Články: Pre študentov
O projekte

 

Chcete podporovať žiakov v učení? Vytvorte im príjemné prostredie

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Zdroj: Shutterstock
Ak chce učiteľ podporovať osobnosť svojich žiakov, môže mu pri tom pomôcť vytváranie správnej atmosféry na vyučovaní. / Zdroj: Shutterstock

Chceme byť milovaní.
Ak neuspejeme, chceme, aby nás obdivovali.
Ak neuspejeme, chceme, aby sa nás obávali.
Ak neuspejeme, chceme byť nenávidení a opovrhovaní.
Jednoducho, chceme v druhých prebudiť nejaké emócie, lebo duša sa trasie pred prázdnotou a  po kontakte túži za každú cenu.

- Hjalmar Sodeberg

Prevláda názor, že žiak sa má v škole hlavne veľa vecí naučiť. Toto tvrdenie však neplatí na sto percent. Veľmi záleží aj na atmosfére, ktorá v škole prevláda, pretože predstavuje základ pre žiaduci rozvoj osobnosti žiaka.

Školy vytvárajú edukačný priestor nielen materiálnymi podmienkami, ale najmä vzťahmi, ktoré v nej prevládajú (vzťahy medzi školou a komunitou, školou a rodinou, vzťahy v učiteľskom zbore a špeciálne vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi). Škola ako inštitúcia s edukačnou funkciou má v spolupráci s rodinou významný vplyv na utváranie mladej generácie. Vplyv školy na žiaka má viacero rozmerov. To, aká vládne atmosféra v škole, má priamy  vplyv na procesy učenia sa žiakov a vyučovanie, ovplyvňuje sociálne vzťahy, emócie, výsledky a celkovú úspešnosť žiaka.

 

Miron Zelina, významný pedagóg, psychológ a autor mnohých kníh si kladie otázku, čo je pre žiaka lepšie ,,keď sa žiak cíti v škole dobre, keď sa teší na školu, keď sa môže prejaviť, keď má pocit, že spolužiaci ho majú radi, keď má pocit, že učiteľovi záleží na ňom, na jeho pokroku, keď môže vyjadriť svoj názor a spolu so spolužiakmi a učiteľom riešiť problémy, keď môže posudzovať seba a iných, keď sa nemusí báť, že urobí chybu, keď môže použiť humor a tvorivosť, keď vie, že to, čo sa učí má zmysel a význam pre jeho život, alebo je lepšie, keď sa v škole cíti nepríjemne, zle, keď sa cíti ohrozený, keď je neuznaný, nemá istotu, keď má pocit, že spolužiaci ho nemajú radi, keď cíti, že učiteľ ho podceňuje, nespravodlivo hodnotí, keď sa neteší na riešenie problémov, úloh, keď nerád chodí do školy, keď ho učivo nebaví, nevidí v ňom zmysel a význam pre jeho život, keď sa bojí, že nebude vedieť odpovedať, že urobí chybu, bojí sa šikanovania, posmechu, výsmechu, odsudzovania?“


Škola by mala byť miestom, v ktorom žiaci pociťujú:

  • pohodu,
  • bezpečie,
  • cítia podporu zo strany učiteľa a kolektívu,
  • nehanbia sa za svoje emócie,
  • sú prijímaní bez podmienok,
  • majú priestor prejaviť skutočné záujmy,
  • doceňujú sa ich životné hodnoty,
  • ich tvorivosť je vnímaná ako niečo jedinečné,
  • neboja sa argumentovať,
  • podporuje sa  ich sebapoznanie a sebahodnotenie.

 

Ak chce učiteľ podporovať osobnosť svojich žiakov, môže mu pri tom pomôcť vytváranie správnej atmosféry na vyučovaní. Na čo by sa mal predovšetkým zamerať?

 

1. Na slobodu a zmysluplnosť

Ak chceme, aby žiaci boli v škole čo najšťastnejší, duchom prítomní a aktívni, musia cítiť dostatok slobody napríklad pri vyjadrovaní svojich názorov. Slobodu si nesmieme zamieňať za anarchiu, že žiak slobodne realizuje, čo chce, ako chce a kedy chce. Žiaci sa musia učiť prekonávať prekážky, vyvinúť úsilie pri učení sa daných predmetov a tém. Atmosféru slobody chápeme ako slobodu v rozhodovaní zo strany žiaka v zmysle výberu učebného štýlu, ktorý je u žiaka prevládajúci, slobodu pri spracovávaní postupov zadaných úloh, samozrejme v zmysle stanovených pravidiel a daných možností. Učitelia musia pri voľbe didaktických metód pamätať na skutočnosť, že žiakov zaujme činnosť, ktorá je zmysluplná.

