Na mnohých vysokých, ale i na stredných školách študenti píšu eseje. Dobrá esej vyžaduje zrelosť, rozhľad, kreativitu a schopnosť otvoreného myslenia. Napísať dobrú esej nie je až také jednoduché, ako by sme sina prvý pohľad mohli myslieť. Pri hľadaní charakteristiky eseje určite narazíte na meno Michel de Montaigne, ktorý je považovaný podľa tradičnej literatúry za tvorcu esejistického žánru. Pojem esej pochádza z francúzskeho essai, čo v preklade znamená pokus, skúška. M. Montaigne ako prvý vo svojich prácach použil termín esej.
Čo je esej?
Slovník súčasného slovenského jazyka (2011) definuje esej ako umelecky podanú úvahu o filozofických, umeleckých a vedeckých otázkach. Je to literárny žáner na rozhraní publicistiky, literatúry a odborného štýlu. Úlohou eseje je prínos informácií pre čitateľa, osobné zamyslenie, vyjadrenie subjektívneho názoru a presvedčenia. V eseji autor vyjadruje najmä svoj subjektívny názor na danú tému. Informácie, s ktorými pracuje, sa snaží pretransformovať do svojich myšlienok, argumentov tak, aby čitateľa zoznámil so svojou pravdou.
Esej stojí na rozhraní umeleckého a odborného štýlu. Je to kritické zamyslenie sa nad určitým problémom formou štylizovaného textu. Autor v eseji vyjadruje a zdôvodňuje vlastný názor na určitú záležitosť, polemizuje s odborným a svojím hľadiskom. Argumentáciou presviedča čitateľa o opodstatnenosti svojho názoru. Argumenty by mali byť podložené dôvodmi - subjektívnym názorom, pocitmi autora, názorom iných ľudí v publikačných zdrojoch, výsledkami výskumov a podobne. V eseji sa využíva vysvetľovanie, dokazovanie a nielen opis problematiky. Spracovaním eseje študent dokzauje, že sa vie orientovať v odborných poznatkoch a svoju spôsobilosť:
- pracovať s odbornými termínmi, faktami a vedeckými zdrojmi,
- využiť svoje poznatky na analýzu vybranej problematiky,
- formulovať vlastné názory na zvolený problém, ktorým je predmetom záujmu autora.
Ako napísať dobrú esej?
Existuje viacej typov esejí, ale v našich školách sa najčastejšie používa odborná esej. Prívlastok „odborná“ sa vzťahuje k obsahu textu. Pri písaní treba dať pozor na subjektívne vyjadrenia, ktoré musia byť podporené informáciami z relevantnej literatúry o danej problematike.
Pri eseji je dôležitá jasnosť, stručnosť a logické nadväzovanie textu, ale zároveň je potrebné písať pútavo, precítene a zmysluplne. Určite nie je vhodné používať slangové, hovorové výrazy a vulgarizmy. Veľmi dôležité je dodržiavať správnu gramatiku a vyhnúť sa preklepom.
Esej môžete písať v prvej osobe tzv. „ja – forma“ alebo v tretej osobe tzv. „on – forma“. Ak sa rozhodnete pre „ja-formu“, esej vyznie úprimnejšie, ale pri odbornej eseji sa skôr odporúča „on-forma“, ktorá dodá textu vedecký charakter.
Rozsah eseje je individuálny a závisí od rozoberanej témy a od predstáv vyučujúceho, ktorý zvyčajne stanoví rozsah strán. Dôležité je neprekročiť hornú hranicu. Pri formálnej stránke eseje treba vychádzať zo smernice danej vysokej školy a dodržať ju aj pri eseji a nielen pri záverečných prácach.
Jednotlivé časti eseje
Každá esej je rozdelená na úvod, jadro, záver. Jednotlivé časti môžu mať svoj individuálny nadpis. Samozrejme treba dbať na rozsah eseje, pri krátkej eseji by veľa nadpisov pôsobilo rušivo. Naopak dlhšia esej si priam žiada rozdelenie do menších logických celkov. V úvode je potrebné predstaviť tému eseje, a to niekoľkými vetami. Na konci je potrebné uviesť hlavnú ideu eseje a môžete prejsť na hlavnú časť – jadro. Je to najrozsiahlejšia časť práce, kde predstavíte svoje názory na danú problematiku. Vhodné je polemizovať s odbornými názormi, priniesť pohľady z viacerých strán a uhlov pohľadu. Nezabúdajte že, každý váš názor musí byť podložený relevantnými zdrojmi a citácie správne označené podľa normy vašej školy. V závere eseje už len zosumarizujeme preberanú problematiku. V závere už neprichádzate s novými myšlienkami.
