Aj napriek tomu, že v dnešnej dobe máme už veľké množstvo kvalitne vybavených škôl, žiaci majú prístup k internetu, bežne používajú tablety, notebooky, interaktívne tabule, učitelia sa snažia učiť zážitkovo, dávajú im priestor na sebarealizáciu, sú prístupní a komunikatívni, aj napriek všetkým týmto skutočnostiam mnoho žiakov uvádza, že sú v škole nešťastní. Možno si viacerí z nás učiteľov kladú otázku, prečo tomu tak vlastne je. Kde sa podela radosť, chuť objavovať, túžba učiť sa? Naozaj problém spočíva len v akejsi presýtenosti informáciami či rozmaznanosti a egocentrizme mladých ľudí? Pretože som učiteľka, nenechala ma táto téma ľahostajnou a spýtala som sa na odpovede samotných žiakov. Svoje zistenia som zhrnula do nasledujúcich bodov:
1. Tínedžerom chýba bezpodmienečná láska rodičov
V dnešnej dobe je všetko zamerané na výkon. Väčšina rodičov robí všetko pre to, aby bolo dieťaťu dobre. No bohužiaľ to z ich pohľadu znamená, aby mu bolo dobre po materiálnej stránke. Aby raz bol z neho schopný právnik, lekár, úspešný a známy človek. Tým kladú aj na deti často vysoké požiadavky, ktoré ich vedú k úzkosti a depresiám. Veľa matiek venuje nadmernú energiu sledovaniu svojho dieťaťa a porovnávaním s tabuľkami v odborných knihách či časopisoch a tiež porovnávaniu s rovesníkmi. Často rodičia viac ako deti túžia po dobrých známkach, víťazstvách v súťažiach a po oceneniach. To im samozrejme odčerpáva mnoho síl a svojim deťom nastavujú hodnotový rebríček tak, že dôležitejšie ako ono samo je jeho výkon. Deti to cítia a strácajú radosť z prežívania bežného dňa. Túžia sa spontánne porozprávať s rodičmi o bežných pocitoch, ale namiesto toho sa ich rozhovory točia väčšinou okolo známok. Majú pocit, že keď dostanú horšiu známku, akoby ich rodičia mali menej radi. Túžia po tom, aby ich rodičia milovali takých, akí sú. Chcú byť spontánni, radostní, plní života. Namiesto toho sa uzatvárajú do seba, rebelujú, utiekajú sa k virtuálnemu svetu a často upadajú do apatie, ktorá v najhoršom prípade vyúsťuje do zhoršeného prospechu a nezáujmu o školu. Skutočná láska je bezpodmienečná. Rodičia by mali svoje deti milovať také, aké sú. Uvedomovať si, že aj ich prehnaný tlak spôsobuje nechuť ich detí voči povinnostiam v škole a škole samotnej. Mali by ich podporovať v tom, v čom sú dobré a nie ich prispôsobovať umelo vytvorenému rebríčku hodnôt, ktoré sú v určitom období preferované v spoločnosti.
2. Tínedžerov trápi nespravodlivosť a pretvárka dospelých
Keď sa rozprávam s tínedžermi alebo čítam ich slohové práce, často poukazujú na to, že dospelí nie sú autentickí. Často sa pretvarujú, nerobia to, o čom hovoria a podvádzajú. Tínedžeri túto skutočnosť veľmi kritizujú, odoberá im to energiu a skresľuje ich pohľad na svet. Nezanášajú tiež nespravodlivý či nejednotný prístup ku žiakom a protekciu. Po identifikovaní týchto prístupov sa často zmenia tak, že strácajú záujem o učenie, pretože nadobudnú presvedčenie, že čestní a spravodliví ľudia to majú v živote ťažšie. V tomto prípade je veľmi dôležité žiakom predkladať pozitívne vzory, ktoré by ich motivovali k novým cieľom a výkonom. Dôležitá je tiež komunikácia o týchto veciach v škole, ale i v rodine. Tínedžeri často uvádzajú, že sa s rodičmi aj učiteľmi chcú čo najčastejšie rozprávať o svojich názoroch a pocitoch. Mrzí ich, že komunikácia s dospelými sa často točí len okolo známok.
