Články: Pre študentov
O projekte


 

Dieťa do troch rokov od vás potrebuje hlavne veľa lásky

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Dieťa je veľmi citlivé a vie veľmi dobre vyhodnotiť, či je milované. A ak nie, má to nezvratný vplyv na celý jeho budúci život. / Foto: Shutterstock

Láska neuveriteľnými spôsobmi formuje naše životy a jej nedostatok môže napáchať na nás aj našich deťoch obrovské škody. Ak je však láska prítomná v našich životoch, má blahodarné až liečivé účinky. Dospelí aj deti ju veľmi potrebujú.

 

Naše deti sú našou budúcnosťou, a preto potrebujú od nás veľa lásky, aby z nich vyrástli nádherné bytosti a plnohodnotné osobnosti. Je to zariadené tak, že málokto si pamätá, čo sa dialo v jeho živote pred tretím rokom jeho života. Paradox je, že aj keď si takmer nič nepamätáme, v ranom detstve sa formuje nielen vlastná myseľ, ale aj budúce psychické nastavenie.

 „Ten dobrý pocit, že je človek na svete vítaný, že všetko má nejaký význam, že je rád na svete, sa formuje práve v prvých troch rokoch života, ba dokonce ešte aj  v prenatálnom období,“ hovorí psychoterapeutka Monika Peterková z centra Don Bosco Pardubice, ktorá pomáhá zvládnuť psychické i praktické problémy dospievajúcim ľuďom z detských domovov a nefungujúcich rodín.

 

Stačí aspoň jedna blízka osoba

Pri výchove je vždy dôležitá jedna stála osoba, s ktorou dieťa nadväzuje od narodenia vzťah. Niektorí pschológovia hovoria, že môžu byť aj tri osoby, ktoré sa môžu starať o dieťa, ale najdôležitejšia osoba by mala byť aspoň jedna. Každé dieťa potrebuje vzťahovú väzbu, teda neviditeľné emocionálne puto, ktoré špecificky spája dvoch ľudí (napr. matka a dieťa). Pri aktivovaní systému vzťahovej väzby (napr. odlúčením) býva emocionálna bolesť z odlúčenia porovnateľná s bolesťou fyzickou. Táto väzba nie je ľubovoľne nahraditeľná cudzou osobou. Najčastejšie túto úlohu zastáva matka, avšak môže to byť aj otec, najmä ak jemnocitne preberá starostlivosť o dojča. Osoba pre vzťahovú väzbu však nemusí byť rodičom, nakoľko vzťahová väzba medzi dieťaťom a opatrujúcou osobou vzniká na základe častosti kontaktu s dieťaťom. „Sme sociálne bytosti a všetko sa odohráva prostredníctvom neviditeľného puta medzi matkou alebo otcom alebo iným človekom a dieťaťom. Dieťa je veľmi citlivé a vie veľmi dobre vyhodnotiť, či je milované. A ak nie, má to nezvratný vplyv na celý jeho budúci život,“ hovorí Monika Peterková. Príliš studené matky, ktoré sú napojené na svoju kariéru, pohltené vlastnými vzťahmi, nemajú dostatok vnútornej kapacity pre vlastné dieťa. Ani matky, ktoré majú sústavne v rukách mobil, nie sú ideálnym príkladom a tiež nie úskostliví alebo náladoví rodičia. „Dieťa potrebuje istotu a tú mu nemôže dať matka, ktorá mu jeden deň prejavuje mimoriadnu lásku a na druhý deň si ho ledva všimne. Problém predstavujú aj deti alkoholikov, narkomanov a násilníkov. Ich deti si nesú tŕň v srdci do konca života,“ približuje Monika Peterková.

 

Blízka osoba sa má snažiť o dôkladné napojenie na dieťa

Rodičia by sa mali snažiť byť pre deti predovšetkým bezpečným a pokojným prístavom. Malé dieťa je veľmi bezbranné a spolieha sa na rodiča v tom, že vždy zasiahne, keď bude hroziť nejaké nebezpečenstvo a zachráni ho. Keď rodič takto funguje a dieťa má hlboké napojenie na blízku osobu, vďaka tomu sa môže naplno rozvíjať vo všetkých oblastiach. Ale ak je malé dieťa vystavované stresovým situáciám a blízka osoba nefunguje tak, ako by mala, u dieťaťa narastá neistota. V takýchto situáciách sú do tela vyplavované hormóny, ktoré sa podobajú opiátom a deti prestávajú cítiť bolesť. Ak sa to opakuje často, deti sa postupne môžu stať necitlivými. A tak by mali rodičia neustále sledovať, či sú dostatočne napojení na svoje dieťa, či vďaka nim je  v bezpečí. Dôležité je tiež dieťa nerozmaznávať. Dobrý rodič nie je ten, čo všetko dovolí, ale ten, ktorý dokáže dávať  aj hranice láskavým spôsobom. Keď dieťa cíti lásku pri stanovení hraníc, tak je to výborná vec, ktorú môže do života dostať. Má to výrazný vplyv na profilovanie jeho budúcej osobnosti a na to, ako v dospelosti bude zvládať podobné situácie.

 

Ako dieťaťu prejavovať lásku?

Lásku môžete prejaviť napríklad očami. Očami možno vyjadriť to, čo nie sme schopní povedať slovami, ale čo deti tak veľmi potrebujú počuť: „Ľúbim ťa. Verím ti.“ Aj keď vám občas vyletia z úst slová, ktoré by ste najradšej vzali späť, oči môžu  napraviť alebo aspoň zmierniť váš slovný výbuch. Dieťa zabudne na to, čo ste mu povedali, skôr si zapamätá váš prijímajúci a láskavý pohľad.  Dieťa môžete tiež milovať dotykmi. Mnoho štúdií už poukázalo na pozitívny vplyv nosenia babyšatiek, masáží, dojčenia či plávania dojčiat. Je dobré, že dnešné matky sa neboja týchto nových trendov a uvedomujú si ich pozitívne účinky. Kým je dieťa malé, dostáva sa mu pomerne veľa pozornosti. Nemali by ste však na tieto prejavy zabúdať aj vtedy, keď je dieťa už staršie. A lásku môžete svojmu dieťaťu prejaviť aj vďaka pozornosti. Rodičia často z pocitu viny, zahŕňajú deti materiálnou pozornosťou. Avšak akékoľvek materiálne dary, ktorými chcú rodičia vynahradiť svoju neprítomnosť, nemôžu nahradiť úprimný záujem o potreby dieťaťa. Takéto pozornosti dieťaťu rozhodne nestačia. Potrebuje oveľa viac, a to  vašu sústredenú pozornosť. Venovať dieťaťu sústredenú pozornosť je o to ťažšie, pretože dieťa sa väčšinou dožaduje pozornosti vo chvíli, keď nám to najmenej vyhovuje. Venovať pozornosť dieťaťu by ste mali  vo chvíli, keď to  potrebuje, a nie vtedy, keď máte čas. Ak vám situácia skutočne nedovoľuje venovať pozornosť dieťaťu, dajte mu najavo očami alebo dotykom, že hoci sa mu teraz nemôžete venovať, stále je pre vás dôležité.


Čítajte viac o téme: Vývoj dieťaťa
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.