Český psychiater, spisovateľ, pedagóg a gréckokatolícky kňaz Max Kašparů často rozpráva o ľudských cnostiach, ktoré sú tak veľmi potrebné pre dnešný svet. Čo si myslí o štedrosti a prajnosti?
Štedrosť je ochota dávať, láska k blížnemu, charita, veľkorysosť, je to uskutočňovanie šľachetných myšlienok alebo činov. Je to tiež potlačená chamtivosť a egoizmus. Opakom štedrosti je lakomstvo. V rámci štedrosti je človek ochotný dávať. Je to harmonická vyváženosť medzi lakomstvom a márnotratnosťou. Ak chceme byť štedrí, musíme vedieť potlačiť chamtivosť a egoizmus. A práve kvôli tomuto sa dnešný človek cíti zmätený, pretože práve chamtivosť a egoizmus ho často sprevádzajú na ceste k úspechu. „Štedrosť nepredstavuje len umenie darovať, ale aj umenie prijímať. A vedieť prijímať je tiež veľké umenie,“ upozorňuje Max Kašparů. Existujú ľudia, ktorí od vás nič nechcú, ale vy im chcete prejaviť nejakú láskavosť a oni len neustále opakujú „ nie, nie“, pretože cítia, že vám niečo zostanú dlžní. Nechcú od vás darček, lebo by vám ho museli dať aj oni. Čiže štedrosť je potrebné vnímať z týchto dvoch hľadísk. Štedrosti sa učíme. Štedrosť, ako všetky dobré city, je hodnota, ktorá sa pestuje od detstva a rodičia sú už prvými učiteľmi štedrosti. Dôležitým znakom štedrosti by malo byť hlavne to, že sa nepraktizuje kvôli vďačnosti alebo chvále, ale pre dobro ostatných. Našou odmenou za štedrosť je potom pocit šťastia a radosti. Štedrí môžeme byť aj anonymne. V súčasnosti je však často opak pravdou. Darovanie sa často opiera o veľkú reklamu.
So štedrosťou súvisí aj prajnosť
So štedrosťou úzko súvisí aj ďalšia cnosť, a tou je prajnosť. Tá nespočíva len v tom, že ľuďom prajeme, aby boli bohatí a šťastní, ale aj to,aby boli dobrými ľuďmi a aby mohli uplatniť to najlepšie, čo v nich je, aby mohli ukázať, čo vedia, dokážu a poznajú, aby sme to dokázali oceniť, keď to vedia lepšie ako my. „Prajnosť je opakom závisti. Keď človek závidí, tak neškodí tomu, komu závidí, ale sám sebe, Pre mentálne, duševné zdravie človeka je dobré, aby bol prajný, pretože ak bude neustále niekomu závidieť, tak bude veľmi škodiť sám sebe,“ upozorňuje Max Kašparů. Predstavme si napríklad situáciu, že začneme závidieť kamarátovi, ktorý si kúpil nové auto a my musíme jazdiť na starom. On bude pokojne každú noc spať, ale my spať nebudeme, budeme nehanevaní, že my na to nemáme peniaze. My budeme ráno nevyspatí, nešťastní a bez energie. Kamarát bude šťastný, svieži a usmiaty. Aký má potom závisť zmysel? Žiadny.
Prajnosť sprevádza veľká radosť, pretože keď niekomu niečo prajeme, tak sa z toho tešíme. Je naozaj krásne, keď sa dokážeme radovať s každým, kto má nejaký úspech. Zameranie na prajnosť prináša do duše pokoj, vytúžený mier a umožňuje, aby do sveta človeka, ktorý je naplnený prajnosťou, prichádzala aj hojnosť. Naopak neprajný človek nie je šťastný. Nevie, kým je, aké má dary, nie je za to, čo sa mu v živote dostalo, vďačný. Upriamuje svoju pozornosť von, miesto toho, aby sa pozrel do svojho vnútra. Pretože je jeho pozornosť orientovaná na okolie a na životy druhých ľudí, porovnáva sa, a tak vzniká pocit znevýhodnenia oproti druhým. Je to však len ilúzia. Závidieť znamená len nevidieť to vlastné. V tomto prípade často pomáha, keď si uvedomíme, že každý z nás je jedinečný. Nosíme v sebe unikátny mix vlastností, talentov a každý dostal do života veci, za ktoré môže byť vďačný. Závisť je emócia, ktorú cítime, keď niekto iný má veci, vlastnosti alebo postavenie, ktoré my nemáme a túžime ich tiež mať. Pociťujeme krivdu, že ich nemáme a objekt závisti ich má. Keď sa porovnávame s inými a toto porovnanie vychádza v náš neprospech, ranená je naša sebaúcta. Prejavuje sa ako nepríjemný pocit stiesnenosti, až tlaku a bolesti v oblasti brucha. Prajnosť je vlastnosť, ktorou obohacujeme svoj svet, vytvárame v ňom podmienky preto, aby hojnosť, zdravie, dostatok do nášho života tiekli veľkým prúdom.
Ako si precvičovať prajnosť?
Ak chcete vo svojom živote zmeniť závisť na prajnosť, môžete využiť niektorú z nasledujúcich techník:
- Každé ráno po prebudení sa zamyslite a nájdite, čo by ste chceli popriať niekomu, na kom vám záleží, koho máte radi.
- Aké dary, aké požehnania by ste mu dopriali?
- Potom si to isté doprajte aj sebe.
- Nájdite odvahu a nahlas prejavujte prajnosť. Stále ju rozdávajte a rozsievajte, potom budete žať to, čo sejete.
- Vytrvajte v tejto technike aspoň 21 dní alebo mesiac. Čím viac budete iným priať, tým viac prajnosti bude k vám prichádzať. Vyvarujte sa pritom podmieňovaniu. Nepodmieňujte s očakávaním, odkiaľ sa vám má prajnosť vrátiť a od koho konkrétne.
- Poprajte si s najbližšími už ráno po prebudení krásny deň, doprajte si pri tom úsmev.
- Možno nie je pre vás prirodzené usmievať sa. Začnite sa to učiť. Je v poriadku, ak v tom budete spočiatku nešikovní, je v poriadku, ak to nebudete cítiť spočiatku ako úprimný úsmev alebo smiech. Ak vytrváte, ak to budete skúšať, pôjde vám to stále lepšie a lepšie.
- Po príchode do práce poprajte kolegom skvelý deň, skvelé pracovné výsledky, nech im ide práca od ruky a nech im prinesie radosť. Zamerajte svoju vlastnú pozornosť na radosť z práce, ktorú robíte. Každá práca vám môže urobiť radosť už tým, že ste boli pre niekoho užitoční.
- Večer, keď hodnotíte deň, ktorý ste prežili, si premietnite, čo všetko vám dnes bolo dopriané, čo ste dopriali iným a čo sebe.
- Poznačte si do denníka všetko, čo ste dopriali iným a čo sebe.
