Vedci tvrdia, že naša kreativita vekom prudko klesá. Za jej úpadkom vidia viacerí experti vzdelávanie v školách.
V roku 1968 sa uskutočnil výskum v rámci ktorého sa testovala kreativita 1600 detí vo veku od 3 do 5 rokov. Bol to rovnaký test kreativity, ako navrhla NASA na výber vedcov a inžinierov. Tento test bol taký dobrý, že sa ho rozhodli vyskúšať aj na deťoch. Zámerom bolo zistiť, nakoľko je jedinec schopný prichádzať s novými, originálnymi a inovatívnymi riešeniami úloh a problémov.
Tie isté deti, ktoré testovali ako 3 - 5 ročné, opäť testovali vo veku 10 a tiež 15 rokov. Výsledky boli viac než zaujímavé. Z 1600 testovaných detí vo veku 3 - 5 rokov až 98 percent dosiahlo úroveň geniality. Neskôr deti testovali aj ako desaťročné a pätnásťročné. Výsledky boli nasledovné:
Výsledky testov u päťročných: 98 percent
Výsledky testov u desaťročných : 30 percent
Výsledky testov u pätnásťročných: 12 percent
Keď bol rovnaký test daný 280 tisícom dospelých ľudí vo veku 31 rokov, úroveň geniality sa podarilo dosiahnuť len 2 percentám z nich.
Profesor George Land zistil a vo svojej štúdii napísal: „Dospeli sme k záveru, že v školách sa vôbec nepodporuje kreatívne správanie.“ Land si myslí, že primárnou príčinou redukcie kreativity u ľudí je škola. Je to preto, lebo sa snaží učiť deti naraz myslieť konvergentným aj divergentným spôsobom.
Aký je rozdiel medzi týmito dvomi typmi myslenia?
Konvergentné myslenie je schopnosť kriticky premýšľať a posudzovať myšlienky. Toto robí človek vedome. Konvergentné myslenie je také, v rámci ktorého posudzujeme myšlienky, kritizujeme ich, kombinujeme a vedome zlepšujeme. Ak je niečo konvergentné, znamená to, že sa to zbieha k jednému bodu. Tento typ myslenia využívame často pri testoch, kedy máme na výber viacero možností a my zvažujeme, ktorá je tá najvhodnejšia.
Pri divergentnom myslení vytvárame nové originálne myšlienky, často na nevedomej úrovni. Je to vyššia forma myslenia. Byť divergentný znamená rozbiehať sa viacerými smermi. Alternatívy a riešenia si vytvárame sami, namiesto toho, aby sme vyberali z toho, čo nám niekto predložil. Profesor George Land upozorňuje: „Divergentné myslenie pôsobí ako akcelerátor a konvergentné myslenie brzdí naše snahy.“ Tiež upozorňuje na to, že spôsob, akým vzdelávame deti je taký, že ich učíme používať obidva druhy myslenia súčasne. Podľa vedcov tieto dva typy myslenia nemôžu byť používané jednotne, ale že školský systém nás učí, že to tak musí byť, čo u detí spôsobuje, že jeden typ myslenia vyvracia druhý typ. Používať oba spôsoby myslenia súčasne je pre deti nemožné, keďže neuróny v mozgu začnú navzájom súperiť. Dr. Land uvádza, že ak chceme dať deťom šancu, aby si udržali tvorivé schopnosti, nemali by byť vedené k tomu, aby používali svoju myseľ takýmto konfliktným spôsobom. Dr. Land tiež upozorňuje: „Keď sa pozrieme do mozgu, zistíme, že neuróny bojujú navzájom medzi sebou, a tak znižujú schopnosti mozgu, pretože neustále posudzujeme, kritizujeme a cenzurujeme. Pokým pracujeme so strachom, používame menšiu časť mozgu, ale keď používame kreatívne myslenie, mozog sa ako keby rozsvieti.“
Dá sa kreativita naučiť?
Profesor George Land tvrdí, že je potrebné sa v mysli vrátiť do minulosti a predstaviť si samých seba vo veku 5 rokov. Schopnosti, ktoré sme mali vo veku 5 rokov nezmizli, len ich treba znovu objaviť. Kreativita sa začína formovať základnými vedomosťami a osvojením si spôsobov myslenia. Potom je však najdôležitejšie experimentovanie, skúmanie, spochybňovanie predpokladov, využívanie fantázie a syntizovanie vedomostí.
V priebehu rokov bolo už navrhnutých množstvo vzdelávacích programov a vzniklo veľké množstvo škôl, ktoré boli zamerané na rozvoj tvorivosti detí. Vzorom rozvoja kreativity môže byť napríklad aj IBM Executive School, ktorá podporovala kreativitu vedúcich pracovníkov v spoločnosti IBM.
IBM Executive School – škola kreativity
V roku 1956 si Louis R. Mobley uvedomil, že úspech IBM závisí na tom, že jej vedúci pracovníci budú myslieť veľmi tvorivo a nebudú čítať len finančné správy. Vytvoril IBM Executive School, ktorá mala podporovať ich kreativitu a to sa ukázalo ako vynikajúci krok. Louis R. Mobley si uvedomil 6 vecí, na základoch ktorých postavil kreatívnu IBM Executive School.
- Tradičné metódy učenia ako čítanie, prednášky, testovanie a memorovanie brzdia kreativitu. Sú zbytočné, pretože učia ľudí myslieť obmedzene.
- Podľa zistení Louisa R. Mobleyho je kreativita skôr neučenie ako proces učenia. Pri svojich pozorovaniach si všimol, že pracovníci IBM boli často vystavovaní netradičným a ohromujúcim zážitkom, často sa dostávali z komfortnej zóny, ba dokonca sa dostávali do trápnych a frustrujúcich situácií a práve v takomto stave prichádzali k novému poznaniu, akémusi AHA EFEKTU, v ktorom si uvedomili, že doteraz tak nikdy nepremýšľali.
- Louis R. Mobley upozorňuje, že kreatívnymi sa nestávame čítaním nejakého manuálu. Dobré je veľké množstvo hodín rôznych prednášok nahrádzať hádankami, simuláciami, experimentami, hrami a podobne.
- Ďalšie zistenie hovorí o tom, že ak sa chce stať človek kreatívny, musí sa stretávať s kreatívnymi ľuďmi.
- Louis R. Mobley tiež zistil, že kreativita veľmi úzko súvisí so sebadôverou. Bol presvedčený, že ak nepoznáme svoje vnútorné predsudky, nikdy ich nemôžeme prekonať, a preto bola jeho škola jedným „veľkým zrkadlom.“
- Ak chceme mať kreatívnych žiakov, musíme im dovoliť často sa mýliť. Každý dobrý nápad vznikne na základe množstva zlých a nevhodných pokusov. Ak žiak nemá strach mýliť sa a vie, že sa mu nikto nebude kvôli tomu smiať alebo ho odsudzovať, dokáže byť kreatívny. Podľa Louisa R. Mobleyho neexistujú zlé alebo nesprávne nápady, všetko sú to stavebné základy pre ešte lepšie nápady.
