Ak sa cítite frustrovaní a bezmocní, skúste vymeniť výčitky za nové výzvy. Všetko naberie iný smer.
Život je nádherný, ale niekedy môže nastať problém a človek sa necíti najlepšie. Niekedy je ťažké odhodlať sa k nejakej pozitívnej zmene a zbaviť sa negatívnych predstáv. A niekedy je zase veľmi ťažké spracovať v sebe, že sme boli ponížení, porazení, frustrovaní, bezmocní, že sme nesplnili očakávania niekoho iného alebo sme sklamali sami seba. Psychológovia však svorne tvrdia, že v takejto situácii by sme mali výčitky vymeniť za nové výzvy.Všetko môžeme zmeniť svojím pohľadom na to, čo sa prihodilo. Ide len o úpravu svojich pôvodných myšlienok. Aby sa vaše naladenie mohlo zlepšiť, môžete použiť niektoré z nasledujúcich výziev.
1. Som výnimočný (výnimočná), nikto to neurobí tak ako ja
Väčšinou si myslíme, že každý by čokoľvek urobil lepšie ako my. Často nám chýba pocit vlastnej výnimočnosti. A popri tom je to tak, že každý z nás je jedinečný a výnimočný. Žijeme síce na jednej planéte, ale každý kráča svojou cestou. A práve preto je úplne zbytočné porovnávanie. Každý z nás má v sebe niečo, čím môže prispieť svetu, niečo, v čom je lepší ako ostatní. Len je to potrebné nájsť. Niekedy to trvá dlhšie a stojí to určitú námahu a vytrvalosť, ale k tomuto poznaniu sa dá dopracovať. Niekedy máme pocit, že cesta trvá dlho, že nič sa nemení. Cesty druhých nám väčšinou pripadajú vždy jednoduchšie a kratšie. Ale toto nazeranie nás len oslabuje a odoberá silu. My nie sme ako niekto iný. A niekto iný nie je ako my. Ak kráčame v stopách niekoho druhého, strácame sami seba. Naším cieľom nemá byť, aby sme stali takými, ako je niekto druhý, naším cieľom je, aby sme prekonali sami seba.
2. To, čo prežívam, je nevyhnutné
Už sme stokrát počuli, že na všetkom zlom, je aj niečo dobré, ale ťažko to vieme aj v skutočnosti takto prijať. Niektoré situácie sú na prvý pohľad veľmi nepríjemné. Málokedy dokážeme pod škrupinou vidieť aj niečo iné. Napríklad aj to, že nepríjemná situácia nás mala niečo dobré naučiť alebo sme mali niečo užitočné a pravdivé o sebe zistiť. Možno sme sa mali posunúť ďalej. Nepríjemnosti nás často posúvajú k zmene, ktorá má byť pre nás v konečnom dôsledku príjemnýn prekvapením. Niekedy nám život zatvorí niektoré z dverí jednoducho preto, že je načase pohnúť sa ďalej. A to je dobre. Pretože mnohí z nás sa tak často odmietajú pohnúť z miesta, až kým ich okolnosti neprinútia. Každá bolesť má dve fázy. Prvá nás zraňuje, druhá nás mení. Obe nám pomáhajú neopakovať chyby, ktoré nás k nepríjemnosti viedli.
3. Ja rozhodujem sám (sama), ako budem udalosti vnímať
Niekedy situácia ani nie je taká zlá, ako si myslíme. Niekedy si utrpenie spôsobujeme sami svojou neochotou prijať veci také, aké sú alebo z neschopnosti odpustiť sebe alebo druhým. Niekedy aj vtedy, keď nás situácia chce priviesť k lepšiemu životu, to nechápeme a držíme sa starých stereotypov. Napríklad trpíme, keď nás opustí partner tyran. Namiesto toho, aby sme sa tešili, tak trpíme. Alebo trpíme vtedy, keď nás vyhodia zo zamestnania, v ktorom nás ponižovali a zneužívali ako lacnú pracovnú silu. Vtedy by sme sa mali radovať a otvoriť novým príležitostiam. Ale mnohí ľudia namiesto toho radšej trpia. Tieto situácie vypovedajú o našom postoji k situácii. Samozrejme, je to naša osobná voľba. Často je to však len o tom, že sa nám nedarí vystúpiť z komfortnej zóny.
