Ako formovať dobré súrodenecké vzťahy?

Súrodenec môže byť pre dieťa spojenec, rival alebo veľký kamarát. Môže s ním prežívať nekončiace hádky, ale aj silné puto. Všetko záleží od toho, aké vzťahy si súrodenci postupne počas života vybudujú.

Ak máme súrodenca, máme niekoho, s kým sa môžeme hrať, s kým môžeme žartovať, s kým sa môžeme rozprávať, kto je nám vzorom, kto je nám priateľom, s kým máme celoživotné vzťahy, kto nás dôverne pozná. Súrodenci majú veľkú výhodu v tom, že si rôzne spoločenské situácie môžu trénovať v rámci rodiny. Dávajú si  do života rôzne lekcie. Napríklad sa učia:

• čakať,
• že nie vždy sú vypočutí,
• že nie vždy sú centrom pozornosti,
• že ich veci môžu zmeniť miesto,
• žiť s niekým, kto ich pravidelne rozčuľuje,
• učia sa meniť svoje plány,
• učia sa spolu vychádzať.

Rodičia musia často riešiť rôzne súrodenecké konflikty. Deti niekedy medzi sebou súperia a provokujú sa. Ako môžu rodičia tieto situácie zvládnuť tak, aby ich nielen vyriešili, ale  aby vzťahy svojich detí posunuli  pozitívnym smerom?

1. Dovoľte súrodencom, aby si problémy riešili aj sami

Dobiedzanie, hádky a krik sú medzi súrodencami prirodzené. Starší rozkazujú mladším. Mladší často fňukajú, plačú a žalujú.  V knihe Rodičovská príručka pre bratov a sestry Pat Spunginová a Victoria Richardsonová píšu: „Pokým bratia a sestry zápasia o svoje postavenie ešte predtým, než si vypracujú spôsoby vzájomného spolunažívania, vedú spolu vojny, po ktorých nasleduje zmierenie. Sú to hádky o delení sa, o spravodlivosti, o súkromí a vlastníctve. Nezaobíde sa to bez škriepok, strkania a naťahovania sa.“

Deti pri škriepkach zisťujú, ako sa riešia problémy vo vzťahoch. A preto je potrebné vytvoriť súrodencom priestor na to, aby si dokázali vyjasniť svoje argumenty. Takto sa učia reagovať pri konfliktoch, ovládať svoj hnev, vyjednávať, robiť kompromisy a potom sa udobriť.

2. Učte ich podeliť sa

Súrodenecké hádky o veci zvyčajne netrvajú dlho. Cieľom rodičov by malo byť vytvoriť situácie, ktoré ich naučia, že podeliť sa je pre nich z dlhodobého hľadiska to najlepšie. Takže, keď sa opakovane a hlučne hádajú, kto bude pri počítači, môžete povedať: „ Ak sa neprestanete hádať, žiadny počítač nebude!“ A vypnite ho. Je dôležité naučiť deti deliť sa o svoje veci, ale tiež rešpektovať majetok druhých. Môžete ich naučiť, aby si navzájom nebrali veci bez povolenia. Vzácne a krehké veci môžete odložiť z dohľadu, aby ich zbytočne nelákali.

3. Urobte preventívne opatrenia

Nicky a Sila Lee v Knihe o rodičovstve uvádzajú, že existujú tri najzákladnejšie dôvody, ktoré vedú k neporozumeniu medzi súrodencami:

• únava,
• nízka hladina cukru v krvi,
• snaha o upútanie pozornosti rodičov.

Ak rodič vycíti, čo dieťaťu spôsobuje zlú náladu, môže tomu predchádzať. Riešením môže byť viac spánku, kvalitné jedlo v intervaloch, ktoré vyhovuje dieťaťu a  čas venovaný každému dieťaťu osobitne.

4. Učte deti vyjadrovať negatívne emócie

Ak chcete vytvoriť v rodine fungujúce a úprimné vzťahy, často sa spolu rozprávajte o radostiach, vydarených veciach, ale aj o frustrácii a starostiach. Učte deti tiež, aby sa vedeli odreagovať od negatívnych emócií. Vyzývajte ich k tomu, aby o svojich emóciách rozprávali a nepotláčali ich. Veďte deti k tomu, že facky, údery, štípanie, vrieskanie, ťahanie za vlasy, nadávky sú neprijateľné spôsoby vyjadrovania frustrácie alebo mrzutosti. Ak učíme deti vyjadrovať pocity sklamania, bolesti a hnevu bez straty sebakontroly a prejavov agresivity, dávame im jednu z nejlepších lekcií pre vytváranie zdravých vzťahov, a to, že konflikt sa dá vyriešiť bez toho, aby sa kvôli tomu pohádali. Ideálne je naučiť deti vyjadriť, prečo sú nahnevané. Tým, že ich učíte pomenovať čin, odnaúčate ich útokom na druhú osobu. Vytvorte také podmienky, aby deti mohli vyjadriť aj svoje obavy. Niekto sa bojí šikanovania, iný pocitu krivdy či viny. Snažte sa dieťa vypočuť a pochopiť.