Česká psychologička Jana Nováčková uvádza, že pokiaľ sa do našej pamäti nedostane niečo navždy drilom (ako básničky, násobilka), tak sa z krátkodobej pamäti do dlhodobej prenáša predovšetkým to, čo má pre nás zmysel. Ak žiaci v aktivitách, činnostiach a v učive nenachádzajú zmysel, tak sa porozumenie nahrádza učením naspamäť. V každom prípade je dôležitá motivácia, ktorá musí byť tiež zmysluplná. Okrem zmysluplnosti udržiava vnútornú motiváciu ešte slobodná voľba postupu práce a možnosť spolupráce. Znižovanie zmysluplnosti býva spôsobené predkladaním izolovaných poznatkov, bez vzájomnej súvislosti v rámci predmetu, ale aj bez nadväznosti s praktickým životom.

 

2. Na atmosféru podpory

V škole na žiaka často  pôsobia aj tie faktory, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné a merateľné. Žiaka ovplyvňuje nielen napomínanie, upozorňovanie, verbálna komunikácia, ale aj nezámerné pôsobenie, ktoré predstavuje výber metód, spôsob organizovania výučby, úprimne prejavený záujem o žiaka, o jeho záujmy, aktivity, mimoškolský život.

Dobrý učiteľ dokáže vycítiť, v akých podmienkach sa ten ktorý žiak môže prejaviť alebo môže prezentovať svoje záujmy. Tiež je dobré, keď učiteľ vie pre žiakov vytvoriť saituácie, v ktorých jednak zažijú úspech, ale aj situácie, ktoré ich donútia konštruktívne a kriticky myslieť, naučia ich hodnoteniu seba i iných.

 

3. Na atmosféru bezpečnosti

Bezpečie sa  v podmienkach školy vzťahuje predovšetkým k stresu, k emocionálnej stránke výučby, k sociálnemu prostrediu školy a triedy. Stres je súčasťou každodenných situácií človeka, školu nevynímajúc. Komplexnosť práce učiteľa zhŕňa aj zručnosť pracovať so stresom žiakov. Zabezpečenie podmienok, v ktorých je možné stres eliminovať, si vyžaduje najmä poznanie faktorov, ktoré stres u žiakov vyvolávajú, ako ovplyvňujú ich proces učenia sa a výsledky učenia.

Tak, ako uvádza Erich Petlák, významný pedagóg, didaktik a autor mnohých kníh, stres, ktorý žiaci v škole prežívajú môže byť vyvolaný problémom, konfliktom, strachom, úzkosťou, chorobou alebo bolesťou. Pokiaľ sa žiaci cítia ohrození, sú teda v strese, nemôžu sa učiť, pretože učenie je proces spojený s myslením, a to je blokované. Učiteľ po zistení, čo žiaka stresuje, sa musí zamerať na to, aby sa z ohrozenia žiaci dostali.

Tiež bolo zistené, že žiaci, ktorí prežívajú stres, majú zníženú sebaúctu. Vysoká sebaúcta je naopak  spojená so spontánnym správaním, ujasnenou motiváciou, s pocitmi bezpečia, pokoja a energie. Posilňovanie sebaúcty žiakov je jedným z najlepších spôsobov, ako pripraviť žiakov na zvládanie stresových situácií. Bezpečné prostredie učiteľ pre žiakov vytvorí v triede tak, že budú prevládať  otvorené vzťahy medzi učiteľom a žiakmi i žiakmi navzájom.

 

4. Na bezpodmienečné prijatie žiaka a atmosféru spolupatričnosti

Potreba patriť niekam patrí medzi základné ľudské potreby. Existencia žiaka v škole začína prijatím, pokračuje zapojením a následne začlenením v rámci komunity, ktorej je súčasťou. Proces adaptácie, prijatia a zapojenia žiaka v triede a v škole zabezpečuje učiteľ. Úžasné je, keď učiteľ dokáže navodiť atmosféru prijatia každého jedného žiaka bez podmienok.

