Kreativita detí síce vekom klesá, ale rôznymi aktivitami ju môžeme u detí dlhodobo podporovať.
Ako ukazujú výskumy a každodenné skúsenosti, kreativita je u detí obvykle vyššia ako u dospelých. V roku 1968 sa uskutočnil výskum, v rámci ktorého sa testovala kreativita 1600 detí vo veku od 3 do 5 rokov. Bol to rovnaký test kreativity, ako navrhla NASA na výber vedcov a inžinierov. Tento test bol taký dobrý, že sa ho rozhodli vyskúšať aj na deťoch. Zámerom bolo zistiť, nakoľko je jedinec schopný prichádzať s novými, originálnymi a inovatívnymi riešeniami úloh a problémov. Tie isté deti, ktoré testovali ako 3 - 5 ročné, opäť testovali vo veku 10 a tiež 15 rokov. Výsledky boli viac než zaujímavé. Z 1600 testovaných detí vo veku 3 - 5 rokov až 98 percent dosiahlo úroveň geniality. Neskôr deti testovali aj ako desaťročné a pätnásťročné. Výsledky boli nasledovné:
Výsledky testov u päťročných: 98 percent
Výsledky testov u desaťročných : 30 percent
Výsledky testov u pätnásťročných: 12 percent
Keď bol rovnaký test daný 280 tisícom dospelých ľudí vo veku 31 rokov, úroveň geniality sa podarilo dosiahnuť len 2 percentám z nich.
Zaujímavé závery vyplývajú aj z výskumu Jarmily Honzíkové z pedagogickej fakulty Západočeskej univerzity v Plzni, ktorá robila výskum pomocou Torrancovho testu tvorivých schopností. Zisťovala, ako sa mení miera kreativity u detí mladšieho školského veku. Zistila, že neklesla kreativita s nástupom do školy, ale až okolo 10 či 11 roku. Výnimkou bola originalita, ktorá bola u detí v prvej triede výrazne nižšia ako u predškolákov. Honzíková považuje túto skutočnosť za následok zmeny pracovného prostredia dieťaťa a zvýšeného dôrazu na systematickosť a povinnosti.
Čím je v skutočnosti znižovaná miera kreativity, sa dá v skutočnosti len predpokladať. Jednou z možností môže byť to, že deti trávia čím ďalej viac času pri televízore a počítačoch a oveľa menej sa venujú tvorivým činnostiam. Ďalším faktorom môže byť aj spôsob vyučovania na školách. Pre rozvoj kreativity je dôležité stretávať sa s reálnymi problémovými úlohami a pracovať s vedomím, že jedna úloha môže mať aj viac správnych riešení. Deti by mali hlavne zostať zvedavé. Dieťa v predškolskom veku položí denne v priemere 100 otázok, na ktoré hľadá odpovede, dieťa v staršom školskom veku sa pýta len minimálne. Nie je to ale tým, že by ho veci navôkol nezajímali. Skôr si zvyklo na určitú schému života, v ktorom neexistuje čas na otázky ani na hľadanie odpovedí.
Tvorivosť sa dá naučiť
Vedci sa zhodujú v tom, že kreativita je do určitej miery vrodená, ale nie je to jediný faktor, ktorý ju ovplyvňuje. Kreativita je kombináciou schopností, praktických skúseností a tiež motivácie. Rodičia si môže svoje deti trénovať aj sami. Dôležitý je tréning konvergentného a divergentného myslenia. Divergentné myslenie umožňuje produkovať veľké množstvo jedinečných nápadov, pomocou konvergentného myslenia sa dajú nápady rôzne kombinovať a vyberať z nich tie najlepšie. Čím viac nápadov vyprodukujeme, tým viac z nich môžeme vyberať a tým sa zvyšuje aj šanca, že nájdeme netradičné riešenie.
Na dieťa a jeho vzťah k tvorivosti pôsobí tiež rodinné prostredie, v ktorom sa pohybuje. Mihaly Csikszentmihalyiho a Gary G. Guteho zistili, že vysoko tvoriví jedinci často vyrastali v rodinách , kde ich rodičia podporovali v jedinečnosti, poskytovali im stabilitu, boli pozorní k detským potrebám, ale zároveň ich motivovali k samostatnému rozvoju. Častým znakom bolo tiež to, že kreativni ľudia museli v živote prekonávat nemalé množstvo prekážok. Toto tvrdí aj Dr. Walter Mischel z Kolumbijskej univerzity, ktorý upozorňuje na to, že ak deťom veľmi uľahčujeme život, strácajú motiváciu objavovať a vytvárať veci samy.
Podľa uvedeného vyplýva, že je veľmi dôležité rozvíjať už v predškolskom veku kreativitu detí čo najviac, pretože vtedy sú na to najideálnejšie podmienky. Na rozvoj krrativity pozitívne vplývajú aj rôzne hry a tvorivé činnosti. Pozrime sa na niektoré z nich.