Najčastejšie chyby pri písaní odbornej eseje
Ak chcete, aby vaša esej bola naozaj kvalitná, mali by ste si dať pozor na často sa opakujúce chyby. Medzi najčastejšie chyby patria:
- gramatické chyby, preklepy, čiarky, odseky,
- zlá štruktúra, text je jednoliaty, chýba zdôraznenie dôležitých vecí,
- nelogická postupnosť textu, nenadväzujúce vety alebo odseky, nedopovedané myšlienky,
- nezodpovedanie hlavných otázok vyplývajúcich zo zadania,
- úzke chápanie témy, zameranie na jeden problém,
- prílišné odkláňanie sa od témy,
- nepodložené, neoverené argumenty,
- chýbajúca polemizácia o problematike, jednostranný pohľad bez kritiky,
- chýba vlastný prínos autora – jeho poznatky, skúsenosti, nápady,
- všeobecnosť – text je príliš obsiahly, nezachádza do detailov, obsahuje veľké množstvo všeobecných tvrdení, časté opakovanie tej istej myšlienky,
- esej má charakter seminárnej práce – obsahuje veľa faktov, vysvetlení, esej je poskladaná z výňatkov z iných zdrojov a neobsahuje prínos autora,
- ESEJ NIE JE SEMINÁRNA PRÁCA,
- v závere je nedostatočné zhrnutie, autor neuvádza, čo z eseje vyplýva.
Odporúčania pri písaní odbornej eseje
Pred tým než začnete písať esej, si vyberte vhodnú tému. Tému by ste si mali vybrať na základe toho, čo vám je blízke, čomu rozumiete, k čomu sa viete vyjadriť. Keď už máte tému zvolenú, napíšte nadpis, ktorý by mal byť pútavý, jasný, stručný, aby zaujal čitateľa a motivoval ho k prečítaniu eseje. Keď máte vybratú tému, musíte sa zorientovať v danej problematike. Potrebujete získať čo najviac informácií, údajov, argumentov pre a proti z rôznych zdrojov. Vhodné je nevyhýbať sa aj argumentom, s ktorými nesúhlasíte. V eseji k nim môžete vyjadriť svoje stanovisko. Vhodnou formou na začiatku písania môže byť jednoduchý brainstorming. Získate tým množstvo nápadov, myšlienok, ktoré môžete v eseji použiť. Esej sa snažte písať v čo najkratšom časovom úseku. Nie je dobré si písanie rozkladať na dlhé obdobie (mesiac, pol rok), pretože text nemusí pôsobiť ucelene a môže byť narušený logický sled. Dôležité je uvedomiť si, že všetko, o čom píšete, musí byť podložené faktami, výskumom a má obsahovať aj vaše názory a postoje k problematike.
Reálne skúsenosti študentov s písaním esejí
V súčasnosti veľa študentov študuje v zahraničí. Jednou z nich je aj Eliška Klimentová, ktorá študuje na škótskej University of St. Andrews. Keď sa nedávno zamýšľala nad tým, ako ju na štúdium v zahraničí pripravila stredná škola, tak sa vo svojich spomienkach pristavila aj pri problematike písania esejí. Eliška upozorňuje, že štúdium na zahraničných univerzitách tvoria práve eseje a ak vás ich nenaučili správne na strednej, máte o problém navyše : „Esej nie je úvaha a úvaha nie je výklad. Esej má svoju stanovenú štruktúru, musíte vedieť pracovať so zdrojmi, mali by ste vedieť zdroje citovať, ale často ste obmedzení počtom znakov. Keď som prišla do Škótska, každý vyučujúci ma zavalil písaním esejí, a to študujem prírodné vedy. V tom období by mi najviac pomohlo, keby som vedela, ako mám vlastne písať eseje.“
Eliška Klimentová spomína, že síce na strednej škole písala dosť, ale väčšinou išlo o úvahy, kde vysvetlila svoj názor, ale nejaký iný zdroj používala výnimočne. A esej vyžaduje využívania veľkého množstva rôznych zdrojov, ktoré je potrebné vyhľadať, spracovať, na ich základe vytvoriť záver a ten za pomoci rôznych doložiteľných a existujúcich faktov, obhájiť. Podľa názoru Elišky Klimentovej by sa písanie odborných textov malo stať samozrejmou súčasťou vyučovania aj prírodovedných predmetov. Učitelia by mali žiakov učiť nachádzať tiež kvalitné zdroje a nielen Wikipediu. Tiež by ich mali naučiť, ako sa správne cituje, ako sa imformácie analyzujú a ako si pomocou nich obhájiť svoj záver. Na britských stredných školách sa eseje učia písať neustále počas celého štúdia, a tak britskí študenti majú v tejto zručnosti náskok pred študentmi z iných krajín aj niekoľko rokov.
Zdroje: stuba.sk, cemach.cz
