirka Chmelíčková. Anglický psychológ a psychiater John Bowlby zistil, že každý novorodenec má v sebe zabudovaný kód, na základe ktorého si dieťa dokáže vytvárať blízkosť s inou osobou, predovšetkým matkou.

 

Teória citového puta

V štyridsiatych rokoch prišiel John Bowlby s prevratnou teóriou attachmentu (citového puta alebo aj vzťahovej väzby). Tvrdil, že naše deti nepotrebujú ideálne materiálne zabezpečenie. Príčiny porúch správania hľadal v oblastiach ako dlhodobý pobyt matky v sanatóriu, keď malo dieťa napríklad dva roky, tragická smrť blízkej osoby, keď matka uvažovala o potrate a podobne. Jeho teória sa neskôr stala základom modernej vývinovej psychológie. Teória citového puta je postavená na tom, že ľudia majú schopnosť prežívať šťastie a spokojnosť v kontakte s inými ľuďmi. Toto však nie je samozrejmé, ale formuje sa to prostredníctvom intenzívnych interakcií s najbližšími v prvých troch až piatich rokoch života. Ak sú tieto interakcie prevažne dobré, dieťa bude aj do ďalších vzťahov vstupovať vyrovnane a s dôverou. Bezpečné citové puto sa buduje v stále sa opakujúcom kolotoči dôvery:

1. dieťa má potrebu,

2. rodič túto potrebu naplní,

3. dieťa pociťuje úľavu,

4. dieťa dôveruje rodičovi.

 

Keď má dieťa splnené všetky potreby, dokáže vnímať svet ako bezpečné miesto a dokáže tiež pozitívne vnímať samého seba.

 

V čom je špecifický vzťah matky a dcéry?

Vzťah matky a dcéry môže mať mnoho podôb. Môže to byť idylický vzťah, ktorý pripomína silné priateľstvo, môže byť medzi nimi silné puto, ale môže byť medzi nimi aj nenávisť. Tých podôb je naozaj veľa. Všetko záleží od toho, ako sa vzťah matky a dcéry vyvíjal od prvých chvíľ po pôrode. Matka svojmu dieťaťu požičiava na určitý čas svoje telo aj dušu. Ani v okamžiku, keď sa dieťa narodí, nemôže existovať bez matky. Ale aj napriek tomu by sa matka mala pripravovať na chvíľu, že bude musieť svoje dieťa pustiť aj smerom k iným ľuďom. Najprv k otcovi  a potom aj k ďalším. Predovšetkým vzťah s otcom je pre dcéru mimoriadne dôležitý. Potrebuje si o ňom vytvárať pozitívny obraz, pretože práve ten bude pre ňu dôležitý v období hľadania partnera. Ak z nejakých dôvodov otec chýba, je nutné zabezpečiť pre dcéru iné mužské vzory – dedov, strýkov, susedov, učiteľov, trénerov a podobne. „Púšťanie synov a dcér je však odlišné. Odlišujú sa aj očakávania, ktoré majú mamy v súvislosti  so svojimi synmi a dcérami,“ hovorí Mirka Chmelíčková. Dcéry sa matkám chcú v určitom veku podobať a veľmi ich obdivujú. Takmer vo všetkom ich napodobňujú. Deje sa to hlavne v predškolskom veku. Niektoré ženy tak podľahnú pocitu, že prostredníctvom dcéry sa narodilo pokračovanie ich samotných a majú pocit, že prostredníctvom dcér sa stávajú nesmrteľné. „Existujú matky, ktoré potom dcéru držia pri sebe a nechcú ju pustiť. Prajú si, aby sa od nich nikdy neoddelila,“ hovorí Mirka Chmelíčková. Problém však môže nastať, keď sa matka pozerá do pomyselného kúzelného zrkadielka a na otázku, kto je najkrajší na svete, dostáva odpoveď, ktorá v nej môže vyvolať pocity, ktoré jej napovedajú, že to už nie je ona sama, ale jej vlastná dcéra.

 

Ako prežívajú matky dospievanie dcér?

Pubertu neprežívajú búrlivo len dcéry, ale často aj ich matky. Mirka Chmelíčková hovorí: „Na jednej strane matky vidia, aká je ich dcéra šikovná a krásna a na druhej strane prežívajú obrovské obavy, kto im tú ich dcéru odvedie.“ To, ako sa bude vyvíjať v puberte vzťah matky a dcéry, ovplyvňuje do značnej miery aj to, ako vyzeral vzťah matky s jej matkou a aká je tiež vnútorná skúsenosť matky, keď bola ešte dieťaťaťom. „To, ako zaobchádza mama sama so sebou, ako sama seba vníma, tak bude zrejme zaobchádzať aj so svojou dcérou. Napríklad keď je zvyknutá nevnímať svoje potreby ako dôležité, zrejme nebude za dôležité považovať ani potreby svojej dcéry,“ vysvetľuje Mirka Chmelíčková.

 

 

Dcéry ambicióznych mám

Ambiciózna matka to myslí so svojou dcérou veľmi dobre. Vytvára jej ideálne podmienky pre vzdelávanie, pre jej rast a kariéru, ale môže dôjsť k tomu, že prehliadne jej skutočné potreby a nevníma, čo vlastne chce samotná dcéra a potom sa môže stať, že si vybuduje falošné JA. Dieťa nevedome prijme takú podobu, ktorú vlastne ani nechce a žije život niekoho iného. „Tieto dcéry v dospelosti aj napriek tomu, že bývajú často veľmi úspešné, vyhľadávajú psychoterapeutov. Je to preto, lebo aj napriek tomu, že sa im veľmi dobre darí, cítia, že nie sú spokojné samy so sebou a neustále o sebe pochybujú,“ upozorňuje Mirka Chmelíčková. Stáva sa to hlavne vtedy, keď matka pochybuje o svojej hodnote a túto pochybnosť v priebehu výchovy odovzdala aj svojej dcére.

 

Matka ako kamarátka

Mirka Chmelíčková kamarátstvo medzi matkou a dcérou považuje za nešťastný vzťah, pretože tam chýbajú hranice a oddelenosť. Deje sa to hlavne vtedy, keď matka nemá dobrý vzťah s partnerom. Z dcéry si potom urobí blízkeho partnera. Keď sú v takomto vzťahu, obrovské problémy nastávajú v okamihu osamostatňovania dcéry. Takéto dcéry často prežívajú veľmi silné úzkostné stavy, neskôr mávajú problémy v partnerských vzťahoch alebo majú problém dospieť a zostávajú večne oddanými dcérami.

 

Ako sa dá vzťah zlepšiť?

Mirka Chmelíčková odporúča predovšetkým otvorený rozhovor. Veľmi pomáha aj to, keď si matka uzná nejaké svoje chyby alebo svoje zlyhania. Dôležité je, že má záujem reálnymi očami vidieť, čo prežíva jej dcéra. Tieto všetky postoje sú samy o sebe veľmi liečivé. Ak je problém veľmi vyhrotený, ale matke i dcére záleží na dobrých vzťahoch, najlepšie je navštíviť psychoterapeuta.