Detstvo má významný vplyv na to, akí ľudia sa z nás v dospelosti stanú. Hodnoty sa v priebehu dospievania môžu meniť, ale s presvedčeniami to môže byť zložitejšie. Podľa odborníkov v detstve vznikajú tri presvedčenia, ktoré nás ešte aj v dospelosti ovplyvňujú. Samozrejme, nemusia vždy a za každých okolností. Ale stáva sa to veľmi často. Ktoré presvedčenia si teda väčšina z nás odnáša zo svojej rodiny do dospelosti?
1. Presvedčenie o tom, kto som
Najrozličnejšie označenia, nálepky a poznámky o našej osobnosti od rodičov, spolužiakov, učiteľov, kamarátov a vrstevníkov podľa odborníkov ovplyvňujú to, ako sa na seba pozeráme. „Vaše skúsenosti vám pomohli určiť, či ste milí, chytrí, hanbliví alebo sympatickí. A ak ste získali predstavu o tom, kto ste a ako vás vnímajú ostatní, tvarovalo to vaše správanie a rozhodovanie,“ vysvetľuje psychoterapeutka Amy Morinová.
Ak niekto o vás v detstve povie, že nie sto dosť šikovní na to, aby ste išli študovať na vysokú školu, môžete tak začať naozaj o sebe uvažovať. Prestanete sa sústreďovať na učenie, vaše výsledky sa nebudú zlepšovať a vaše presvedčenie o nedostatku nadania na štúdium sa bude len prehlbovať. Keď dostanete dobrú známku, budete mať tendenciu zvaľovať to len na šťastie a aj tak neuveríte, že tá dobrá známka je výsledkom vašich vedomostí. Ak vás niekedy niekto označil za lenivca, získate tak hneď výhovorku, keď niečo zabudnete alebo sa vám nebude chcieť niečo urobiť. Ak ste o nejakej svojej charakteristike presvedčení, ľahko sa z nej stane sebanaplňujúce proroctvo, pri ktorom všetci čakajú, že sa naplní očakávaný scenár, ktorý sa pri takomto prístupe naozaj môže uskutočniť.
2. Presvedčenie o tom, akí sú ostatní
V prvých troch rokoch si s mamou alebo s otcom vytvárame puto a ak sa rodič správa nepredvídateľne alebo má dieťa z neho strach, môže to mať do budúcnosti vplyv na to, ako bude dieťa schopné formovať svoje vlastné vzťahy a pracovať s emóciami.
„ Ak ste prežili šťastné detstvo, naučili ste sa, že veriť ľuďom je bezpečné. Ak k vám ľudia v detstve neboli milí, mohli ste sa naučiť, že si ľudia navzájom ubližujú,“ upozorňuje Amy Morinová.
V detstve si človek začína naplňovať aj svoje predstavy o rôznych rolách – vrátane tej rodičovskej. To, ako sa k nám rodičia správajú, považujeme za normu a väčšinou spôsoby výchovy rodičov prenášame aj do svojej výchovy. Tak isto sa to môže týkať vzájomného správania, rozdelenia domácich prác a podobne. Pri presvedčení zohráva veľkú úlohu to, že ak sa stretneme s niečím, čo by odporovalo našim zaužívaným predstavám, nevenujeme tomu veľkú pozornosť a sústreďujeme sa viac na veci, ktoré naše predstavy potvrdzujú.
3. Presvedčenie o tom, aký je svet
Svet môže byť pre človeka krásnym miestom, kde nachádza priestor na realizovanie svojich nápadov alebo to môže byť bojisko a priestor plný zápasov. „Deti, ktoré vyrástli v prostredí, v ktorom prežili menej nepríjemných zážitkov, môžu veriť, že svet je relatívne bezpečné miesto. Môžu s optimizmom hľadieť do budúcnosti. Deti, ktoré prežili nepríjemné situácie a trpeli chronickým stresom, môžu vidieť svet ako desivé miesto, kde sa o úspech musí tvrdo bojovať,“ pripomína Amy Morinová.
Detstvo by mal teda človek prežiť čo najkrajšie, aby mal čo najlepšie spomienky a aby sa v ňom mohli ukotviť správne presvedčenia a hodnoty. Nie každé dieťa má však to šťastie, že toto obdobie prežije v radosti a spokojnosti. Zmyslom správneho rodičovstva by však malo byť to, aby sme dokázali deťom vytvoriť také podmienky, ktoré im pripravia do budúcnosti krajší a lepší život.
