Poruchy koncentrácie často súvisia s poškodeniami pri pôrode, nehodami, chorobami hlavy a precesmi starnutia. Tieto poruchy sú však v menšine. Psychoterapeutka Dr. Elisabeth Lukasová píše vo svojej knihe O výchove detí v 21. storočí, že väčšina porúch pramení z permanentnej záplavy podnetov, ktorým sme vystavení stále viac a viac.
Za schopnosť koncentrácie sú zodpovedné procesy v mozgu
Dôležitá je hlavne interakcia medzi mozgovou kôrou, kortexom a medzimozgom, a to predovšetkým jeho hlavnou hmotou talamusom. Talamus je koordinačné centrum všetkých vchádzajúcich dráh, ktoré prichádzajú zo zmyslových orgánov alebo z vnútra tela, ktoré sú v medzimozgu prepájané. Na týchto prepínacích bodoch nazývaných synapsie môžu byť signály z okolitého sveta, prípadne vnútra tela vedené ďalej alebo zablokované podľa toho, aký majú význam pre organizmus a ktoré impulzy sú dôležité pre mozgovú kôru. Talamus preto funguje ako filter, ktorý nechá prejsť dôležité informácie ku kortexu. Niečo zachytí, iné potlačí alebo čiastočne nechá prejsť. Je to veľmi dôležité, lebo ak by bol kortex neustále preťažovaný všetkými podnetmi z okolia, nedalo by sa nám myslieť.
Je napríklad známe, že keď si chce niekto kúpiť napríklad zimný kabát a ide po ulici plnej obchodov, svoju pozornosť sústreďuje na tie výklady, v ktorých sú zimné kabáty. Takýto človek bežne prehliada iné výklady, ba dokonca môže prehliadnuť aj známych ľudí, lebo jeho myseľ je sústredená len na kabáty. Neurologicky to znamená, že jeho medzimozog prijal od kortexu úlohu, aby okamžite posúval ďalej informácie k téme oblečenie a špeciálne k téme zimné kabáty. Naproti tomu informácie s tým nesúvisiace sa majú odsunúť. Ak by sme sa tejto osoby opýtali, či sú moderné túto zimu kožušinové goliere, určite by vedela odpovedať. Ak by sme sa jej však opýtali, či videla niekde pekné hodinky, asi by nevedela odpovedať. Koncentrácia nie je v medicínskom význame slova nič iné ako cielená selekcia dôležitých a vyfiltrovanie nedôležitých informácií.
Tri kritériá vedenia signálu do mozgu
1. kritérium dôležitosti,
2. signály silnej intenzity,
3. núdzové a výstražné signály.
S rastúcou silou impulzu klesá možnosť ochrany pred ním. Ak by osoba hľadajúca kabát prechádzala ulicou, na ktorej by duneli hlasné reklamné heslá z reproduktorov auta, nebolo by možné, aby to nepočula. Mozog je tiež naprogramovaný tak, že rýchlo reaguje na nebezpečenstvo v hocijakej forme. Ak by za osobou hľadajúcou kabát zrazu v šmyku zabrzdili pneumatiky, bola by si toho vedomá, hoci by sa v myšlienkach venovala výberu farby svojho budúceho kabáta. Pekným príkladom tejto skúsenosti je aj matka, ktorá v spánku počuje aj najtichší plač svojho dieťatka, ale spí pokojne ďalej, keď je búrka.
Ľudská schopnosť koncentrovať sa je teda závislá od systému filtrovania informácií v medzimozgu, hoci toto nemusí byť jediná podmienka. Aj hormonálna činnosť kontrolovaná hypofýzou zohráva doplňujúcu rolu tým, že ovplyvňuje rýchlosť spracovania energie v kortexe. I centrum, ktoré reguluje stupeň ostražitosti kortexu, ovplyvňuje schopnosť koncentrovať sa. Napríklad narastajúca únava znižuje úroveň aktivity.
Dôležité je nepreťažovať filter medzimozgu
Aká je najlepšia prevencia proti poruchám koncentrácie? Nepreťažujte filter medzimozgu! Najviac ho šetria tieto skutočnosti:
Keď naň nedoráža príliš veľa dojmov a predovšetkým tých, ktoré sú zdanlivo rovnako dôležité
Len vtedy, keď sa plne venujeme jednej veci, nezaoberáme sa povrchne viacerými vecami. Napríklad návštevník koncertu, ktorý vidí v hudbe hodnotu, zabudne aj na podnet na kašlanie. Návštevník koncertu, ktorý sa nezaujíma o hudbu, často zíva, nudí sa, pokašliava, sleduje iných ľudí a podobne.
