Pri výchove detí by inteligencia a citovosť mali kráčať ruka v ruke. V dnešnom svete sme však často svedkami toho, že výchova je zameraná hlavne na výkon, zisk a materiálny úspech. Dieťa sa pri vstupe do školy stretáva s kritériami hodnotenia, výberu, vyradenia. Pre toho, kto ešte len rastie, je to tvrdá skutočnosť. Ak je všetko prísne zamerané len na výkon, deti sa často cítia nepochopené, deprimované a vystresované. Treba si uvedomiť, že existujú dva základné druhy inteligencie: emocionálna (EQ) a racionálna (IQ). Úspech v živote človeka závisí na obidvoch druhov. Bez emocionálnej inteligencie nie je intelekt schopný využívať celý svoj potenciál. Je jedno z verejných tajomstiev psychológie, že podľa školského prospechu, podľa IQ alebo podľa výsledkov psychologických testov nie je možné navzdory popularite týchto hodnotení spoľahlivo predpovedať úspech v živote. IQ prispieva k faktorom určujúcich úspech v živote len 20%. Zvyšných 80% tvoria ďalšie vplyvy. Podľa niektorých štúdií vyplýva, že EQ má niekoľko násobne väčší vplyv na úspech ako IQ.
Emocionálna inteligencia (EQ) je schopnosť identifikovať, hodnotiť a kontrolovať svoje vlastné emócie, emócie druhých aj skupiny.
Myšlienku Emocionálnej inteligencie ako prvý vyslovil Peter Salovey a John D. Mayer vo svojom článku „Emotional Intelligence“ v roku 1990. Salovey rozlišuje 5 hlavných oblasti emocionálnej inteligencie:
- Znalosť vlastných emócií. Sebauvedomenie – vedomé rozpoznávanie citu v okamžiku jeho vzniku – je jedným zo základných kameňov emocionálnej inteligencie.
- Zvládanie emócií. Nakladať so svojimi citmi tak, aby zodpovedali situácií je schopnosť, ktorá má základ v rozvinutom sebauvedomení.
- Schopnosť motivovať sám seba. Zapojenie emócií do konania človeka je potrebné, lebo inak by nebol schopný sa dlhodobo sústrediť a stratil motiváciu.
- Vnímavosť k emóciám iných ľudí. Empatia je základná „ľudská kvalita“. Tiež táto vlastnosť sa s rastúcim emocionálnym sebauvedomením prehlbuje.
- Umenie medziľudských vzťahov. Či má človek uspokojivé medziľudské vzťahy, závisí do značnej miery na tom, či je schopný vcítiť sa do emócií ostatných a prispôsobiť tomu svoje konanie.
Rozdiel medzi IQ a EQ nám najlepšie ukáže porovnanie pojmov v nasledujúcej tabuľke.
Toto porovnanie ukazuje ako sa EQ a IQ navzájom dopĺňajú a ako sú obidve veľmi dôležité. Keď dôjde k skutočnému rozhodovaniu a jednaniu, city majú úplne rovnakú váhu ako myšlienky.
Ak chcú rodičia deťom pomôcť šťastne rásť, nemali by zabúdať ani na rozvíjanie ich citov, snov a fantázie. Zamyslime sa nad tým, čo deti brzdí v rozvíjaní ich snívania a v citovosti.
1. Skracovanie detstva
Deti sa dnes predčasne stretávajú s problémami dospelého sveta. Hlavne televízia a reklama ich často zvádzajú k tomu, aby sa správali ako dospelí. Ale často aj rodičia urýchľujú deťom vstup do spoločnosti, kde platí mýtus zisku a funkčnosti. Deti sa takto predčasne nachádzajú v situáciách, ktoré nedokážu adekvátne precítiť a cítia rôzne frustrácie. Deti potrebujú dostatok času na to, aby mohli vyrásť. Urýchľovanie často spôsobuje agresiu, apatiu či náklonnosť k závislostiam.
2. Nedostatok slobody
Mnohé deti nemajú šancu sa slobodne rozvíjať. Svoj život už od narodenia majú prísne naplánovaný. Často ich túžby vôbec nezodpovedajú túžbam dospelým, a tak aj dlhé roky sa musia venovať niečomu, čo vôbec nechceli a na čo vôbec neboli predurčené. Deti potrebujú dostatok času a aj voľný priestor na to, aby mohli robiť, po čom naozaj túžia, vypracúvali si svoje vlastné projekty a realizovali vlastné nápady. Deti, ktoré sa snažia plniť iba túžby svojich rodičov, sa skôr či neskôr ocitnú v období krízy. Aj z tohto dôvodu sa mnohí mladí ľudia nevedia rozhodnúť, čo by chceli v živote robiť.
3. Nedostatok priestoru na rozvíjanie predstavivosti
Vďaka predstavivosti sa rozvíja tvorivosť. Najjednoduchšie prostriedky, aké majú rodičia k dispozícii, sú hry, rozprávky, domáce majstrovanie, čítanie. Rozprávky pomáhajú prekonávať úzkosť a strach. Upozorňujú tiež na základné hodnoty. No jeden z najväčších darov, ktorý môžete dať svojim deťom, je čas prežitý s nimi. Byť s deťmi, pracovať s nimi, fantazírovať, to všetko môže pretvoriť malé bezvýznamné veci na nezabudnuteľné chvíle. A čo je tiež veľmi dôležité, nemali by sme zabúdať na duchovno. Svet dnes neúprosne pociťuje nedostatok duchovnosti. Potrebujú to všetci, no najmä tí najmladší. Je to jediný protijed proti stále viac sa rozmáhajúcemu materializmu.
4. Kontakt s realitou
Na deti vplýva mnoho vecí, ktoré bránia ich kontaktu s realitou. Predovšetkým televízia, filmy, počítačové hry. Ak deti žijú s médiami niekoľko hodín denne, tie im postupne znemožňujú objavovať vlastné schopnosti. Potreba snov a fantázie je tak presýtená umelým spôsobom. Aj postupná nechuť a odpor čítať alebo písať vlastné texty pramení z tejto presýtenosti. Mnoho psychológov bije na poplach a hovoria, že vzniká nový analfabetizmus, a to analfabetizmus žasnúť, uvažovať, kontemplovať (rozjímať, zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že rodičia musia myslieť na uvedené skutočnosti, ak chcú zo svojich detí vychovať šťastných dospelých ľudí.
Zdroje:
Goleman, D. Emoční inteligence
Brockert, S.; Braunová, G.: Testy emocionálnej inteligencie
Foto: Deviantart by 1) xLiberate 2) Coleen Danger
