Existujú viaceré signály, ktoré naznačujú, že dieťa má problémy so sluchom. Je dobré ich poznať a prípadné problémy so sluchom dieťaťa riešiť čo najskôr.
Sluch považujeme za normálny, ak človek reaguje na všetkých rečových frekvenciách aj na tiché 20 dB zvuky. Ak musí byť zvuk silnejší ako 20 dB na to, aby si ho človek uvedomil, hovoríme o poruche sluchu. U maličkých detí sa podľa niektorých autorov považuje za hranicu straty sluchu 15 dB, keďže už tieto deti musia vynaložiť viac energie na to, aby zachytili tichú a vzdialenú reč počas celého dňa. Ucho je zmyslový orgán, ktorý nám umožňuje vnímať okolitý svet rozlišovaním rôznych zvukov. Odhalenie a včasná liečba obojstranného poškodenia sluchu je obzvlášť dôležitá v útlom detstve, pretože dieťa, ktoré nepočuje, zaostáva v psychickom vývoji a nevyvíja sa mu ani reč.
Poznáme viacej druhov porúch sluchu
Poruchy sluchu sa rozdeľujú podľa toho, ktorá časť sluchového orgánu je poškodená. Rozdeľujeme ich na poruchy prevodové (uzavretý vonkajší zvukovod alebo poškodenie stredného ucha), percepčné (poškodenie vnútorného ucha-slimáka alebo sluchového nervu, sluchovej dráhy v mozgu) a zmiešané, kedy je postihnutý celý sluchový orgán. Až v 80 percentách sú poruchy sluchu prítomné už pri narodení. Jedno dieťa na 1000 narodených sa narodí hluché a ďalšie 3 z 1000 sú sluchovo postihnuté. Najdôležitejšie je včas odhaliť poruchu sluchu u novorodenca a dieťaťa, obzvlášť ak je táto porucha sluchu či hluchota obojstranná. Pri strate sluchu u detí sa nielen zle vyvíja reč, ale pre nedostatok podnetov je aj oneskorený mentálny vývoj. Pre rozvoj reči je najdôležitejšie obdobie do 3 rokov života. Dnes už je u novorodencov povinné vyšetrenie sluchu skríningovou metódou (meraním otoakustických emissí- OAE) na novorodeneckom oddelení, najlepšie 3. deň života.
Príčiny poruchy sluchu
Príčiny poškodenia sluchu môžu byť vrodené alebo získané v neskoršom živote. Vrodené poruchy sluchu sú často podmienené dedičnosťou, ale môžu byť vyvolané aj chorobou matky v tehotenstve, užívaním liekov a podobne. Dedičná porucha sluchu môže byť dominantná, teda v rodine, niekto zo starých rodičov alebo rodič má hluchotu, a preto sa narodí hluché dieťa. Dedičná porucha sluchu až hluchota sa nemusí prejaviť hneď po narodení, ale aj v neskoršom živote v detstve. V detstve je najčastejšou príčinou získanej poruchy sluchu až hluchoty zápal mozgových blán (meningitída), niekedy mumps, úrazy hlavy, neprimeraný hluk (počúvanie hudby cez sluchadlá, rozbušky). Aj v puberte hlučné počúvanie hudby cez sluchadlá je príčinou poruchy sluchu, často silvestrovské rozbušky zapríčiňujú poruchu tiež. Zriedkavejšie je príčinou vírusové ochorenie (chrípka, herpes zoster oticus), liečba ototoxickými liekmi, autoimúnne ochorenie alebo nádor. Tieto všetky vyvolávajú poškodenie vnútorného ucha alebo sluchového nervu a sú často nezvratné.V niektorých prípadoch okamžite zahájená liečba môže byť úspešná. Podľa toho, či sa porucha sluchu s postupujúcim vekom mení, hovoríme o stabilnej poruche sluchu, progresívnej (zhoršujúcej sa) poruche sluchu a kolísajúcej poruche sluchu.
Prechodná a dočasná strata sluchu
K prechodnej strate sluchu môže dôjsť pri narodení dieťaťa, ale aj vo vyššom veku. Keď sa to stane pri narodení, dôvodom je prítomnosť plodovej vody v strednej časti uška. Vtedy sa ukážu dočasne zlé výsledky povinného vyšetrenia, no keď sa voda dostane von, sluch sa pomaly napraví a dieťa nebude mať problémy. K dočasnej strate sluchu môže prísť tiež po nejakom ochorení. Ak dieťa prekonalo zápal stredného ucha alebo silnú infekciu. Vtedy môže dôjsť až prasknutiu bubienka, ktoré sa prejaví krvácaním. Po nasadení liečby a utlmení zápalu sa však bubienok opäť zrastie a dieťaťu sa sluch napraví. Dočasné zhoršenie môže prísť aj po vytvorení štupľa v ušiach, ktorý vznikne ukladaním mazu alebo vniknutím vody. Ušný lekár ho ambulantne a bezbolestivo odstráni, dieťa môže potom počuť ešte lepšie ako v minulosti.
