Ako môže učiteľ žiaka chváliť a kritizovať lepšie?

Skúsení učitelia vedia kritiku povedať tak, že žiak si ju takmer ani neuvedomuje a vníma ju pozitívne.
Skúsení učitelia vedia kritiku povedať tak, že žiak si ju takmer ani neuvedomuje a vníma ju pozitívne. / Foto: Shutterstock

Kritika je pre každého človeka nepríjemná. Ale učiť sa bez občasnej kritiky nedá. Skúsení učitelia vedia kritiku povedať tak, že žiak si ju takmer ani neuvedomuje a vníma ju pozitívne. Ako môžete podávať kritiku deťom efektívne?

 

Geoffrey Petty vo svojej knihe Moderní vyučovaní uvádza napríklad tieto príklady vhodne povedanej kritiky:

1. Skvelé, ten graf je už oveľa lepší. Zajtra ho ale radšej nakresli ceruzou, budeš si môcť vymazať prípadné chyby. Všetky body si však dobre zakreslil. Dobrá práca!


Nesprávne: Nekresli graf perom! Pozri, máš tam chyby!

2. Píš naďalej v budúcom čase. Nechctiac si asi prešla do minulého času. Páčia sa mi umelecké prostreidky, ktoré si použila.

Nesprávne: Nezamieňa si časy!

 

Ako kritizovať žiaka v mladšom školského veku?

  • Dôležitou súčasťou kritiky je pochvala, ocenenie za niečo iné, v čom sa dieťaťu darí.
  • Iniciátorom zmeny, ktorú má naštartovať skritizovanie, musí byť pri malých deťoch vždy dospelý. Dieťa samo ešte nevie navrhnúť zmenu, nemá ešte skúsenosti s iným správaním v rovnakej situácii.
  • Najdôležitejšie je, aby dieťaťu napriek kritike ostal pocit, že ho máte radi a že je hodnotné. Preto je namieste jednoznačne vyjadriť myšlienku a odkaz pre dieťa: „Hnevám sa, že si urobil niečo nepekné a musíme to zmeniť, ale stále ťa mam rovnako rád.“
  • Situáciu riešte kritikou bezprostredne po tom, ako nastane. Deti mladšieho školského veku si nedokážu celé okolnosti situácie podržať v pamäti dlhší čas. Ak by ste chceli kritizovať týždeň po incidente, nedosiahnete taký efekt, ako keď to urobíte hneď.
  • Situáciu riešte s pokojom, na pokojnom mieste a bez iných podnetov.
  • Nepátrajte po vinníkovi. Pomenujte konkrétne nevhodné správanie dieťaťa a urobte dohodu o tom, ako bude nabudúce reagovať inak. Vymyslite spolu konkrétny spôsob budúceho reagovania.

 

Kritizovanie žiaka staršieho školského veku

U stredoškoláka alebo staršieho žiaka môže mať kritika podobu rozhovoru s dospelým. Môžete v nej sústrediť zodpovednosť za správanie na samotného žiaka. Je dostatočne vyspelý, aby si uvedomil chybu, vedel za ňu prijať zodpovednosť a urobiť zmenu. Samozrejme, vyjadrenie kritiky staršiemu žiakovi má tiež spĺňať zásady taktnej a konštruktívnej komunikácie. Takáto situácia v triede sa dá pri starších žiakoch využiť na tréning dávania a prijímania kritiky.

 

Znaky správnej kritiky:

1. Správna kritika by mala byť konštruktívna. To znamená, že by mala naznačiť, čo je zlé a vysvetliť, ako by sa to mohlo napraviť. Učiteľ tým žiakov vedie k tomu, aby kritiku vnímali ako radu.

2. Mala by byť skôr pozitívna ako negatívna. „Tak, Janko, začni už pracovať, aby si to stihol.“ Nevhodná forma je: Prestaň sa flákať, začni robiť!“

3. Ak je to možné, súčasne pri kritizovaní žiaka aj pochváľte. Chváľou svoje hodnotenie zakončite.

Tieto základné znaky vám pomôžu v tom, že žiaci budú vašu kritiku prijímať pozitívne a budú sa snažiť svoju prácu zlepšiť. Vždy dajte žiakom novú šancu zlepšovať sa. Pochvala sa dá dobre posilniť priamym zrakovým kontaktom a jemným úsmevom. Keď učiteľ nechváli, vyučovanie nadobúda formálny a neosobný charakter.

Pochvala je aj súčasťou tzv. pozitívneho posilňovania, ktoré je v škole veľmi dôležité. Existuje mnoho spôsobov, ako môžete žiakov povzbudzovať. Medzi tie najjednoduchšie spôsoby patria napríklad tieto:

 

Vonkajšie ocenenia:

  • učiteľ  aktívne počúva žiaka,
  • prijíma žiakov názor,
  • používa žiakovu prácu ako vzor,
  • prejavuje o žiakovu prácu záujem,
  • venuje žiakovi čas,
  • učiteľ sa smeje so žiakmi,
  • prejavuje žiakom úctu,
  • písané práce vracia s komentárom,
  • žiakov oceňuje aj neverbálnymi prejavmi,
  • vystavuje práce žiakov,
  • udeľuje aj výnimočné pochvaly.

 

Vnútorné ocenenia:

Vnútorné ocenenie žiak cíti napríklad v týchto situáciách:

  • pocit uspokojenia po zvládnutí nejakej úlohy,
  • postupné získavanie zručností alebo znalostí,
  • postupné dosahovanie osobných cieľov.

 

Sebauspokojenie a sebakritika majú pre žiakov obrovský význam. Mnoho odborníkov je presvedčených, že je to najdôležitejší faktor motivácie. Niektorí žiaci však okrem vnútorného uspokojenia potrebujú počuť pochvalu aj od učiteľov, a preto by učitelia nemali na to zabúdať. Podobne pôsobí aj sebakritika. Sebakritiku žiaci pociťujú vtedy, keď svoju prácu vykonávajú zle alebo s malým nasadením. Často ju pociťujú vtedy, keď sa porovnávajú s inými žiakmi.

 


Zdroje:
Publikácia Triedny učiteľ , Vydavateľstvo RAABE
G. Petty: Moderní vyučování
Zdieľať na facebooku