Mnohým pripadá slovenčina ako jeden z najťažších jazykov na svete, ale nemusí to tak vždy byť. V škole majú žiaci dostatok času na to, aby si jednotlivé gramatické a pravopisné javy precvičili a zapamätali na celý život. Dôležité je len dobré sústredenie a neustále opakovanie preberaných javov. Mnohé vzory platia pre viaceré slovné druhy, a tak keď sa raz niekto dobre naučí správne skloňovať podľa vzoru PEKNÝ, vie správne písať nielen prídavné mená, ale aj niektoré zámená a číslovky. Niektoré javy sú však dosť náročné a musí si ich človek poriadne zapamätať. Vybrali sme pre vás niekoľko gramatických javov, kde robia ľudia najčastejšie chyby.
Predložky s/so, z/zo
Ak sa neviete rozhodnúť, pomôže jednoduchá pomôcka:
s/so sa vždy píše v prípade, že sa pýtate s kým?, s čím? (inštrumentál)
Prišiel so susedou.
Boli sme tam s otcom.
z/zo použijete v prípade, že sa pýtate z koho?, z čoho? (genitív)
Vrátili sme sa zo školy. Odišiel z dvora.
Euro sa skloňuje
Euro sa skloňuje podľa vzoru mesto.
| Pádové otázky | euro | |
| singulár | plurál | |
| nominatív (kto? čo?) | euro | eurá |
| genitív (koho? čoho?) | eura | eur |
| datív (komu? čomu?) | euru | eurám |
| akuzatív (koho? čo?) | euro | eurá |
| lokál (o kom? o čom?) | eure | eurách |
| inštrumentál (s kým? s čím?) | eurom | eurami |
Napadlo mi/ napadlo ma
Keď máme na mysli myšlienky, nápad, tak používame tvar: Napadla mi myšlienka.
Ak nás niečo ohrozilo alebo nás niekto napadol, tak použijeme tvar: Pri prechádzke dedinou ma napadol pes.
Hanba, nie je hamba
Slovo hamba v slovenčine neexistuje.
Môžeme, nie môžme
Slovo môžme v slovenčine neexistuje.
Prvýkrát/ prvý raz
Slová končiace na krát sa píšu spolu (jedenkrát, prvýkrát, dvakrát).
Slová končiace na raz sa píšu oddelene (jeden raz, dva razy, päť ráz, veľa ráz).
Oni/ ony/ sami/ samy/ radi/ rady
Oni, sami a radi sa viažu na životný mužský rod.
Ony, samy a rady sa viažu na ostatné rody (neživ. mužský, stredný a ženský).
Muži to pripravia radi.
Ženy cestujú samy.
Duby tam stáli samy.
Deti tancujú rady.
(tie) Stromy majú rady slnko. (tie) Učiteľky majú rady svoju prácu. (tie) Ženy sa rady pohybujú v kuchyni. (tie) Deti rady chodia do školy a rady sa učia. (tie) Dievčatká sa rady hrajú s bábikami. (tie) Vrabce rady kradnú sliepkam zrno na dvore.
Mäkké i píšeme aj v prípade, keď nevieme určiť rod.
Povedia vám to oni. (nevieme kto)
Zástrčka nie je zásuvka
Ak vás niekto požiada, aby ste niečo zastrčili do zástrčky, zaiste mu porozumiete aj napriek tomu, že vás žiada o absurdnú vec. S najväčšou pravdepodobnosťou mala totiž táto osoba na mysli zásuvku.
Slová zásuvka a zástrčka majú odlišné významy. Kým slovom zástrčka označujeme vidlicu s vývodom vodiča elektriny, slovom zásuvka poukazujeme na zariadenie určené na pripojenie elektrického zariadenia pomocou už spomínanej zástrčky.
O desať minút/ za desať minút
Používajú sa obidve formy, ale závisia od obsahu výpovede.
Ak veta vyjadruje časový úsek, počas ktorého trvá dej, použijeme tvar:
Dočítam to za desať minút.
O desať minút sa používa na označenie času, keď sa napríklad niečo začne:
O desať minút príde vlak.
Nieje - nie je
Ide o dve slová, a preto ich treba písať vždy oddelene. NIE je častica a JE je sloveso.
Vykanie
Sloveso pri vykaní musí byť vždy v druhej osobe množného čísla.
SPRÁVNE:
Podali by ste mi ten chlieb? Ukázali by ste mi tú knihu?
NESPRÁVNE:
Podala by ste mi ten chlieb? Ukázala by ste mi tú knihu?
Zámená MI - MY
Zámeno s mäkkým i „mi“ sa používa, keď ide o „mi – mne“.
Príklad: Podaj mi ten zošit.
Zámeno s tvrdým y „my“ sa používa, keď ide o „my – všetci, viacerí“.
Príklad: My sme včera všetci spievali.
Svojim/ svojím
Aj dĺžne majú v slovenčine svoje opodstatnenie. Pri nižšie uvedených zámenách raz dĺžeň používame a raz nie.
Zapamätajte si!
Množné číslo je bez dĺžňa (datív): Poviem to svojim kolegom.
Jednotné číslo sa píše s dĺžňom (inštrumentál): Bol som so svojím kamarátom.
Toto pravidlo platí aj pre zámená môj, tvoj, náš, váš.
Preňho alebo preň? Postavím sa zaňho alebo zaň?