Napríklad:

Brat zlomí sestre hračku. Sestra by mala v hneve povedať bratovi: „Zlomil si mi hračku! Zbúral si mi hrad!“ Je to vždy lepšie, ako keď mu povie: „Ty idiot! Nenávidím ťa!“

5. Vyhnite sa uprednostňovaniu

Deti vedia byť hlboko zatrpknuté, keď uprednostňujete niektoré z nich. To, že niekoho uprednostňujete, zistíte aj podľa týchto viet: „ To nie je fér! Vždy som na vine len ja! Jemu všetko odpustíte!“ Bez ohľadu na vaše pocity by ste nemali dávať najavo žiadne preferencie. Niekedy veľa prezradí aj reč tela. Možno sa na niektoré z detí viac usmievate a na to druhé sa mračíte. Najlepší spôsob, ako vylúčiť uprednostňovanie, je pravidelne uisťovať deti slovami aj činmi o tom, že každé z nich je výnimočné. Snažte sa oceniť dobré vlastnosti každého dieťaťa. Oceňovaním jedinečnosti každého dieťaťa, namiesto ich vzájomného porovnávania prispievate k tomu, že sa vaše deti stávajú sebaistejšími, milujúcejšími a majú menšiu potrebu súťažiť so súrodencami. Ak sa každé dieťa cíti milované také, aké je, je menej pravdepodobné, že sa bude cítiť ohrozené bratmi a sestrami. Pomôžte deťom pochopiť, že je dobre, ak sú medzi nimi rozdiely. Deti chváľte aj v súkromí a nielen pred celou rodinou.

Snažte sa byť spravodliví. Bratia a sestry sledujú veľmi pozorne, kto čo dostane a či dostávajú spravodlivý podiel. Vysvetľujte presne deťom, prečo ste niekomu niečo kúpili a niekomu nie. Vysvetľujte súrodencom, že každý z nich v určitom období potrebuje niečo iné a podľa toho sa riadite.

6. Zabávajte sa spolu ako rodina

Spoločné stolovanie, dovolenky, aktivity, hranie hier vytvára spoločné zážitky a buduje pocit spolupatričnosti. Spoločné vykonávanie domácich prác formuje zmysel pre tímovú prácu.

7. Dovoľte im hrať sa aj nezmyselné hry

Rodičia sú najradšej, keď deti robia niečo zmysluplné. Trénujú nejaký šport, venujú sa umeniu, hrajú sa kreatívne hry s pravidlami alebo čítajú knihy.

Možno sa vám niektoré hry vašich detí budú zdať nezmyselné a budete mať pocit, že ich v ničom nerozvíjajú (stavanie bunkrov, bláznenie, klbčenie, skrývanie), ale aj takéto, na prvý pohľad zbytočné aktivity, cvičia ich predstavivosť a budujú ich priateľstvo. Pre rodičovské nervy je veľkou pomocou, ak majú miestnosť v dome alebo priestor vonku, kde nie sú žiadne drahé alebo krehké veci, ktoré by mohli rozbiť. Tiež je dobré, keď máte k dispozícii priestor, kde si nemôžu ublížiť. Ak to vyzerá, že ide do tuhého a že by si mohli ublížiť, spýtajte sa ich: „To klbčenie alebo bitka je len hra, či je to naozaj?“ Ak jedno z detí povie, že naozaj, oddeľte ich.

8. Vybudujte medzi deťmi lásku a porozumenie

Už od malička môžete deťom pomáhať vyjadrovať city a úctu k svojim súrodencom. Môžete ich motivovať k vzájomnej starostlivosti a zodpovednosti. Môžete im povedať: „Nechcel by si rozveseliť svojho brata? Dnes je nejaký smutný. Pomôžeš dnes sestre s úlohou? Ja musím ešte žehliť. Si naozaj skvelý brat, keď si dokázal sestre opraviť bicykel.“ Keď od detí budete požadovať rozumnú mieru zdvorilosti, tak je pravdepodobné, že sa tak aj budú správať.