Nadmerné používanie technológií nám negatívne mení mozog, hovorí uznávaný český neurológ Martin Jan Stránský. Kde vidí najväčšie problémy súčasného človeka a ako v tomto digitálnom svete vychovávať deti?
Väčšina z nás si už zvykla, že sme neustále obklopení nejakými technológiami a že sa ich množstvo neustále zvyšuje.Technológie nám v mnohom pomáhajú. Uľahčujú nám život, pomáhajú v práci, s učením a zabávajú nás. Prežívame s nimi čoraz viac času. Často je to s nimi veľmi pohodlné a príjemné. Niekedy je to s nimi až také úžasné, že varovania expertov nechceme vôbec počuť. Ale existuje čoraz viac odborníkov, ktorí v súvislosti s technológiami hovoria aj o závislosti, hlúpnutí a o tom, že náš mozog sa začína zmenšovať a že budúce generácie začnú degenerovať. O tom, aké sú dopady technológií na naše životy v českej relácii Kupředu do minulosti porozprával neurológ a vysokoškolský pedagóg MUDr. Martin Jan Stránský.
MARTIN JAN STRÁNSKÝ sa narodil v New Yorku. Študoval na Columbia University v New Yorku a St. George’s University v Granade. Pracoval ako lekár na neurologickom oddelení v Albany Medical Center v USA. Je odborným asistentom v odbore neurológia na Yale School of Medicine. Je tiež zakladateľ a vedúci programu výmeny lekárov v neurovedách medzi Yale University a Univerzitou Karlovou.
Technológie nás zbavujú určitých evolučných schopností
„V priebehu posledných 15 – 20 rokov sa dostávame stále viac ku kľúčovej otázke, ktorá súvisí s evolúciou ľudstva. V priebehu posledných 50 rokov sa po prvý raz dostávame na skutočne kľúčové rázcestie. Je to dané tým, že technológie nás stále viac nútia, aby sme sa zbavovali určitých prirodzených evolučných schopností, ktoré sme mali,“ upozorňuje Martin Jan Stránský. Toto tvrdenie je podložené aj rôznymi meraniami, pretože v neurológii už existujú metódy a prístroje, pomocou ktorých môžeme merať určité mozgové schopnosti, a tak ich porovnávať v tom, ako sa postupne menia. Odborníci tento proces sledujú už 15 rokov. Zisťujú, že niektoré intelektuálne a mozgové schopnosti plošne odpadávajú a v súčasnosti už aj vedia, že je to dôsledok používania technológií. Dnes sa niektorí ľudia pozerajú na obrazovky (televízia, mobil, počítač) priemerne 9 hodín denne. Z hľadiska evolúcie sme vytvorení pre iné veci, než len sedieť a pozerať sa na obrazovky.
Martin Jan Stránský upozorňuje na to, že tieto činnosti sú aj málo interaktívne, to znamená, že v súvislosti s pozeraním na obrazovky veľmi málo diskutujeme, a tak informácie nedávame do hlbšej pamäti, kde by sa mohli integrovať s ďalšími mozgovými schopnosťami, čo by následne umožňovalo, aby sme sa vyvíjali ďalej a aby sme adekvátne reagovali na rôzne veci. Vieme síce, kde máme čo nájsť, ale prestávame medzi sebou komunikovať. Už je to aj dokázané. Ľudia používajú kratšie vety, klesá IQ, nevedia medzi sebou jednať a riešiť problémy, stávajú sa otrokmi technológií, ktoré ich nútia do určitého správania, ktoré im nie je biologicky a evolučne prirodzené.
Martin Jan Stránský upozorňuje na to, že je veľmi dôležité, aby sme skutočne začali premýšľať nad tým, čo bude ďalej. V podstate existujú dve cesty. „Jedna je tá, že budeme pokračovať v tom, čo robíme teraz. Je to homogenizácia (rovnorodosť) ako napríklad v mravenisku. Toto je ale neprirodzené, pretože celá naša biologická existencia je zameraná na diverzifikáciu (rozmanitosť, rôznorodosť). Musíme byť jeden od druhého odlišní v zdravom slova zmysle, pretože to spoločnosť posúva ďalej. Toto spoločenské splývanie je nebezpečné teraz preto, lebo najdôležitejšie priority sa menia a začína fungovať len jedna priorita, a to je blaho a expanzia,“ hovorí Martin Jan Stránský.
