V súčasnosti vďaka znalostiam neurovedy môžeme úplne ináč vnímať výchovu detí a to, čo sa deje v ich mozgu, keď sa ocitnú v rôznych situáciách alebo pri rôznych druhoch pôsobenia na ne.
V súčasnosti v oblasti výchovy najväčší pokrok vidíme v tom, že vďaka rôznym prístrojom sa dá sledovať mozog dieťaťa v akejkoľvek výchovnej situácii. Psychológia sa často spája s neurovedou a tá psychológom ponúka viditeľné dôkazy. A tak čoraz viac odborníkov sa v súčasnosti zamýšľa hlavne nad tým, čo je rozhodujúce pre zdravý vývoj mozgu dieťaťa. V jednej z diskusií sa touto problematikou zaoberali aj psychoterapeuti Jan Vojtko a Petra Winnette.
Čo sa deje s mozgom dieťaťa do 3 rokov?
Približne do troch rokov sa v mozgu dieťaťa odohrávajú najdôležitejšie etapy v jeho rozvoji z hľadiska emocionálneho, sociálneho vývoja a afektívnej regulácie. Dieťa sa hlavne učí, ako byť v kontakte s iným človekom. Tento proces sa uskutočňuje najlepšie vtedy, keď je dieťa do 18 mesiacov napojené na 1 – 3 ľudí. Mali by to byť napríklad rodičia, babička alebo iní ľudia, ktorí sa primárne o dieťa starajú. V tejto fáze mozog ešte nie je prispôsobený na to, aby dieťa dokázalo vnímať viaceré tety, učiteľky, vychovávateľky a podobne. Ľudia, ktorí sa o dieťa starajú, by mali byť dieťaťu veľmi známi, bezpeční, láskaví a starostliví.
V období od 18 mesiacov až do 3 rokov je veľmi dôležité, aby dieťa malo jedného človeka, ku ktorému môže byť dokonale pripútané. „V období do troch rokov je aktívna amygdala (je zodpovedná za pamäťové stopy a emocionálne prežívanie), ale frontálny kortex (zodpovedá za zložité duševné funkcie, ako je uvažovanie či rozhodovanie) ešte taký aktívny nie je. To znamená, že nepomáha dieťaťu spracovať informácie. A tak informácie pomáha dieťaťu spracovať matka,“ vysvetľuje Petra Winnette. Čiže rodič pomáha detskému mozgu získavať určité schopnosti, ktoré dieťa ešte samo nedokáže získať. Ak to tak nie je, mozog musí reagovať na preťaženie a frustráciu spôsobenú tým, že táto potreba nie je naplnená. Ak sa v tomto období vychovávatelia striedajú, prichádzajú a odchádzajú, mozog sa musí adaptovať na rôzne druhy pôsobenia, interakcie a v tomto období je to pre detský mozog mimoriadne preťažujúce a stresujúce. A tak malé dieťa neustále žije v strese. Stres bráni tomu, aby sa všetky mozgové centrá a spojenia potrebným spôsobom rozvíjali. Stres brzdí aj rozvoj mentálnych funkcií. Dieťa sa tiež nenaučí nadväzovať bezpečné vzťahy. „Nie je dobré dávať deti do škôlky pred tretím rokom. Pre dieťa do troch rokov je najlepšie, keď je doma, napríklad s matkou. Tiež nie je dobré, keď sa v škôlkach miešajú do jedného oddelenia dvoj a trojročné deti,“ upozorňuje Petra Winnette.
Prečo sa dieťa správa určitým spôsobom?
Petra Winnette hovorí, že dieťa nehnevá, ale sa len správa určitým spôsobom, lebo prežíva niektoré zo svojich vývinových štádií. Jeho správanie môže ovplyvňovať veľké množstvo skutočností. Môže to byť obdobie prvého vzdoru, činnosť hormónov, činnosť mozgu. No je potrebné si uvedomiť, že správanie ovplyvňuje aj sociálne prostredie, v ktorom sa dieťa nachádza. Nebezpečne pôsobia hlavne rodičia, ktorí nedávajú dieťaťu hranice. Dieťa je potom kvôli tomu dezorientované. Pod vplyvom dezorientácie sa experimentovanie stáva extrémne. Dieťa skúma, kde môže zájsť. Získava takto zlé skúsenosti, ktoré mozog nabádajú, aby sa pred ničím nezastavoval. Dieťa potom nevie prestať. Učí sa žiť v tomto prostredí. Všetko, čo zažije, si do mozgu uloží a bude používať aj v budúcnosti.
Aký vplyv majú gény na dieťa?
Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane. Dieťa síce dedí gény po rodičoch, ale v ich génoch sú zakomponované gény starých rodičov a v ich génoch zase gény prarodičov. Tak sa môže stať, že sa tmavovlasému modrookému páru narodí blonďavé kučeravé dievčatko so zelenými očami. Vlásky zdedilo po starej mame a farbu očí po pradedovi.
„Všetky gény majú svoj program. Existujú genetické programy, ktoré vonkajšie prostredie ovplyvňuje, ale sú aj také, na ktoré prostredie vplyv nemá. Napríklad inteligencia je vrodená a nedá sa výrazne ovplyvniť, ale dá sa ovplyvniť, akým spôsobom ju budeme používať. Taktiež máme v génoch program ovplyvňujúci citové puto, ale vplyvom prostredia sa môže vyvinúť rôznym spôsobom,“ upozorňuje Petra Winnette.
Výchovné metódy sa neustále menia. Je to aj preto, lebo v súčasnosti sú k dispozícii také výskumné metódy, o ktorých sme v minulosti ani len netušili.Vedci sa snažia rodičom ukazovať správnu cestu hlavne tým, že prinášajú čoraz viac svetla do vývoja detského mozgu. Dnes už vďaka nim vieme jasne identifikovať, ktoré spôsoby menia mozog bábätiek pozitívne a ktoré negatívnym spôsobom. Uvidíme, aké novinky v oblasti výchovy detí, nám ešte prinesie budúcnosť.
