Jazyk, reč, vyjadrovanie, čítanie to sú špecifické oblasti, ktoré niektorým chlapcom robia problémy. Tento problém nedal spať aj Marion Coxovej, profesorke angličtiny na Cotswoldskej škole v britskej oblasti Leicestershire. A tak premýšľala, čo by pre chlapcov mohla urobiť, aby sa im v škole darilo lepšie. Rozhodla sa, že pri vyučovaní angličtiny ich oddelí od dievčat a bude ich učiť samostatne. Na iných predmetoch sa učili spoločne. Angličtinu sa oddelene učili dva roky. Marion Coxová urobila aj zmenu v čítaní literatúry. Nemusela takto voliť zlatú strednú cestu a výber kníh prispôsobila chlapcom a dievčatám podľa ich vkusu. Vyučovanie tak nabralo samostatný dievčenský a chlapčenský smer. Pre chlapcov zaviedla aj podporný program zameraný na písanie a čítanie. Čítali si nielen doma, ale aj na hodinách.
Aké boli výsledky?
Výsledky boli ohromujúce! Podľa štatistických údajov dosahuje vo Veľkej Británii v angličtine iba 9 percent 14-ročných chlapcov hodnotenie A až C. V Cotswoldskej škole po dvoch rokoch dosiahlo pri záverečných skúškach hodnotenie A až C až 34 percent chlapcov. Škola zvýšila počet chlapcov s výbornými študijnými výsledkami takmer o 400 percent.
Nezlepšili sa však len chlapci. K zlepšeniu došlo aj u dievčat. Známky A až C dosiahlo 75 percent dievčat. Pred experimentom to bolo len 46 percent.
Nezlepšili sa len vedomosti
Marion Coxová vďaka svojmu experimentu tiež zistila, že sa nezlešili len známky. Viditeľne sa zlepšilo aj správanie, sústredenosť a čítanie s porozumením. Dodala tiež: „Keby sme boli chlapcov podychytili ešte skôr než v 14 rokoch, to znamená skôr, ako prechádzajú od kníh k televízii a počítačom, mali by sme ešte väčšiu nádej na úspech.“
Experiment tiež potvrdil, že chlapci sa vedia lepšie sústrediť na učenie a čítanie textov bez prítomnosti dievčat. To isté potvrdili aj dievčatá.
Prečo došlo k pozitívnej zmene?
Cotswoldský experiment pomohol chlapcom vytvoriť dostatočný časový priestor na osvojovanie jazykových znalostí. Neboli znechucovaní porovnávaním sa s dievčatami a mohli ísť vlastnou cestou do cieľa. Poskytol im chránené prostredie, v ktorom sa v porovnaní s dievčatami, ktorým to ide v tejto oblasti väčšinou lepšie, necítili ako hlupáci. Nemuseli sa predvádzať, aby zakryli svoje nedostatky. Nehanbili sa dokonca písať poéziu, čítať v triede nahlas alebo si zahrať v divadelnej hre.Chlapci sa dokázali viac uvoľniť a tým aj lepšie vyjadrovať.
Samozrejme, takéto oddelenie chlapcov a dievčat nemusí byť bez problémov. Hrozí, že by sa zaviedli staré stereotypy. Všetko závisí od prístupu učiteľa. Keď sa však chlapci od dievčat oddelia denne len na jeden predmet, na hodinu alebo dve, tak nehrozí nič mimoriadne zlé. Ďalšie predmety sa môžu učiť spolu.
ZDROJ: Steve Biddulph: Výchova kluků