Príznaky poruchy sluchu
- slovná zásoba môže byť chudobnejšia,
- problémy s artikulačnou obratnosťou alebo s výslovnosťou,
- komolenie slov,
- dieťa nemá zmysel pre rytmus,
- pred nástupom do školy nie je schopné vytlieskať slová na slabiky a rozoznať prvú hlásku v slove,
- má problém so zapamätávaním básničiek,
- má problém naučiť sa pojmy, farby, geometrické tvary a pod.,
- je nepokojné a má problém sústrediť sa,
- máte pocit, že nerozumie inštrukciám,
- dieťa má problém spoznať predmet, vie to len vtedy, keď mu ho opíšete.
Dieťa počas dňa:
- nereaguje na zavolanie,
- je nepozorné,
- nevšimne si prítomnosť iných ľudí, pokiaľ ich nevidí,
- sleduje iných v snahe ich napodobňovať,
- nevyľaká sa pri hlasitých a nečakaných zvukoch,
- nahlas počúva rádio a TV,
- má problémy započuť niektoré zvuky, iné však počuje,
- preferuje prácu osamote,
- má problémy s učením sa v škole (učitelia ho označujú ako „nepozorné“, keď sa opakovane pýta, čo má robiť).
Dieťa počas komunikácie:
- nereaguje na bežnú konverzáciu,
- nesprávne odpovedá na otázky,
- sleduje pery, keď počúva iných,
- otáča hlavu na jednu stranu v snahe lepšie počuť,
- má problémy vo výslovnosti v porovnaní s inými deťmi rovnakého veku,
- má oneskorenú alebo skomolenú reč,
- má slabú slovnú zásobu,
- má problémy porozumieť komunikácii hlavne v hlučnom prostredí, prípadne v prostredí, kde v pozadí niekto rozpráva,
- vyhýba sa komunikácii a sociálnym situáciám.
Dôsledky poruchy sluchu na dieťa
Porucha sluchu sa často nazýva „neviditeľné postihnutie“. Jej dôsledky na život dieťaťa sú však výrazné, pokiaľ ostane porucha sluchu nepodchytená a dieťa nenosí pravidelne načúvací prístroj alebo kochleárny implantát. Dieťa, ktoré nemá dobre skompenzovanú poruchu sluchu, a preto nepočuje dobre, môže zažívať frustráciu, zmätok a zahanbovanie. Bežné veci ako rozhovor s rodičmi, hra s priateľmi, telefonovanie alebo sledovanie televízie mu môžu spôsobovať veľké ťažkosti, následkom čoho sa sťahuje zo sociálnej skupiny. Odborníci sa pritom zhodujú, že nepodchytená porucha sluchu môže negatívne ovplyvniť zdravý vývin dieťa vo všetkých dôležitých oblastiach a to aj u detí, ktoré majú menšiu stratu sluchu. Na druhej strane, výskumy zároveň ukazujú, že deti, ktoré začali nosiť načúvacie prístroje do 6. mesiaca a následne absolvovali skorú intervenciu, sa vývinom podobajú na počujúce deti. Je nutné však brať do úvahy, že nie všetky deti môžu mať stratu sluchu kompenzovanú do 6. mesiaca veku, pretože to technicky nie je možné, napríklad pre veľmi úzky zvukovod. V niektorých prípadoch sa musí počkať do 7. mesiaca. Odborníci zároveň upozorňujú na to, že aj deti, ktoré dostali vhodnú kompenzáciu sluchu až v neskoršom veku s pomocou lekárov sa dobre pripravili na nástup do škôlky alebo školy. Aj medzi neskoršie identifikovanými deťmi je mnoho šikovných detí, ktoré uspejú v počujúcej alebo nepočujúcej komunite, založia si rodinu a žijú šťastný život. S kvalitnou kompenzáciou sluchu a vašou intenzívnou pomocou a starostlivosťou je možné vplyv dôsledkov poruchy sluchu minimalizovať alebo aspoň podstatne znížiť. Ale faktom je, že čím neskôr sa tak udeje, tým ťažšie to ide.
Čo by mal predškolák zvládať v súvislosti so sluchovým vnímaním?
- Mal by vedieť si zapamätať pesničku, básničku, dni v týždni, farby, tvary.
- Mal by vedieť zreprodukovať jednoduchý rytmus.
- Mal by vedieť rozdeliť slová na slabiky s tlieskaním alebo dupaním.
- Mal by vedieť diferencovať prvé písmeno slov — ak dokáže diferencovať aj posledné písmeno alebo urobiť analýzu krátkych slov, je to výborné.
- Dokáže sa sústrediť na počúvanie rozprávky (5 — 10 minút), na základe počutého dokáže povedať, čo počul, prípadne dokáže odpovedať na otázky o texte.