3. Škola a reálny život sa podľa tínedžerov od seba líšia
Určite ste už aj vy počuli poznámky typu: „Na čo sa to mám učiť, keď to aj tak v živote nebudem nikdy potrebovať?“ Žiaci nadobúdajú dojem, že sa učia samé nezmysly, že škola je úplne odtrhnutá od života, že je to akýsi skleník, do ktorého reálny život nemá šancu preniknúť. V dnešnej dobe si tínedžeri vedia už sami vyhľadať informácie, ktoré momentálne potrebujú. Ak ich záujmy vôbec nekorešpondujú s tým, čo sa v škole preberá, tak nadobúdajú dojem, že škola pre nich nemá zmysel. Aby sa takýmto situáciám predchádzalo, učitelia by mali čo najčastejšie prepájať učivo s bežným životom, žiakom čo najčastejšie vysvetľovať význam preberaného učiva a pokiaľ sa dá, čo najčastejšie robiť exkurzie do rôznych podnikov, aby tak tínedžeri získali čo najreálnejšie predstavy o rôznych profesiách a o tom, čo je potrebné vedieť, aby človek mohol určitú prácu vykonávať.
4. Škola a nuda
Pre niektorých mladých ľudí škola znamená miesto totálnej nudy. Toto je veľmi zlý postoj a s takýmto žiakom treba čo najčastejšie individuálne komunikovať, aby učiteľ odhalil príčiny tohto postoja. Nedovoliť, aby jeho negatívne myslenie i konanie ovplyvnilo život celej triedy a aby tento nevhodný postoj našiel v triede podporu ďalších študentov. Občas je to naozaj spôsobené už spomínanou rozmaznanosťou či presýtenosťou informáciami, zábavou, reálnymi a virtuálnymi kontaktmi či materiálnymi vecami. Inokedy je to zase akási nerozhodnosť v tom, čo si má mladý človek z toľkého množstva možností vybrať. A preto treba spoločne hľadať najvhodnejší spôsob, ako žiaka zaujať. Niekedy pomôže zapojenie žiaka do nejakého projektu, niekedy poverenie dôležitou úlohou či objavenie nových záujmov a čo najvhodnejších cieľov. V tomto prípade je dôležitý individuálny prístup. Keď žiak vidí skutočný záujem učiteľa o jeho osobu, väčšinou si v škole nájde aspoň niečo zaujímavé, čo by ho povzbudilo a zaujalo.
5. Šikanovanie a zlé vzťahy v kolektíve
Väčšina z nás na školu spomína v dobrom práve preto, lebo sme v nej mali dobrých priateľov, s ktorými sme zažili veľa zaujímavých príhod. V dnešnej dobe sú niektoré kolektívy rozhádané, nejednotné a zápasia s mnohými problémami. Stačí i jedno dieťa, ktoré dokáže rozbiť inak harmonickú triedu a štartovať dookola intrigy a rozpútavať hádky. Aj tento jav spôsobuje, že tínedžeri nie sú v škole šťastní. Keď sa k tomu pridá ešte šikanovanie, podceňovanie, výsmech a ignorovanie niektorých spolužiakov, na dobrej nálade to nikomu nepridá. V súčasnosti sa často kolektívy rozdeľujú na množstvo rôznych skupiniek podľa najrozličnejších kritérií. Tieto skupinky medzi sebou často intrigujú a práve táto skutočnosť odoberá energiu mnohým žiakom. Aj kvôli tomuto mnohí mladí ľudia hovoria, že neradi chodia do školy.
