V súčasnosti je trendom často hovoriť, že dnešné deti nerobia nič iné, len sa hrajú s telefónmi a tabletmi. Nijaký šport, žiadne záujmy, iba obrazovky a počítačové hry. Ale je to naozaj pravda?
Žijeme v dobe blahobytu a deti sa prispôsobujú dobe, v ktorej vyrastajú. My rodičia sme žili v inej dobe, a tak je úplne samozrejmé, že svoje detstvo porovnávame s detstvom našich detí. Pre mnohých rodičov bolo ešte úplne bežné hodiť tašku po príchode domov do kúta a ísť behať von. Krúžkov bolo menej a boli zamerané viac na zábavu ako na výkon. Generácia dnešných rodičov sa často musela zabaviť sama, musela si vymýšľať vlastné hry a musela aj viac pomáhať v domácnosti či v záhrade. Cez víkendy sa často chodilo na chaty a chalupy, kde sa okrem hrania aj pracovalo. Dnes deti väčšinou chodia na wellness pobyty, kde je zabezpečená strava a nemusí sa robiť nič, len relaxovať.
Dnešné deti žijú v inej dobe ako ich rodičia
Súčasné deti sa narodili do doby mobilov, počítačov, dobrých škôl a kvalitných krúžkov. V minulosti bol najväčší trest nestretnúť sa von s kamarátmi, dnes je najväčším trestom odbratie mobilu na pár hodín. Niektoré deti považujú za trest aj to, keď musia ísť na chvíľku von. A mnohí rodičia ich von ani neposielajú, lebo sú radi, že ich majú doma pod kontrolou. Platí to hlavne vo veľkých mestách. Mnohé deti ani len netušia, aké to je voziť sa s kamarátmi v električke či v autobuse. Mnohí rodičia svoje deti ráno zavezú do školy, potom ich zo školy odvezú a najčastejšie hneď na nejaký krúžok, najčastejšie tanec alebo šport, aby sa hýbali. Cez víkendy je tiež všetko organizované. Chodí sa na výlety, športové podujatia, rôzne relaxačné pobyty. Deti takto majú do určitého veku plánovanú každú sekundu svojho života. Zostáva im minimum času na vlastné aktivity. Kým nie sú v puberte, poslúchajú na slovo, plnia priania rodičov a všetko funguje v rodine na sto percent. Ale neskôr nastáva zlom.
Čo sa deje v puberte?
Puberta patrí ku komplikovaným obdobiam ľudského života, ktoré nie je ľahké ani pre tých, ktorí ho prežívajú, ale ani pre rodičov a vychovávateľov. V puberte telesný a duševný vývoj dieťaťa významne pokročil. Rozvíjajú sa rozumové schopnosti, dieťa pomaly vstupuje do štádia formálnych operácií, vďaka čomu je schopné vidieť seba i svet v celej zložitosti, a to podobne ako dospelí. Vytvára si vlastné schémy videnia sveta, buduje si svoje názory a postoje, ktoré v mnohom narážajú na to, čo bolo v jeho vnútornom svete v prvých rokoch života pevne zabudované od rodičov. Toto prepracovanie je náročné a spravidla sa nezaobíde bez búrlivých prejavov. Dieťa si začína presadzovať svoj názor, nie všetko, čo doteraz robilo, sa mu páči, začína si vynucovať napĺňanie vlastných predstáv. Začína presadzovať vlastnú vôľu a vlastné nápady. V tom, čo ho naozaj baví, sa veľmi snaží. Často sa snaží hlavne v oblasti, športu, umenia a podobne. Ak ho niečo nebaví, začína to zanedbávať a rodičia môžu nadobudnúť pocit, že dieťa zrazu ostalo lenivé. Keď si v dobe dospievania začnú deti viac uvedomovať, čo chcú ony samy a pokojne vymenia tenis za počítačové hry, rodičia to znášajú veľmi ťažko. A práve v tomto okamihu začnú mať rodičia pocit, že je dieťa lenivé. Ono však nemusí byť naozaj lenivé, ono len robí to, čo nezapadá do predstáv rodičov.
Vytvorte si presnú predstavu o tom, čo dieťa počas dňa (týždňa) robí
Na vytvorenie tejto predstavy je dobré urobiť si malý test, ktorý vám pomôže zistiť, či je vaše dieťa naozaj lenivé.
Zoberte si papier A4 a preložte ho na polovicu po výške. Na jednu polovicu napíšte všetky aktivity, ktoré musí vaše dieťa za týždeň zvládnuť. Nezabudnite na školu, krúžky, jazykovú školu, základnú umeleckú školu, tréningy, pomoc v domácnosti, návštevu starých rodičov, výlety s rodičmi, príprava do školy, pomoc súrodcom s úlohami a podobne. Na druhú polovicu napíšte aktivity, ktoré dieťa robí, keď mu zostane čas len pre seba. Môže tam byť napríklad pozeranie televízie, počítač, prechádzky s kamarátom po meste, čítanie, ničnerobenie s mobilom v ruke a podobne. Pod obidva zoznamy si napíšte celkový čas, ktorý dieťa jednotlivým aktivitám venuje.
