Ako naučiť dieťa ovládať svoj svet?

Svojim deťom môžeme najlepšie naznačiť, čo od nich očakávame tým,
že im poskytneme príležitosť zvládnuť svoje prostredie.

- Martin Selgman - psychológ

Vždy, keď vyžadujeme od dieťaťa, aby si samo našlo odpoveď, namiesto toho, aby sme mu ju povedali my, vysielame mu správu, že sa môže naučiť spoliehať na svoju vlastnú iniciatívu. Psychológ Martin Seligman sa domnieva, že ak umožníme  deťom získať skúsenosť, že niečo zvládnu, ako nájdu odpoveď alebo si na niečo našetriť, posilňujeme v nich vieru v samých seba. Spoznávajú tak, že ich skutky môžu priniesť predvídateľné výsledky a že cesta k úspechu vedie cez ich vlastné rozhodnutia a vytrvalosť. Lawrence E.  Shapiro vo svojej knihe Emoční inteligence dítěte a její rozvoj uvádza: „Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že vytvorenie pocitu, že niečo zvládneme, je to isté ako zvládať nové zručnosti. S touto predstavou ženú svoje deti do nekonečného množstva mimoškolských aktivít, čím v nich vyvolávajú pocit, že sú ovládané rozvrhom svojich činností. Ale toto hektické tempo môže pôsobiť paradoxne proti tomu, aby sa deti naučili sebestačnosti. Je to preto, lebo pocit že sme ovládaní vonkajšími silami, často vedie k strate vnútornej motivácie.“

Ako psychologický pojem sa sebestačnosť vzťahuje k vnútornému pocitu ovládania niečoho. Chápe sa tiež ako  schopnosť chápať svoje prostredie, začleniť sa do neho a účinne naň reagovať. Tento pocit ovládania je dôležitým faktorom sebamotivácie a je jednou z charakteristických vlastností úspešných ľudí. Ak si deti môžu stanoviť vlastné ciele, dávate im tento pocit sebaovládania. Keď deti vedia, že môžu situáciu ovládať, väčšinou sa zlepší aj ich prospech. Treba začať tým, že budete od detí viac očakávať. To ich prinúti, aby aj ony samy od seba viac očakávali.

Dieťa potrebuje dostatok príležitostí na to, aby sa naučilo ovládať svoj svet

Ak chcete svojmu dieťaťu pomôcť, aby získalo pocit sebestačnosti a vedomého ovládania svojich záležitostí, ktoré následne povedie k zvýšeniu jeho iniciatívy a samostatnosti, očakávajte od neho, že bude viac vecí robiť aj samo. Tendencia je však opačná. Čoraz viac rodičov chce deťom viac pomáhať a dávať a menej od nich vyžadovať.

Uvažujte nad tým, ako svoje deti odmeňujete

V minulosti sa hovorilo, že neustála pochvala a pozornosť pomôže deťom, aby si vybudovali vysoký stupeň sebadôvery. No časom odborníci zistili, že opak je pravdou. Ak sú deti doma alebo v škole povzbudzované za prácu, ktorú samy rady robia, napríklad rôznymi bodmi, hviezdičkami, žetónmi, sladkosťami, začnú mať pocit, že učenie je len spôsob, ako získať odmenu. Samozrejme, pochvala má svoje miesto pri motivácii detí, aby robili veci, ktoré sú pre ne ťažké, ale stráca svoj zmysel, keď jej je veľmi veľa.

A preto psychológovia odporúčajú, aby sa pochvala používala len vtedy, ak je nutná, ináč nie, lebo rýchlo stratí svoj účinok.

V škole by sa žiaci mali hodnotiť aj sami

Hodnotenie seba samého je ďalší spôsob, ako môžete zvýšiť pocit detí, že majú svoje školské úspechy pod kontrolou. Keď sú žiaci požiadaní, aby oznámkovali svoju vlastnú prácu, väčšinou známka učiteľa a ich vlastná známka sa zhodujú alebo majú k sebe veľmi blízko. Zdá sa, že už skutočnosť, že ich názor sa vníma vážne, zvyšuje záujem detí o to, čo si o nich druhí myslia.

Dieťa sa môže samo hodnotiť aj v rodine

Predchádzajúci princíp môže fungovať aj v rodine. Namiesto toho, aby ste kontrolovali, ako deti urobili domáce práce, povedzte im, aby sa obodovali od jeden po päť. Jeden bod je najhoršie prevedenie. Potom ohodnoťte vy výkon dieťaťa. Porovnajte svoje hodnotenia. Vysvetlite dieťaťu, že vaše a jeho hodnotenie sa nesmie líšiť viac ako tri body, aby bol výsledok prijateľný. Deti takto vykonávajú svoje povinnosti nielen rýchlejšie, ale i svedomitejšie.

Učte deti stanoviť si ciele

Ďalší spôsob, ako u dieťaťa zvýšiť pocit vedomého ovládania jeho záležitostí nad bežný výkon, je naučiť ho stanoviť si cieľ a naplánovať si jeho uskutočnenie. Je dôležité, aby si deti vedeli rozdeliť úlohu (povinnosť) na viac menších častí a postupne ju realizovali. Je to dôležitý nástroj organizácie času a metóda, ktorá mnohým ľuďom pomáha udržať si sebamotiváciu. Rozdelenie úloh do malých krokov tiež uľahčuje splnenie náročných úloh. Keď dieťa postupuje na základe malých krokov, dokáže zvládnuť veľa úloh. Okrem toho, že by si dieťa malo vedieť rozdeliť úlohu na menšie časti, malo by si vedieť približne aj odhadnúť čas, ktorý je potrebný na splnenie danej úlohy.

Ak je dieťa mladšie ako desať rokov, je dobré, ak mu pripravíte tabuľku, do ktorej si bude jednotlivé úlohy (kroky) a čas zapisovať.

Lawrence E.  Shapiro vo svojej knihe Emoční inteligence dítěte a její rozvoj navrhol nasledujúcu tabuľku:

Tým, že sa deti postupne zvykajú na vlastnú zodpovednosť, rastie ich sebadôvera. A tak im postupne  môžete dávať stále viac slobody a vytvárať príležitosti na zvládnutie ďalších povinností. Deti si takto osvojujú schopnosti, ktoré im budú pomáhať aj v dospelosti. Vďaka nim sa totiž stanú spoľahlivými ľuďmi, ktorí dokážu budovať pevné vzťahy a sú aj obľúbenými kolegami na pracovisku.