Existuje množstvo psychologických teórií vysvetľujúcich vývin ľudskej duše. Poznať psychiku je náročné, každá teória nám ju približuje z iného hľadiska a každému z nás sa pozdáva iná. Americký psychológ a psychoanalytik Erik Erikson prináša psychosociálnu teóriu, v ktorej popisuje osem období života človeka, ktorými si počas svojho života musí prejsť každý človek. Teória má prívlastok psychosociálna z toho dôvodu, že na rozdiel od autorov ako bol Sigmund Freud, Erikson sa sústredil na socializáciu ľudí s inými. Odlišuje sa i v tom, že hovorí o celoživotnom vývine osobnosti. Ako človek prechádza jednotlivými obdobiami, dostáva sa do životných kríz, v ktorých musí splniť nejakú vývinovú úlohu. Ide o takzvanú dilemu medzi dvoma protichodnými tendenciami. To, ako sa s touto úlohou popasujeme, ovplyvní našu osobnosť v budúcnosti. Za priaznivých podmienok získavame za odmenu určité cnosti. Pri každom štádiu si môžeme osvojiť buď dobrú alebo zlú skúsenosť a tá nás bude sprevádzať v nasledujúcich životných fázach. Štádiá sa dajú predstaviť ako časti stromu od koreňa až po najvyššie vetvy.
Život bez vzájomnej previazanosti nemá žiaden význam.
Navzájom sa potrebujeme a čím skôr sa to naučíme, tým lepšie pre nás.
(Erik Erikson)
1. Základná dôvera vs. nedôvera
Prvé Eriksonovo štádium trvá do konca prvého roka dieťaťa. Je tento svet plný nepredvídateľných udalostí a nehôd alebo je to bezpečné miesto na život? Aby deti vyriešili túto otázku a sprevádzajúce pocity neistoty, obracajú sa na osobu, ktorá sa o nich stará – väčšinou sa jedná o matku. Ak je matkina starostlivosť konzistentná v čase, spoľahlivá, predvídateľná, dieťa si vyvinie zmysel pre dôveru vo vzťahoch s inými ľuďmi. U dieťaťa sa vyvinie nádej, že tento svet je dobré miesto aj napriek občasnému utrpeniu. Úspech v tomto štádiu vedie k získaniu cnosti nádej. Množstvo dôvery nezávisí ani tak od poskytovania stravy alebo tepla domova, ale od kvality vzťahu matka a dieťa a od lásky. Naopak, ak toto štádium neprebehne úspešne a starostlivosť matky je nestála, nespoľahlivá, u detí sa vyvinie zmysel pre nedôveru, strach, nemajú sebavedomie a neveria v ich schopnosť ovplyvniť udalosti okolo seba.
2. Autonómia vs. hanba a pochybnosti
Deti vo veku 18 mesiacov až 3 roky prechádzajú rýchlym telesným vývinom a stávajú sa mobilnejšie. Začínajú preskúmavať svoje prostredie, odchádzajú od matky, vyberajú si, s ktorou hračkou sa chcú hrať, aké oblečenie nosiť i čo budú jesť. Všetky tieto samostatné pokusy demonštrujú rozvíjajúcu sa slobodu a nezávislosť. Erikson zdôrazňuje, že v tomto štádiu je kriticky dôležité, aby rodičia dovolili svojim deťom preskúmať svoje hranice a schopnosti. Rodičia by mali vytvárať prostredie, ktoré je tolerantné, podporujúce a neodsudzujúce. Napríklad, ak sa dieťa snaží obliecť si tričko, treba ho nechať sa snažiť, až pokým nie je potrebné zasiahnuť alebo pokým nepožiada o pomoc. Ak samostatnosť dieťaťa nie je podporovaná a oceňovaná, dieťa si na rozdiel od samostatnosti vytvára pocity zahanbenia a pochybností voči sebe. Rozvinie sa predčasné zlé svedomie a posadnutosť vlastniť niečo alebo niekoho. Cieľom druhého Eriksonovho štádia je mať sebakontrolu bez straty sebaúcty. Odmenou za správne zvládnuté štádium je cnosť vôle.
3. Iniciatíva vs. vina
Medzi 3. až 5. rokom života sa stávajú deti čoraz viac iniciatívnejšie. Zdá sa, že sú viac samy sebou, ľahko zabúdajú na zlyhania. Tam, kde sa rodičia predtým stretali s umiernenosťou, možno pozorovať podnikavosť, plánovanie, aktivitu a riskovanie. Počas tohto štádia sú deti často v kontakte s rovesníkmi. Hlavnou aktivitou je hra, ktorá im umožňuje cvičiť si sociálne zručnosti. Ak je ich iniciatíva potláčaná, či už kontrolou alebo kritikou okolia, u dieťaťa sa vyvinie pocit viny. Cítia sa byť otravné pre ostatných, a preto sa ich iniciatíva mení na poslušnosť príkazov. Ak rodičia neodpovedajú na zvedavé otázky svojich detí a považujú ich za triviálne a trápne, deti majú pocit, že sú „na obtiaž“. Aj keď je jasné, že mierny pocit viny pre rozvinutie sebakontroly je nevyhnutný, priveľa pocitu viny brzdí kreativitu a túžbu komunikovať s inými. Ak je nastolená rovnováha medzi pocitmi viny a iniciatívou, dieťa si odnáša do ďalších štádií zmysel pre slušnosť.
