Keď bol Juraj malý chlapec, mama ho všade vozievala. Myslel si, že mama je veľmi milá, že to pre neho robí. Ale keď mal 15 rokov a mama ho stále vozila na všetky oslavy, tréningy a podujatia, Juraj zmenil názor. Začalo ho to obťažovať.
Keď Paťovi kúpili nový mobil, veľmi sa tešil a ďakoval rodičom za ich veľkú štedrosť. Keď mu však telefonovali takmer každé dve hodiny a stále ho kontrolovali, už sa mu to nepáčilo. Unavovalo ho stále podávať hlásenia o tom, kde sa práve nachádza. A najväčšiu hrôzu mal z toho, kedy mama príde na to, že mobil má GPS a môže jej presne ukázať, kde sa nachádza.
Ďalšia matka nosí svojmu synovi jeho obľúbené jedlo každú stredu domov aj napriek tomu, že sa už oženil. Vraví, že sa bojí, aby zbytočne netrpel. Samozrejme, jeho manželku to uráža, vždy sa kvôli tomu pohádajú, ale to mamu už netrápi.
A tak by sme mohli pokračovať ďalej. Existuje veľa dôvodov, prečo nosíme v sebe túžbu ovládať a kontrolovať iných. Najviac rozšíreným dôvodom je strach.
Nedovoľte strachu, aby vás ovládal
Mnoho ľudí býva veľmi vyčerpaných z tragických situácií, ktoré si predstavujú a ktoré sa vlastne ani nikdy nestanú. Často je to spôsobené aj čítaním bulváru alebo nepretržitým sledovaním televízie, kde sa často ľuďom naháňa strach. Psychológovia hovoria, že strach sa ešte viac prehĺbi, keď myšlienky necháme voľne plynúť. Niekedy, keď je dieťa dlhšie vonku o desať minút, predstavujeme si hrôzostrašné scenáre. Jedna matka raz našla pod posteľou svojho syna ohorok z cigarety a ten práve v ten deň prišiel ešte o pol hodinu neskôr domov a mama sa skoro zbláznila. Hneď si ho predstavovala sfetovaného, opitého a pod vplyvom drog. Existuje však jeden trik, ktorý pomáha neovládateľne rastúci strach zastaviť. Je potrebné využiť techniku ZADRŽAŤ- ZAMIETNUŤ- ZAMENIŤ. Ide o to, že keď sa objavia prvé negatívne myšlienky, nedovolíte im, aby bežali ďalej, zamietnete ich a nakoniec zameníte za niečo iné a rozumnejšie. Potreba ovládať deti často pramení aj z toho, že sa bojíme, čo na správanie našich detí povedia iní ľudia. Odborníci upozorňujú, že by sme na túto skutočnosť nemali sústavne myslieť a že život je dosť náročný aj bez tohto. Každý je jedinečná osobnosť a sústavné porovnávanie k ničomu nevedie. V rámci rodičovskej obety sa vyvarujte aj takých situácií, ako je vypracúvanie úloh za dieťa. Existujú aj takí rodičia, ktorí píšu deťom projekty alebo slohové práce a deti sa spokojne za ten čas hrajú. Jedna matka mala až tri zamestnania, aby mohla zaplatiť svojmu lenivému synovi doučovania a napokon zistila, že on na tie doučovania často ani nechodil. S ovládaním ostatných je to ťažké preto, lebo aj keď je naša motivácia správna, výsledky nie vždy sú dobré. Ak životy svojich detí ovládame natoľko, že sa pokúšame zariadiť, aby všetko dobre dopadlo, prichádzajú o proces učenia, ktorý niekedy musí aj bolieť.
Tým, že rodičia nesú za všetko zodpovednosť aj pri dospelých deťoch, sami si robia život zložitejším a často sa trápia a sú unavení aj vtedy, kedy by už nemuseli. Výchova k skorej zodpovednosti vedie u obidvoch strán nielen k radostnejšiemu prežívaniu života, ale aj k lepším vzťahom. Každý chce byť sám sebou. Nikto nemá rád pocit, že ma ten druhý dusí. Tiež je dokázané, že deti, ktoré boli od malička vedené k zodpovednosti a tým pádom aj k určitej slobode, si skôr zvykli na plnenie povinností v práci a vo vlastnom manželstve. Deti, ktoré z domova odchádzali ako z hniezda, z ktorého voľne vyleteli, sa do tohto hniezda aj rady vracajú. Deti, ktoré museli z domova nútene odísť ako z väzenia, v ktorom sa už nedalo vydržať, nerady sa tam v dospelosti vracajú.
Mnoho ľudí ma často pocit, že sú za všetko a všetkých zodpovední. Ale zodpovednosť za celú rodinu sa jednoducho nedá zvládnuť aj keby sme veľmi chceli. Musíme si uvedomiť, že hlavne dospelí ľudia v rodine sa musia rozhodovať aj sami za seba i keď niekedy aj nesprávne. Samozrejme, tých, ktorých milujeme, sa snažíme chrániť a usmerňovať. Naša rola je však v tomto obmedzená. Jeden skúsený rodič raz povedal: „ Keď sa pokúsite svoje deti ovládať, vznikne nejaký problém. Buď sa vám to nepodarí a deti nikdy neuvidíte alebo sa vám to podarí a už sa ich nikdy nezbavíte.“
Najbežnejšie praktické rady na výchovu k samostatnosti a zodpovednosti:
1. Svoje deti naučte adresu a telefónne číslo a vysvetlite im, kedy a kde ho môžu povedať.
2. Rozprávajte sa s deťmi o tom, ako by sa zachovali v rôznych problémových situáciách.
3. Naučte ich chodiť autobusom alebo električkou.
4. Na vreckové im dajte tri škatuľky s názvami: MINÚŤ- ŠETRIŤ-DAROVAŤ. Takto sa skôr naučia hospodáriť.
5. Umožnite im, aby nejakým spôsobom zarobili peniaze a kúpili darčeky príbuzným.
6. Dovoľte im občas niečo uvariť pre celú rodinu.
7. Vreckové im dávajte podľa toho, ako sa snažia pomáhať v domácnosti.
ZDROJ: Rob Parsons: Desať tipov pre rodinu