Kadiaľ vedie nová cesta?
Ak ľudia naozaj čo najskôr v tomto smere nezačnú niečo robiť, môže sa stať, že úplne zhlúpnu. Neurológ uvažuje v tom zmysle, že toto všetko ovplyvňujú určité vesmírne zákonitosti a že nič nám negarantuje, že ak sa človek nezmení, musí tu byť večne. „Veď za poslených 6000 rokov našej existencie sme tejto planéte veľmi nepomohli. A to nehovorím len ja, ale hovorili to aj takí ľudia ako Stephen Hawking, Albert Einstein či Richard Dawson. Pokiaľ pôjdeme naďalej po tejto ceste, blíži sa koniec. A otázkou je, či to prežijeme. A ak áno, toto bude pre nás reset,“ hovorí Martin Jan Stránský .
Martin Jan Stránský hovorí tiež, že si musíme uvedomiť, čo s nami technológie robia a musíme sa kolektívne rozhodnúť, že vytvoríme určité kritériá na ich používanie. Niekde sa to už aj deje. Napríklad Americká pediatrická akadémia zverejnila na začiatku tohto roka informáciu, že používanie počítačov by sa malo obmedziť u všetkých detí do 8 rokov. A ak sa používajú i pred týmto vekom, tak by sa mali používať iba hodinu denne, a to iba tak, že pri počítači sedí rodič s dieťaťom a majú spoločne používať tzv. interaktívne programy. Toto je, samozrejme, ideálny stav, ktorý však len málo rodičov dokáže dodržať.
Počítače obmedzujú vytváranie sietí v mozgu
Mozog sa učí u každého rovnako. Postupne sa vytvárajú spoje, ktoré sa na seba napájajú a vytvorí sa niečo, čo vyzerá ako strom. Potom sa stromy medzi sebou prepoja na úrovni konárov ako les. Takto si človek dokáže domýšľať veci, argumentovať, riešiť problémy a podobne. Čím viac „stromov“ sa dotýka, tým lepšie, pretože sa vytvára oveľa širšia sieť, nazývame ju aj engram (pamäťová stopa v centrálnom nervovom systéme). Ten zastupuje jednotlivé procesy alebo myšlienky. Človek má doslova väčšiu anatomickú zásobu, ktorú môže použiť pri riešení čohokoľvek.
Keď človek používa počítač, tak myšlienky väčšinou s nikým neprediskutuje, nepoužíva iné cesty, ale iba registruje informácie a tie sa nedostávajú do konárov stromov, nepripoja sa. Informácie zostávajú v krátkodobej pamäti. Ak toto robí 7-9 hodín denne, mozog zostáva v neutrálnom bode a spoje sa netvoria. Hlavne pri používaní sociálnych sietí mozgová aktivita klesá. Dnes je už neurologicky dokázané, že ak z mozgu rodičov zmiznú niektoré neurologické trasy, tak aj ich deti sa narodia bez nich. V súčasnosti sa robia testy, v ktorých sa testuje slovník, povaha, schopnosť riešiť problémy. Toto všetko plošne u ľudí klesá a priamo to súvisí s mierou požívania obrazoviek a hlavne sociálnych sietí. Takmer každý rodič je svedkom toho, ako jeho dieťa chce vlastniť mobil a potom ho nesutále používa, ba dokonca aj keď rodina večeria. Takýto obrázok dnes vidíte v mnohých rodinách.
