Ako pomôcť žiakom osvojovať si slovnú zásobu

Učenie dlhých zoznamov nových slovíčok klasickým memorovaním je už prekonané.
Učenie dlhých zoznamov nových slovíčok klasickým memorovaním je už prekonané. / Foto: Shutterstock

V súčasnosti sa už používajú rôzne metódy, vďaka ktorým sa žiaci učia osvojovať si cudzí jazyk. A ani učenie slovíčok nemusí prebiehať stále rovnakým spôsobom. Odborníci tvrdia, že učenie sa dlhých zoznamov slovíčok je už prekonané. Najlepšie je učiť sa ich v kontexte a ukladať ich do pamäti čo najintenzívnejšie rôznymi zmyslovými kanálmi, napríklad pomocou obrázkov, hudby, pohybu, scénok, vlastnými nákresmi či myšlienkovými mapami. Slovíčka často dostávajú nové významy, keď sú použité vo vetách. Je zbytočné sa všetky tieto významy učiť, keď bez kontextu aj tak neprídeme na to, čo vlastne znamenajú. Samozrejme, aby nám neunikal význam, treba poznať preklady slovíčok.

Tiež je veľmi dôležité, aby žiaci vedeli, že slovíčka dvoch rôznych jazykov sa za sebou neučia. Pozrime sa na techniky učenia slovíčok, ktoré sú pre žiakov nielen zaujímavé, ale im aj urýchľujú učenie.

 

Kartotéka

Na vytvorenie kartotéky môžu žiaci použiť nádobu s piatimi priehradkami. Princíp spočíva v týchto krokoch:

  • Nové kartičky sa dávajú do priehradky 1, ktorá má názov dôležité. Na túto kartičku si napíšu súvislú vetu, z ktorej presný význam nového slovíčka vyplynie. Do priehradky číslo 1 sa žiaci pozerajú každý deň.
  • Ak žiaci z priehradky číslo 1  všetko vedia, presunú kartičku do ďalšej priehradky.
  • Ak na niektoré otázky odpovedali zle, zostáva kartička v priehradke číslo 1.
  • Všetky správne zodpovedané kartičky putujú vždy do nasledujúcej priehradky.
  • Všetky nesprávne zodpovedané kartičky sa vracajú do priehradky 1.

 

Zoznam slovíčok

Ak sa vaši žiaci učia na základe zoznamu slovíčok a vedú si klasický slovníček, môžete im pomôcť aj takto:

  • Povedzte im, nech si rozdelia slovíčka do učebných blokov. Jeden blok by mal obsahovať 10-12 slov. Nech sa každý blok učia dovtedy, kým ho perfektne neovládajú. Ideálne je naučiť sa 12 slov denne.
  • Tajomstvo učenia slovíčok spočíva v ich opakovaní.
  • Keď ovládajú prvý blok, postupne sa učia ďalšie.
  • Druhý deň začnú tak, že si najprv zopakujú slovíčka z druhého bloku, potom z tretieho bloku a až nakoniec z prvého bloku.
  • Ďalšie kolo opakovania začína tretím blokom, pokračuje prvým blokom a nakoniec sa venujú druhému bloku slovíčok.
  • Striedať poradie je dôležité, pretože naša pamäť si dokáže dobre pamätať začiatky a konce zoznamov slovíčok.

 

Riekanky

Dnes učitelia cudzích jazykov majú k dispozícii množstvo riekaniek a pesničiek, ktoré vo veľkej miere pomáhajú deťom zapamätať si slovíčka.

 

Mnemotechnické pomôcky

Mnemotechnické pomôcky sú slová, vety, básničky, rýmy a príbehy urobené tak, aby človeku pomohli zapamätať si informácie lepšie. Je to technika zameraná na zapamätanie informácií, ktoré prepájajú slová a ich význam prostredníctvom asociácií. Tie sú založené na zvukovej podobe slova, podľa ktorých si človek vytvára obrazy. V mnohých výskumoch sa zistilo, že mnemotechnické pomôcky sú užitočné pre zapamätanie informácií v krátkom časovom úseku. Najviac sa využívajú pri učení cudzích jazykov, pri zapamätávaní mien, miest, pojmov a podobne. Efektivita mnemotechnických pomôcok je tiež len krátkodobá. Môžu byť užitočné týždeň pred skúškou, ale z hľadiska podpory dlhodobého zapamätávania veľmi užitočné nie sú.