6. Lenivosť a nebezpečné závislosti
Mnoho tínedžerov viac ako školu uznáva svoj počítač, mobil, športovanie či iné záľuby. Uprednostňujú to až do takej miery, že úplne začnú zanedbávať školu. Najprv v nej nie sú psychicky (mysľou sa pohybujú v úplne inom svete) a neskôr aj fyzicky (do školy chodia čoraz menej). Existujú prípady žiakov, ktorí si vymýšľajú všetky možné a nemožné choroby, a to len preto, aby zostali doma a celé dni sa hrali nejaké (väčšinou bojové) hry na počítači. V horšom prípade sa môžu vyskytnúť aj drogové závislosti, ktoré znemožňujú tínedžerom študovať. U dievčat je to často aj shopoholizmus. Túžba po nových veciach dokáže mladým dámam tak zatemniť mozog, že na učenie ani len nepomyslia. Niekedy v štúdiu bráni prvá láska, silná pripútanosť k športu či formovaniu tela v podobe rôznych diét, ktoré niekedy nemusia byť veľmi bezpečné. Rôzne rozptýlenia či závislosti, ktoré sú tak veľmi príznačné pre dnešný svet sú tak silné lákadlá pre mladú dušu, že sa potom nemôžeme diviť, že sa jednoducho deťom učiť nechce. Túto lenivosť potom často maskujú ohováraním „nudného“ školského systému, učiteľov, ktorí nevedia zaujať a podobne. Aj preto, aby sme dokázali tínedžerov usmerniť, musíme s nimi neustále komunikovať. Pomôcť môže aj čo najvhodnejší výber školy. Keď tínedžer navštevuje strednú školu, ktorú si vybral sám a ktorá korešponduje s jeho záujmami, je väčšia šanca, že do nej bude chodiť radšej ako do školy, ktorú mu vybrali rodičia. Ešte stále totiž existuje skupina rodičov, ktorá núti chodiť svoje deti do škôl, ktoré oni túžili navštevovať, ale z nejakých dôvodov nemohli.
Každý mladý človek túži po akceptácii svojej osoby, po uznaní, úspechu, po svojom reálnom mieste na zemi. Hľadanie vlastného JA je často sprevádzané neúspechmi, nevhodnými odbočeniami a pádmi. Dospievanie je sprevádzané hľadaním a nachádzaním skutočných hodnôt, ktoré budú človeku oporou v ďalšom živote. Záleží aj na nás dospelých (rodičoch a učiteľoch), ako tínedžerom na tejto ceste pomôžeme. Aj keď sa možno nikdy nedočkáme vďaky, ukážme mladým ľuďom, že nám na nich záleží a že sme tu vždy pre nich. Možno nebudú naše rady brať vážne a pôjdu svojou vlastnou cestou, náš dobrý úmysel v nich zarezonuje hlavne vtedy, keď sa budú boriť s prekážkami. Práve v tej chvíli si spomenú, že raz existoval niekto, kto ich na tieto skutočnosti upozorňoval. Aj po rokoch im naše rady môžu dať silu, a tak by sme to nemali nikdy vzdať a ukazovať im tú najsprávanejšiu cestu, ktorá sa hľadá síce ťažko, ale určite existuje. Myslím si, že keď tínedžeri budú cítiťnašu úprimnú snahu, že nám na nich záleží a prajeme im len dobré veci, určite aj do školy budú chodiť s väčšou radosťou.
Ako zatraktívniť učenie?
Prečítajte si nápady 13- ročných žiakov:
1. Učenie pomocou vytvorenia vlastného filmu o nejakom učive.
2. Učenie pomocou interaktívnych činností.
2. Na každého žiaka „ušiť“ iný proces učenia podľa toho, čo ho baví.
3. Žiakovi sa venovať aj individuálne.
4. Nech si každý žiak svojím spôsobom spracuje tému a povie ju spolužiakom.
5. Čo najčastejšie robiť scénky a dramatizácie.
6. Chodiť na výlety a exkurzie.
7. Robiť súťaže.
8. Nech žiaci skúšajú žiakov.
9. Často sa rozprávať a diskutovať.
10. Nech občas učia spolužiakov aj žiaci.