Zámená preňho, zaňho, naňho, oňho, doňho nahrádzajú životné podstatné mená mužského rodu.
Zámená preň, zaň, naň, oň, doň nahrádzajú neživotné podstatné mená mužského rodu a podstatné mená stredného rodu.
Napríklad:
Životné: Pre otca je to jednoduché. Preňho/pre neho je to jednoduché.
Neživotné: Choď po chlieb! Choď poň!
Vzor PEKNÝ
Podľa vzoru pekný skloňujeme prídavné mená (tiež niektoré zámená, číslovky), ktoré majú pred ohýbacou príponou tvrdú alebo obojakú spoluhlásku. Všade sa píše tvrdé y, ale pozor si dajte na nominatív plurálu mužského rodu, kde sa píše mäkké i. V inštrumentáli v príponách –MI, -AMI píšeme vždy mäkké i.
| mužský rod | ženský rod | stredný rod | ||||
| singulár | plurál | singulár | plurál | singulár | plurál | |
| N | pekn -ý | pekn -í / -é | pekn -á | pekn -é | pekn -é | pekn -é |
| G | pekn -ého | pekn -ých | pekn -ej | pekn -ých | pekn -ého | pekn -ých |
| D | pekn -ému | pekn -ým | pekn -ej | pekn -ým | pekn -ému | pekn -ým |
| A | pekn -ého / -ý | pekn -ých / -é | pekn -ú | pekn -é | pekn -é | pekn -é |
| L | pekn -om | pekn -ých | pekn -ej | pekn -ých | pekn -om | pekn -ých |
| I | pekn -ým | pekn -ými | pekn -ou | pekn -ými | pekn -ým | pekn -ými |
| Spisovné | Nespisovné | Spisovné | Nespisovné |
| bielizeň | prádlo | nechápem to | nechápem tomu |
| byť na smiech | byť k smiechu | nerozumiem tomu | nerozumiem to |
| čakám na otca - naňho | čakám na otca - naň | nevládze, lebo/pretože je starý | nevládze nakoľko je už starý |
| čakám na vlak - naň | čakám na vlak - naňho | nosové kvapky | nosné kvapky |
| členok | kotník | odporúčanie | doporučenie |
| dať pozdravovať | nechať pozdravovať | okrem iného | mimo iného |
| dojča | kojenec | odsek | odstavec |
| dve deci | dva deci | okamih | okamžik |
| časom, po čase | postupom času | otvoriť schôdzu | zahájiť schôdzu |
| čipka | krajka | odkopírovať | okopírovať |
| čiastkový | dielčí | pečiatka | razítko |
| elastickosť | elastičnosť | paštéta | paštéka |
| golier | límec | ||
| guľôčkové pero | guličkové pero | priezor | kukátko |
| harmanček, rumanček | kamilky | páči sa mi | ľúbi sa mi |
| hojdačka | húpačka | ||
| hosť, hostka | hosť, hosťka | pravdaže, však | ovšem |
| hrať šach | hrať šachy | petržlen | petržel |
| hrať na niečom | hrať na niečo | predsedníčka | predsedkyňa |
| chlieb | chleba | priehradka, priečinok | prepážka |
| ide o niečo | jedná sa o niečo | plece | rameno |
| ísť do záhrady | ísť na záhradu | pri telefóne | u telefónu |
| ísť po mlieko | ísť pre mlieko | prísť o chvíľu | prísť za chvíľu |
| je pravda, že | je pravdou, že | po prvé, po druhé | za prvé, za druhé |
| je to tak | je tomu tak | priprav sa na odpoveď | priprav sa k odpovedi |
| je to veľmi dobré | je to moc dobré | pokojný. pokoj | kľudný, kľud |
| kaleráb | kareláb | písať perom (ako) | písať s perom |
| kam ideš? | kde ideš? | rožok, rožtek | rohlík |
| kontaktujte sa s nami | kontaktujte nás | rovná sa nule | je rovné nule |
| kvapky proti kašľu | kvapky na kašeľ | rasca | kmín |
| list | dopis | saláma | salám |
| lízanka | lízatko | správanie | chovanie |
| merať si teplotu | merať si horúčku | strúhadlo | strúhatko |
| mimo hru | mimo hry | stanica | nádražie |
| mravčia práca | mravenčia práca | samochvála | sebechvála |
| maškrtný | mlsný | súčasný | súčastný |
| napomôcť urobiť dobrú vec | napomôcť dobrej veci | skok o žrdi | skok o tyči |
| navyše | naviac | smerovacie číslo | smerové číslo |
| nátierka | pomazánka | škatuľa | krabica |
| návod na niečo | návod k niečomu | tlačidlo | tlačítko |
| neprišiel pre chorobu | neprišiel kvôli chorobe | tematický | tématický |
| ten istý, rovnaký | ten samý | vykonávať niečo | prevádzať niečo |
| to závisí od teba, to záleží na tebe | to závisí na tebe | vzhľadom na to ... | vzhľadom k tomu ... |
| vreckovka | kapesník | z času na čas | čas od času |
| v priebehu hodiny | behom hodiny | zvyšok | zbytok |
| v školách sa vyučuje | na školách sa vyučuje | žreb | los |
| vyhlásenie | prehlásenie | žmurkať | mrkať |
V ďalšom článku sa pozrieme na rovnako alebo podobne znejúce slová a ich pravopis.
Zdroj: J. Šimurka: Slovenčina do vrecka