 

Využívajte pri učení všetky zmysly

Je dobré, keď učiteľ vie, aký učebný štýl preferujú jednotliví žiaci.

 

Auditívny typ

Slovíčka si pamätá hlavne na základe počúvania. Títo žiaci si môžu slovíčka nahrávať a potom si ich kdekoľvek prehrávať, a tak sa môžu neustále učiť. Môžu využívať tablet alebo mobil na nahrávanie.

 

Vizuálny typ

Tento typ žiakov si vie dobre zapamätať informácie pomocou obrázkov a symbolov. Je dobré, keď pri zápisoch slovíčok používajú rôzne typy písma a farebné perá. Týmto žiakom pomáha aj to, keď si niektoré slovíčka môžu nakresliť alebo keď vedia používať myšlienkové mapy.

 

Kontaktný, resp. na osoby orientovaný typ

Tento typ žiakov potrebuje interakciu s ľuďmi, ktorí sú mu sympatickí. Týmto žiakom pomáha učenie vo dvojiciach, v skupinách a precvičovanie slovíčok pomocou hier. Toto všetko prispieva k ich výkonu.

 

Haptický typ

Títo žiaci potrebujú názorné objekty, ktorých sa môžu dotýkať. Je dobré, keď pre týchto žiakov nosí učiteľ na hodinu rôzne predmety, ktorých sa môžu dotýkať alebo si ich môžu vziať do ruky. Môžete využívať aj pantomímu. Povedzte žiakom, aby povedali slovíčko a aby ho pantomimicky zahrali.

 

Metóda Loci

Metóda Loci, ktorej sa tiež hovorí metóda pamäťových ciest, je technikou ktorá sa zrodila pred vyše 2000 rokmi. Používali ju Gréci i Rimania najmä vtedy, keď si potrebovali zapamätať hlavné body svojho prejavu. Metóda Loci je odvodená od slova locus, čo znamená miesto. Jej podstatou je vytvorenie takzvanej mentálnej cesty, čo je rad za sebou logicky zvolených objektov v známom prostredí. K týmto objektom si pomocou vizualizácie pripojíte informáciu, ktorú si chcete zapamätať. Inak povedané, ak si chcete niečo zapamätať, „uložte" si informáciu na konkrétne miesto, najlepšie také, ktoré veľmi dobre poznáte a ktoré sa nemení.

Všetky techniky prepájania sa zakladajú na skutočnosti, že náš mozog pracuje asociačne, pričom každá informácia, ktorá sa dá akýmkoľvek spôsobom previazať s nejakou inou informáciou, sa dá ľahšie zapamätať. Medzi informáciami nemusí byť ani logická súvislosť. Pri technike Loci k prepájaniu pomáhajú miesta. Môže to byť byt, škola, trieda...

 

Napríklad:

Predstavte si, že s deťmi preberáte v angličtine názvy európskych krajín. Žiakov najprv zoznámte so slovíčkami a potom s metódou. Žiaci si môžu predstaviť dom, v ktorom bývajú. Potom budú prechádzať domom po jednotlivých miestnostiach a jednotlivé slovíčka budú odkladať v jednotlivých izbách. Je jedno, kde slovíčko odložia, dôležité je, aby si vedeli naň spomenúť. Vstupné dvere môžu byť Great Britain, v kuchyni môže byť Italy (to kvôli talianskym špagetám). A takto môžete postupovať ďalej.

Metódou Loci sa dobre učia aj predmety, nábytok v dome alebo stavby v meste a podobne.

 


Zdroj: E.Berger-H.Fuchs: Učíme děti učit se
Čítajte viac o téme: Cudzie jazyky
Zdieľať na facebooku