Čítanie je zrakové vnímanie textu. Zbehlosť v čítaní spolu s písaním tvoria základný predpoklad gramotnosti človeka, preto obe zložky patria k najstarším učebným predmetom.
Počas školskej dochádzky sa žiaci stretávajú s rôznymi druhmi čítania. Niektoré učitelia používajú viac, iné menej. V procese vyučovania čítania učiteľ využíva činnosti, ktoré u žiakov rozvíjajú zrakové, sluchové vnímanie, predstavivosť a pozornosť. Môže využívať aj cvičenia na rozvoj pamäti, myslenia a tiež cvičenia, ktoré rozvíjajú hovorenú reč.
Peter Gavora vo svojej knihe Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka uvádza nasledujúce druhy čítania:
Hlasné čítanie
Hlasným čítaním sa zdokonaľuje technika čítania, precvičuje sa výslovnosť slov, sila hlasu, intonácia i tempo reči. Čítanie pozitívne ovplyvňuje aj rečovú komunikáciu a stáva sa vzorom pre psôobivé vyznenie rečového prejavu. Žiaci radi čítajú najmä dialogické texty s prevahou priamej reči. Vďaka hlasnému čítaniu učiteľ môže sledovať čitateľskú úroveň žiakov. Všíma si nielen samotnú techniku, ale v rámci diskusie aj porozumenie obsahu čítaného textu. Taktiež si môže všímať i prípadné nedostatky a chyby v čítaní.
Hromadné čítanie
Je to veľmi častá forma, ktorá sa používa pri vyučovaní čítania. Jeden žiak číta nahlas a ostatní sledujú text zrakom. Táto forma pomáha pri nácviku všetkých kvalít čítania.
Zborové čítanie
Je to čítanie všetkých žiakov nahlas. Výhody zborového čítania spočívajú hlavne v zdokonaľovaní správnosti a plynulosti čítania a tiež v odstraňovaní nesmelosti. Pri tomto čítaní je dobré upozorniť žiakov, aby sa nepredbiehali a aby zachovali prirodzenú rytmiku čítania textu. Inak by táto forma čítania nebola účinná.
Skupinové čítanie
Táto forma sa využíva najčastejšie pri výraznom čítaní. Podstatou tohto čítania je, že istá skupina číta nahlas daný text, ostatní žiaci sledujú text zrakom. Jeho opakom je individuálne hlasné čítanie, ktoré sa funkčným spôsobom využíva v ktorejkoľvek časti vyučovacej hodiny.
Čítanie s dôrazom na rolu
Toto čítanie sa využíva hlavne pri dialogických textoch s prevahou priamej reči. Repliky čítajú určení žiaci podľa toho, či ide o mužské alebo ženské postavy alebo podľa možností so zreteľom na farbu a silu hlasu.
Tiché čítanie
Toto čítanie sa definuje ako čítanie, pri ktorom čitateľ vníma obsah čítaného textu zrakom a nepoužíva rečové ústroje. Cieľom tohto čítania nie je sprostredkovanie obsahu textu iným, ale len sebe. Tiché čítanie s porozumením sa používa pri čítaní krátkych literárnych textov, ktoré sa po istej fixácii môžu stať na tej istej hodine predmetom analýzy alebo interpretácie žiakov.
V závislosti od cieľa čítania sa rozlišuje aj niekoľko spôsobov čítania.
Informačné čítanie
Tento spôsob čítania je zameraný na získavanie informácií a oboznámenie sa s obsahom textu. Významnou mierou sa podieľa na obohacovaní slovnej zásoby a ovplyvňuje aj vyjadrovanie a zapamätávanie si prečítaného textu. Na prvom stupni sa uskutočňuje hlavne prostredníctvom hlasného čítania, neskôr na základe tichého čítania. Využíva sa tiež vtedy, keď chceme, aby žiaci text reprodukovali.
Orientačné čítanie
Orientačné čítanie je napríklad prezeranie knihy, zbežné čítanie v skokoch a podobne. Prvým krokom pri tomto čítaní je titulok, druhým je meno autora. Potom si tiež často na konci knihy všímame použitú literatúru, vydavateľa, meno ilustrátora a podobne. Pri orentačnom čítaní si tiež všímame veľkosť písma, úpravu knihy a ilustrácie.
Ruptúrovité čítanie
Je to prerušované čítanie a čítanie s prestávkami. Prejavuje sa pomalým postupným tempom. Môžeme ho nazvať aj analytickým, podrobným čítaním, v ktorom nejde len o získavanie informácií, ale aj o hlbšie zamýšľanie sa nad prečítaným textom. Čitateľ v tomto procese vedie rozhovor s autorom. Tempo čítania je najpomalšie na začiatku, keď sa čitateľ oboznamuje s témou. Oveľa rýchlejšie tempo býva na konci, keď sa obsah textu už opakuje.
Rekreačné čítanie
Toto čítanie má naučiť čitateľov emocionálne i racionálne pochopiť text, ktorý sa stáva pre čitateľa relaxáciou.
Selektívne čítanie
Selektívne čítanie pomáha čitateľovi cielene z textu vyberať len tie informácie, ktoré ho zaujímajú alebo ktoré potrebuje pre ďalšiu prácu s textom.
Kombinované čítanie
Pri kombinovanom čítaní dochádza k miešaniu a striedaniu základných druhov čítania. Čitateľ začne čítať knihu orientačným spôsobom, no v niektorej časti ho zaujme nejaký údaj a v dôsledku toho začne v texte vyhľadávať miesta, na ktorých sa spomenutý údaj vyskytuje, a tak orientačné čítanie zmení na selektívne. Môže sa stať aj opačná premena, že čitateľ preskočí informačnú orientáciu o knihe a začne hneď s čítaním selektívnym. V priebehu čítania však zistí, že je zbytočné čítať selektívnym spôsobom až do konca, preto zmení selektívny spôsob na orientačný. Počas orientačného alebo selektívneho čítania niekedy čitateľa upúta zaujímavá informácia, kvôli ktorej zmení rýchle čítanie na ruptúrové alebo rekreačné.