Nebezpečné môžu byť sociálne siete, ale aj hry
Sociálne siete sú nielen pre dospelých, ale aj pre deti veľmi príťažlivé. Ide vlastne o umelo vytvorené a režírované divadlo, ktoré si vie každý vytvoriť a ak sa mu v ňom niečo nepáči, tak ho stopne. Takto si vytvárame svoj krásny, pohodlný a bezpečný svet. V tomto svete sú zraniteľnejšie dievčatá, pretože sa častejšie ako chlapci na sieťach ohovárajú a aj šikanujú. Potom sú oveľa náchylnejšie k tomu, aby utrpeli väčšie neurologické a neuropsychické škody. Chlapci sú zase náchylní k tomu, aby strávili 12-17 hodín denne pred počítačom a hrali hry, takže dnes v Číne a inde po svete vznikajú tzv. detoxikačné centrá pre závislých a v týchto centrách odboníci zisťujú, že najťažšie prípady sú práve chlapci.
Kedy počítač pomáha?
Ak človek používa počítač na to, aby riešil problémy a tým pádom sa dostáva k ďalším intelektuálnym procesom, môže to byť veľmi dobré a môže získať informácie a vytvoriť aj nový produkt. Mozog v takomto prípade pracuje a prehlbuje určité procesy. Problém je však v tom, že väčšina ľudí po 5 až 7 minútach, čo je priemerná doba koncentrácie na jednu vec, odbočí a pozrie sa na e-mail alebo správy. Pomocou počítača sa dá tvoriť, niekedy aj lepšie ako bez neho, ale vo všeobecnosti nie je to neurologicky a neurobiologicky prirodzené.
Kniha je lepšia ako počítač
Tiež je dokázané, že ak čokoľvek čítame z počítača, tak si pamätáme o tretinu menej, ako keď čítame z papiera. „Je to tým, že neurologicky a neurovizuálne čítame cez určité vzory, to znamená, že si pamätáme to, čo sme čítali tým spôsobom, ako by sme sa pozerali na obraz a je to zarámované na stránke. Keď si chceme zapamätať vetu a niekto sa nás spýta, ako znela tá veta, tak mozog funguje tak, že si vybaví obraz tej stránky. Na tej stránke si nájde vetu a potom sa chytí nejakého slova a tú vetu reťazovo vygeneruje. Toto počítač neponúka, pretože nerámuje, ale scrolluje, (to znamená, že postupne sťahuje a ponúka položky),“ upozorňuje neurológ. Tiež hovorí, že keď čítame z papiera, držíme ho v pravej ruke a pravá ruka ide do ľavého mozgu, ktorý je spojený s centrom reči, takže používame dve trasy naraz, aby sme si zapamätali jednu vec.
Pri čítaní článku v počítači si väčšinou nikdy nečítame článok dvakrát. Len ho rýchle prebehneme. A tak sa stávame pohodlnejšími, lenivejšími a bez premýšľania preberáme falošné normy, ktoré sú často v rozpore s naším evolučným tlakom. Takto sa medzi nami vytrácajú rozdiely, nemáme chuť sa sami dopátrať k pravde, čakáme, že niekto iný nám všetko naservíruje.
Počítače obmedzujú skutočnú komunikáciu
Martin Jan Stránský tiež upozorňuje, že minimálne jedna polovica mozgu sa venuje komunikácii. Teda polovica mozgu sa venuje reči, interpretácii výrazov, pohybu končatín, dýchaniu, tlaku. To všetko nadväzuje na našu medziľudskú komunikáciu, pretože to bola ona, ktorá nás evolučne posunula na ďalšiu cestu. V súčasnosti prebieha ako keby deevolúcia. To znamená, že sme sa dostali vlastnou cestou tam, kde sme a prekročili sme určitú križovatku, ktorá sa týka neurologických potrieb. Teraz nastáva otázka, čo s nimi. „Buď sa budeme snažiť o to, aby sme všetko to, čo sme evolúciou získali, uchovali aj pre ďalšie generácie alebo všetko odovzdáme do rúk technológiám, ktoré budú za nás i o nás v určitých veciach rozhodovať, ako to robí napríklad umelá inteligencia. A toto je tá najväčšia križovatka, na ktorej teraz stojíme. Odpoveď na túto otázku určí budúcnosť ľudstva,“ konštatuje Martin Jan Stránský.