Pomocou tohto testu si vytvoríte presnú predstavu o tom, čo vlastne vaše dieťa počas dňa alebo týždňa robí. Ak je medzi jednotlivými aktivitami veľký nesúlad alebo ničnerobenie prevyšuje konkrétne aktivity, tak vtedy je potrebné sa o tom porozprávať. Zaujímavé je, keď si podobný test urobia aj rodičia. Ak u rodičov prevažujú aktívne zložky nad ničnerobením, stávajú sa dobrým príkladom pre svoje dieťa. V opačnom prípade by aj rodič mal začať uvažovať nad tým, čo by mal vo svojom živote zmeniť, aby sa stal skutočne dobrým príkladom.
Ako to zmeniť, keď má rodič dojem, že dieťa skutočne nič zmysluplné nerobí?
Pomôžte dieťaťu pri hľadaní vlastnej identity
Dospievanie je okrem iného aj obdobím hľadania vlastnej identity, boj s neistotou a pochybnosťami o sebe. Dieťa potrebuje vyriešiť otázky: „Kto som, čo viem a kde patrím?“ Rodičia by mali pochopiť a následne rešpektovať, že genetické vybavenie dieťaťa, jeho názory a postoje nemusia byť zhodné s ich postojmi a ponechať dieťaťu primeranú mieru slobody. Je pochopiteľné, že čím väčšie prekážky v tomto období rodičia deťom kladú, tým búrlivejšie sa deti bránia ich nátlaku. A nezabudnite tiež upozorniť svoje deti na to, že ak chcú samostatnosť, musia prijať aj zodpovednosť. Ináč sa to urobiť nedá.
Povzbudzujte dieťa v tom, v čom je dobré
Povzbudzujte hlavne tie deti, ktoré si neveria a ktoré sú voči sebe veľmi kritické. Naučte ich, aby sa neporovnávali so svojimi spolužiakmi a kamarátmi. Dôležité je, aby si všímali svoj vlastný posun v určitej oblasti za určité časové obdobie. Dovoľte dieťaťu experimentovať a hľadať nové cesty. Nebuďte sklamaní, keď si dieťa v puberte každý rok vyberie iné krúžky. Patrí to k veku a k procesu skúmania. Dnešný svet ponúka nekonečné množstvo možností. Deti sa často cítia zmätené, a tak hľadajú. A práve preto krúžok, čo ste im vybrali vy, ich prestane baviť. Hľadajú vlastnú cestu. Čím skôr ju nájdu, tým lepšie. Najhoršie je, keď dieťa nebaví nič. Vtedy mu pomôžte niečo nájsť. Rozprávajte sa veľa o tom, skúmajte, skúšajte. Ak nájdete to, čo ho naozaj baví, dieťa sa tomu bude venovať naplno.
Dá sa dohodnúť aj na pomoci v domácnosti
Niektorým rodičom veľmi prekáža, keď dieťa nepomáha v domácnosti. Ak dieťa naozaj nemá čas a má veľké množstvo krúžkov, tak je dobré túto situáciu prehodnotiť a po dohode niektoré krúžky zrušiť. Ďalšou možnosťou je vytvorenie určitej dohody medzi rodičmi a dieťaťom. V rámci tejto dohody povedzte a aj napíšte a umiestnite na viditeľnom mieste, čo má dieťa robiť. Môže to byť vynášanie odpadkov, venčenie psa, žehlenie prádla, utieranie prachu, vysávanie a podobne. Dôležité je, aby rodičia aj deti zostali pozitívne naladení, aby deti pochopili, že to nerobia za trest, ale preto, lebo sú súčasťou rodiny, kde má každý určité povinnosti.
Psychológovia sú presvedčení, že deti sú natoľko lenivé, do akej miery im to umožníme my dospelí. Jednoducho povedané, závisí to od hraníc, ktoré im nastavíme a akí sme dôslední v ich dodržiavaní. Dôležitá je tiež vyváženosť. Deti potrebujú pre zvládnutie bežného života byť aj výkonné a rovnako aj trochu lenivé. V súčasnosti sú do výkonu tlačené na každom kroku, a preto by doma mali mať vytvorený aj priestor na lenivosť. Práve v čase nudy alebo lenivosti veľa premýšľajú o sebe, o svojom živote, vychutnávajú si chvíle, ktoré prežívajú len samy so sebou. A na niektoré deti pôsobí lenivosť aj tak, že po pocite voľnosti začnú prejavovať najväčšiu aktivitu. Preberajú na seba zodpovednosť a niektoré činnosti začínajú robiť s radosťou.
ZDROJ: Elliot Aronson:Sociálna psychológia