4. Dokážem sa zlepšovať
Často si o sebe myslíme, že sa už nedokážeme zlepšovať. Je to aj preto, lebo nám niekto možno povedal, že to nedokážeme. A popri tom každý človek má na to, aby sa zlepšoval v čomkoľvek, čo robí. Toto nastavenie je len v jeho hlave. Ide len o to, či sa o zmenu pokúsime. Najhoršie zo všetkého je to, keď zostaneme stáť na jednom mieste. A predovšetkým netreba sa báť chýb. Kto na sebe robí, robí aj chyby. Chyby väčšinou nerobia tí, ktorí nerobia nič. Nič nepadá z neba. A ak sa chceme posúvať ďalej, musíme to robiť aj napriek občasným pádom alebo zakopnutiam. Vždy je lepšie skúsiť niečo úžasné a neuspieť, ako nepokúšať sa o nič. Pretože to nie je koniec, keď sa nám niečo nepodarí. Koniec nastane až vtedy, keď sa začneme sťažovať a neskúsime to znova. Záleží len od nás, či začneme žiť svoj sen alebo nie. To, čo chceme v živote dokázať, je založené len na tom, ako veľmi to chceme. Keď niečo pre nás znamená veľa, dokážeme sa zmobilizovať a kráčať za týmto snom.
5. Moja situácia je dočasná, čoskoro sa všetko zmení
Vždy, keď začne pršať, onedlho pršať aj prestane. No aj napriek tomu na to často zabúdame. Aj napriek tomu podliehame zlým hlasom v našej hlave a veríme im, keď vravia, že svoje problémy nikdy nevyriešime a že už sa nám nebude znova dariť. Ale pozitívne naladený človek vždy kráča vpred, bojuje a nevzdáva sa. Pretože lepšie časy sú vždy na obzore. Každá minca má dve strany, no a keď sme negatívne naladení, vidíme len jednu stranu, tú druhú nie. Pozitívni ľudia vidia obidve strany mince, a preto sa nevzdávajú. Nemusíme byť každú minútu života šťastní. Niekedy stačí, že sme dosť silní a múdri a akceptujeme veci také, aké sú a v tejto situácii robíme všetko najlepšie, ako vieme.
6. Moje zlyhania sú symbolom mojej sily
Kto môže o sebe povedať, že nikdy nemal problém alebo sa mu nedarilo? Určite každý. A čas všetky rany zahojil. A možno aj vďaka predchádzajúcej bolesti sme sa naučili kvalitnejšie a múdrejšie žiť. Niekedy to bolo ťažké, ale najlepšie je, keď sa aj s nepríjemnou situáciou vyrovnáme. Keď nebudeme v zlom spomínať na to, čo sa stalo, ale skôr sa to naučíme vnímať ako niečo, čo nám pomohlo vyhrať nejaký boj. Nemáme dôvod sa hanbiť za svoje zlyhania a slabosti. Každý ich má, len niekto o nich hovorí viac, iný menej. A ďalší sa ich snaží pred svetom utajiť. Ale určite nie sú našou hanbou, a to hlavne vtedy nie, keď sme sa vďaka nim stali silnejšími ľuďmi. Najsilnejší ľudia nie sú tí, ktorí nikdy neprehrali. Naopak, sú to tí, ktorí často prehrali, ale nikdy sa nevzdali.
7. Budem sa pozitívne pozerať na svet aj vtedy, keď všetci okolo mňa budú negatívni
Buďme pozitívni aj vtedy, keď nás obklopuje negativita a usmievajme sa vždy, keď sa nás budú druhí snažiť stiahnuť dole. Len takto svoje nadšenie zo života nemôžeme stratiť. Vraví sa, že úspech znamená prechádzať peklom bez straty entuziazmu. Nedovoľme preto druhým, aby nás oň pripravili. Bol by to začiatok cesty, ktorá by pre nás znamenala koniec. Nie je možné vytesnať zo svojho života všetkých negatívnych ľudí, ale vždy môžeme urobiť dve veci. Obmedziť ich a naopak zvýšiť počet tých pozitívnych, optimistických ľudí, ktorí nás budú povzbudzovať a ťahať nahor.
Zdroje: Dušan Kadlec: 100 spôsobov, ktorými si zbytočne komplikujeme život Carol S. Dweck: Nastavení mysli