1 | Robte veci ináč
Hľadajte spolu s deťmi možnosti, ako oživiť každodenné činnosti. Napríklad choďte do škôlky inou cestou, vymyslite spôsob, ako sa obliecť ináč, ako je obvyklé, prekvapte spolu s dieťaťom niekoho z rodiny tým, že mu dáte netradičný darček v netradičnom čase a podobne. Môžete si společne naplánovať i rôzne netradičné aktivity počas týždňa. Umožnite dieťaťu, aby sa podielalo na kreatívnom riešení bežných problémov v rodine. Napríklad, keď chce vaše dieťa na záhrade domček, dovoľte mu ho navrhnúť. Dovoľte mu, nech porozmýšľa, z čoho by sa dal vyrobiť a podobne. Pokusy v školách ukázali, že keď deti pracujú týmto spôsobom, tak nielen kreatívne myslia, ale osvojujú si aj znalosti a schopnosti súvisiace so zvládnutím danej úlohy.
2 | Čo najčastejšie sa hrajte
Hra i kreativita majú mnoho spoločných znakov. Dokonca sa ukázalo, že deti, ktoré sa ako malé často hrali rolové hry, napríklad scénky, sú v dospelosti vysoko kreatívni ľudia. Je dobré, keď sa deti hrajú na rôzne profesie a na situácie, keď si predstavujú, že sú na rôznych miestach zemegule, keď sú niekto iný, ako v skutočnosti sú a podobne.
3 | Neodpovedajte hneď na otázky
Keď sa vás dieťa niečo opýta, nemusíte mu hneď odpovedať. Motivujte ho k tomu, aby samo hľadalo odpoveď. Povedzte dieťaťu, nech skúsi samo povedať, prečo je niečo tak a nie ináč. Podporujte ho v nachádzaní čo najväčšieho počtu možností. Až potom jeho odpovede vyhodnoťte a spoločne nájdite správnu odpoveď.
4 | Využívajte pantomímu
Zoberte si nejaký predmet a pantomimicky predvádzajte, na čo by tie predmety mohli slúžiť. S jedným predmetom vyskúšajte viac možností.
5 | Kreslite spoločne jeden obrázok
Vezmite si veľký papier a zvoľte si nejakú tému. Jedno dieťa začne kresliť, potom na výkres niečo dokreslí ďalšie dieťa, potom rodič. Striedajte sa.
6 | Dokresľujte
Dokresľujte napríklad predkreselné koliesko alebo iný útvar. Cieľom je, aby dieťa vymyslelo čo najviac najrozličnejších možností, ako daný útvar dokresliť.
7 | Čo by bolo, keby...
Keď čítate knihu alebo pozeráte film, tak sa občas opýtajte dieťaťa: „Čo by sa stalo, keby Popoluška žila v dnešnej dobe? Čo by sa stalo, keby sa Červená čiapočka skamarátila s vlkom?“ Podobné otázky môžete používať aj počas bežného dňa. Môžete sa dieťaťa opýtať napríklad toto: „Čo by si urobil, keby si sa stratil? Čo by si urobil, keby si mal pred domom kamión plný kociek?“
8 | Vymýšľajte si príbehy
Existuje množstvo spôsobov, ako si môžete spoločne vymýšľať príbehy. Vymyslite napríklad krátky príbeh na 6 vopred dohodnutých slov, ktoré so sebou vôbec nesúvisia. Vy môžete začať a dieťa pokračuje v rozprávaní.
9 | Rozprávajte si neuveriteľné príbehy
Začínajte či končite obľúbené príbehy vašich detí netradične. A povzbuďte deti, aby si vymysleli aj ony svoje vlastné príbehy.
10 | Rozširujte dieťaťu obzory
Vezmite dieťa do múzea, knižnice, choďte spolu niekam do prírody v okolí vášho bydliska, skrátka objavujte spolu nové veci a rozprávajte sa o nich.
11 | Pýtajte sa otvorenými otázkami
Môžete použiť napríklad tieto otázky: „Čo by sa stalo, keby mačky začali rozprávať? Čo si myslíš, že robia zvieratká v lese? Čo myslíš, ktorá práca na svete je najdôležitejšia?“ Na takéto otázky neexistuje správna alebo nesprávna odpoveď. Akceptujte všetky a podporujte dieťa vo vymýšľaní ďalších odpovedí.
12 | Poskytnite dieťaťu širokú škálu tvorivých hračiek
Poskytnite dieťaťu také hračky, s ktorými môže tvoriť a nie sú určené len na jeden konkrétny účel. Sú to napríklad figúrky zvierat, set náradia pre majstra či nástrojov lekára, postavičky ľudí, kocky, veci na obliekanie, plastelína ...
Ďalšie nápady:
- Postavte fantastické mesto z kociek rôznych stavebníc, postáv, paličiek, dopravných prostriedkov a dokresľujte doň kriedou alebo na papier to, na čo vám chýba materiál.
- Hudobnými nástrojmi z Orffovho inštrumentária dotvárajte rytmus počúvanej skladby. Pokiaľ nemáte hudobné nástroje, použite na vyjadrenie rytmu rôzne predmety, ktoré nájdete v miestnosti, príp. vonku ( kamienky, paličky, krabičky, papiere ).
- Čo všetko by sa mohlo stať keby sa človek stal neviditeľným ?
- Dokončite čo najneobvyklejším spôsobom známe rozprávky.
- Nakreslite bytosť z inej planéty akú ešte nikto nevidel.