4. Kompetencia vs. menejcennosť
Deti v tomto štádiu sa začínajú učiť rôznym zručnostiam a vedomostiam o svete. Ako písať, čítať, počítať, ako vyrábať veci. Dôležitou sa stáva pre nich škola spolu s rovesníkmi, ktorí sa sú hlavným zdrojom sebavedomia. Veľa sa učia od starších, pripravujú sa na zaobchádzanie s pomôckami v dospelosti. Jedná sa o obdobie od 5 do 12 rokov. V prípade, že dieťa prechádza týmto štádiom s pocitom sebadôvery a sebapresadenia, pocitmi úspechu v dosahovaní vytýčených cieľov, získava cnosť kompetencie alebo výkonnosti – „som šikovný, v niečom výnimočný, rád dokončujem úlohy a som na ne hrdý.“ V opačnom prípade, pokiaľ sa im nepodarí rozvinúť si zručnosti, ktoré okolie vyžaduje, ak nie sú deti podporované v dosahovaní cieľov, dochádza k pocitom neschopnosti, neužitočnosti. Deti sa sťahujú do úzadia pochybujúc o svojich schopnostiach, sprevádzajú ich pocity menejcennosti, a preto často ani nenaplnia svoj potenciál.
5. Identita vs. zmätenie rolí
Štádium stanovenia identity je typické pre obdobie adolescencie vo veku od 12 do 18 rokov. Pod identitou sa rozumie odpoveď na otázku: „Kto som, odkiaľ pochádzam a kam smerujem?“ Myseľ adolescenta je v stave moratória – medzi detstvom a dospelosťou. Dospievanie je náročné, zahŕňa skúšanie rôznych „másk osobnosti“, životného štýlu, záľub, hudby a hľadanie zmyslu života. Dospievajúci sa zamýšľajú nad otázkami o budúcej kariére, rodine, bývaní. Mladí ľudia chcú niekam patriť a zapadnúť do spoločnosti. Nebezpečenstvo predstavuje akési zmätenie rolí a nesúdržná identita, plná rozporov medzi tým, ako sa javíme samým sebe a svojmu okoliu. Takíto ľudia majú strach hovoriť o svojich citoch, používajú rôzne hry a masky, aby zaujali iných a kvôli zmätenej identite majú problémy i v partnerských vzťahoch. Úspešné prekonanie tohto štádia prináša schopnosť prijať seba aj ostatných takých akými sú, aj napriek rozdielom.
6. Intimita vs. izolácia
Šieste štádium Eriksonovej teórie sa odohráva od obdobia ranej dospelosti – od 18 rokov. Ľudia začínajú nadväzovať intímne hlboké vzťahy nielen s rodinnými príslušníkmi, ale hľadajú si aj partnera na spolužitie. Úspešný vzťah môže nastať len vtedy, ak má človek odvahu vystaviť sa riziku zranenia a utrpenia, prípadne zlyhania pokusu o naviazanie romantického vzťahu. Úspešné zdolanie šiesteho štádia prináša cnosť lásky. Vedie k vytvoreniu zmyslu pre záväzok, bezpečnosť a starostlivosť o druhého a k schopnosti vo vyváženej miere prijímať i dávať. Vyhýbanie sa intimite a strach zo záväzku môže viesť k izolácii, osamelosti a niekedy i k depresii. Takíto ľudia žijú často bez partnera, alebo len „vedľa“ partnera namiesto „s ním“. Následky sa netýkajú iba partnerského vzťahu, ale súvisia i so schopnosťou prejaviť svoje emócie, dôverovať iným a s pocitmi celkovej prázdnoty.
7. Generativita vs. stagnácia
Počas obdobia strednej dospelosti si rozvíjame našu kariéru, usádzame sa vo vzťahoch a začíname zakladať rodiny. Máme potrebu prispievať druhým a to najmä poskytovaním starostlivosti vo svojej novej rodine a vytváraním niečoho užitočného v spoločnosti, v ktorej žijeme. Hovorí o generativite (zakladaní rodín) a kreativite. Ľudia sú schopní konať altruisticky a cítia sa naplnení niečím, čo ich presahuje – získavajú cnosť starostlivosti. V opačnom prípade sa môže stať, že ľudia sú pohltení samým sebou, nezaujímajú sa o iných alebo sa vracajú späť k predošlým Eriksonovým štádiám.
8. Integrita vs. zúfalstvo
Pokročilý vek je typický spomalením produktivity ľudí. Cieľom osobnostného vývinu v tomto štádiu je dospieť k istote a zmysluplnosti toho, ako človek svoj život prežil. K pocitu osobnej integrity môže dospieť len taký človek, ktorý bol strojcom svojho správania a myšlienok, staral sa o svojich blízkych, prijímal životné prehry i výhry. Nedostatok integrity sa prejavuje strachom z konca a zúfalstvom. Ľudia, ktorí podľa Eriksona prekonajú úspešne posledné štádium psychosociálneho vývinu osobnosti, si odnášajú cnosť múdrosť.
Zdroj: psychologie-metalova.cz, simplypsychology.org, ografologii.blogspot.sk