Keď naň neútočia príliš silné podnety
Ak má človek zvnútornené určité hodnoty, nemá na neho vplyv vizuálny a akustický vresk, hluk či praskot. Na takéhoto človeka nemá šancu pôsobiť reklama alebo násilie vo filmoch. Aby sa človek dostal do takéhoto stavu, musí mať skúsensoti s tichom, kde si môže uvedomovať hodnoty a to, čo vlastne v živote chce. Veď odpradávna sa hlavne za týmto účelom zriaďovali rôzne kláštory a chrámy. A preto je odmalička potrebné učiť tichu aj deti. Ľudia, ktorí majú zakorenené určité hodnoty sa takto inštiktívne vyvarujú ostrých a silných podnetov. „Pokoj a ticho sú súčasťou šťastia. Poďte denne aspoň na osem minút do ticha. Zavrite oči a uši a buďte úplne pokojní. Vydžíte to? Ak áno, gratulujem vám,“ vyzýva Dr. Elisabeth Lukasová.
Keď sa nedostavujú ustavičné núdzové volania a signály strachu
Nedostatok úcty vedie k egocentrizmu. Kto nevidí hodnotu v iných ľuďoch, je ponechaný sám na seba a čoskoro sa stará už len o seba samého. S týmto prístupom sa však do človeka vkráda strach, že jeho JA nebude na každom kroku uznávané. Túži mať za každú cenu úspech. A keď to tak nie je, veľmi trpí. Zoznam obáv sa neustále rozširuje. Tieto obavy môžu prerásť do neúroz alebo iných chorôb. Neprestajné volania strachu a výstražné volania psychiky spolu s vibrujúcou telesnosťou zaplavujú medzimozog.
Ak je flter preťažený, následky sú vážne. Zmätok impulzov sa dostane do kortexu a človek „stratí nervy“. Nevie viac rozumne myslieť, stráca nad sebou kontrolu, nie je viac výkonný, koná irocionálne, mieša dôležité s nedôležitým, napáda seba alebo iných pre maličkosti, necíti sa spokojne. Aby sa tomuto človek vyhol, môže sa ponoriť do choroby, do patologického hráčstva, do sexuálnych výstredností, do alkoholizmu alebo do akéhokoľvek bláznivého variantu zabudnutia.
Naučte aj deti venovať sa jednej veci
Dr. Elisabeth Lukasová na základe svjich prieskumov zistila, že až dve tretiny detí robí domáce úlohy pri popovej hudbe. Ďalej píše: „Nie je možné, aby sa dali prichádzajúce signály, ako je hlasná hudba, hluk z ulice, vrieskanie súrodencov, hádky rodičov a iné veci z medzimozgu odfiltrovať, aby zostal kortex voľný na koncentráciu učiva. Okrem toho, že dieťa sa nemôže učiť a takmer nič si nepamätá, začne byť aj nervózne, neposedné a celkove sa mu začne meniť správanie. Tieto nepokojné pohyby zasielajú opakujúce sa rušivé stimuly do mozgu. Syndróm hyperaktivity spôsobuje deficit pozornosti.“
Nielen to, že sa deti často učia pri hudbe, ba dokonca zapnutom počítači, kde v pozadí pozorujú nejakú hru, tak i ďalšie skutočnosti negatívne vplývajú na ich pozornosť. Medzi také patrí napríklad aj to, keď rodina večeria pri televízore a pri tom ešte aj rozprávajú. Dieťa nevie, či si má vychutnávať jedlo, sledovať televíziu alebo počúvať rozhovor rodičov. Ako tomuto predchádzať? Základ spočíva v tom, aby rodičia učili dieťa robiť jednu vec a aby ju aj dokočili s plným sústredením. Niekedy je dobré aj priamo zasiahnuť do hry, zapojiť sa do nej a doviesť dieťa tak do konca. Dôležitý je aj vlastný príklad rodičov. Aj rodičia by mali najprv dokončiť jednu vec a potom začať robiť ďalšiu. „Väčšina rodičov, ktorí vyhľadávajú poradňu pre deti, sa sťažuje, že sami sú unavení a potrebujú oddych, že sú nervózni, nešťastní a na konci so silami. Radi by však chceli vyrovnané deti, ktoré sa vedia koncentrovať. Ja im vždy poviem, buďte vďační za to, čo máte a vyraďte zo života zbytočný luxus. Falošná kultúra obdarovávania na základe ktorej viackrát v roku dovlečieme domov nepotrebné drahé veci, by sa už konečne mohla skončiť. Najdôležitejší je čas, ktorý venujete deťom,“ upozorňuje rodičov Dr. Elisabeth Lukasová.
Zdroj: Dr. Elisabeth Lukasová: O výchove detí v 21. storočí