Atmosféra spolupatričnosti si vyžaduje:

  • kvalitné medziľudské vzťahy,
  • aktívne žitie morálnych hodnôt,
  • komunikáciu na viacerých úrovniach.

Nevyhnutnou  podmienkou úspešného výchovného pôsobenia učiteľa na žiakov je učiť ich prijať druhého človeka a mať zodpovednosť za svoje činy, ale aj za činy skupiny a komunity, ktorej sú súčasťou.

 

5. Na zodpovednosť žiakov

Zodpovednosť žiakov v podmienkach školy a žiacka poslušnosť sú pojmy v úzkej spojitosti. Ako rozpoznať, že žiakov vedieme k zodpovednosti? Podľa Jany Nováčkovej čo bežne považujeme za znaky zodpovednosti v škole, sa vlastne úplne kryje s prejavmi poslušnosti. Žiak, ktorý si nosí pomôcky do školy, má vždy vypracované domáce úlohy, naučil sa zadanie z učebnice, nevyrušuje na hodine, správa sa slušne voči učiteľom i spolužiakom, sa takto môže správať na základe zodpovedného prístupu k vzdelávaniu, ale aj za základe poslušnosti. Cieľom je vytvoriť také podmienky v škole, aby rozvoj zodpovednosti u žiakov bol možný, v čo najväčšej miere.

Výchova k zodpovednosti by nemala byť založená len na príkazoch, ale hlavne na prezentácii vhodných vzorov správania, učiteľových zážitkoch a vlastných skúsenostiach.  Prístup učiteľa, ktorý je postavený len na príkazoch, môže podporovať poslušnosť, ale nie zodpovednosť.

 

Pschologička Jana Nováčková odporúča:

  • vytvoriť viaceré učebné úlohy,
  • dať možnosť výberu času kedy danú úlohu žiak spracuje,
  • v akom poradí,
  • akú formu si vyberie – samostatnú prácu alebo prácu v skupine.

 

Jana Nováčková  tiež zdôrazňuje, že sa nepotvrdila skutočnosť, že by si žiaci vyberali ľahšie úlohy a snažili sa  unikať. Skúsenosti ukazujú, že pokiaľ žiakov nemotivujeme jednotkami ani sa nevyhrážame zlým hodnotením, orientujú sa pomerne dobre vo svojich schopnostiach a vyberajú si primerane náročné úlohy.

Je samozrejmé, že žiaci sa musia v škole predovšetkým vzdelávať. Na druhej strane je potrebné, aby škola rozvíjala celú osobnosť žiaka. Aj vďaka tomu, že učitelia vytvoria pre žiakov adekvátne prostredie, môžu sa zlepšiť nielen ich vzdelávacie výsledky, ale postupne sa naučia aj vzájomnej súdržnosti, zlepšia si vzájomné vzťahy, osvoja si hodnoty a normy správania, budú si vedieť stanovovať ciele do budúcnosti,

Na druhej strane, ak chceme hovoriť o škole, ktorá rozvíja celú osobnosť žiaka, musíme zdôrazniť, že je to aj škola, v ktorej je žiak otvorený novým skúsenostiam, osvojuje si normy správania, interiorizuje si hodnoty, vie si stanoviť ciele do budúcna. Uvedené charakteristiky sa nestanú realitou okamžite a samy od seba, ale je na učiteľovi a škole ako zabezpečí podmienky, v ktorých sa môže žiak takýmto stať. Napriek skutočnosti, že škola je vzdelávacia inštitúcia, má v modernej súčasnej spoločnosti vážne zastúpenie. Podpora žiackej, triednej súdržnosti, rozvoj hodnotných vzťahov, vytvorenie bezpečného prostredie v triede a v škole, záujem o žiaka, jeho podpora, toto všetko  môže byť východiskom transformácie školy a spôsobom ako zefektívniť výchovu a vzdelávanie.

 


Zdroje:
ZELINA, Miron a kol.:Škola pre život v interdisciplinárnom kontexte
KOPŘIVA, Pavel - KOPŘIVOVÁ, Taťjana: Respektovat a být respektován
NOVÁČKOVÁ, Jana: Výchova a vzdělávání pro 21. století. Mýty ve vzdělávání
PETLÁK, Erich: Klíma školy a klíma triedy
KOSOVÁ, Beáta: Rozvoj osobnosti žiaka
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.