Ako deti naučiť rozprávať na verejnosti?

Sú deti, ktorým robí problém odpovedať ústne, z recitačných súťaží majú nočnú moru. A práve týmto deťom je potrebné pomôcť prekonávať tento problém a naučiť ich  čo najskôr vystupovať pred učiteľom či spolužiakmi.
Sú deti, ktorým robí problém odpovedať ústne, z recitačných súťaží majú nočnú moru. A práve týmto deťom je potrebné pomôcť prekonávať tento problém a naučiť ich čo najskôr vystupovať pred učiteľom či spolužiakmi. / Foto: Bigstock

V dnešnej dobe sú deti väčšinou veľmi smelé a rozprávanie na verejnosti im nerobí problém. Nemajú problém odpovedať pred spolužiakmi v triede, rady sú zúčastňujú recitačných či rétorických súťaží. No okrem takýchto detí existujú aj druhá skupina, ktorá sa práve v týchto činnostiach veľmi nevyžíva. Robí im problém odpovedať ústne, z recitačných súťaží majú nočnú moru.  A práve týmto deťom je potrebné pomôcť prekonávať tento problém a naučiť ich  čo najskôr vystupovať pred učiteľom či spolužiakmi. Prečo? Je to hlavne kvôli tomu, že v dospelom veku práve komunikatívni ľudia bývajú úspešnejší, pretože sa vedia presadiť, vedia obhájiť svoju prácu a často skôr zaujmú. Tieto zručnosti sa im môžu hodiť  aj pri hľadaní zamestnania alebo pri prijímacích skúškach.

Spomínané zručnosti je však  potrebné trénovať od detstva, aby v dospelosti s rozprávaním nemali problém.

 

Rozprávanie sa musí trénovať systematicky

Vo všeobecnosti je dobré vedieť, kedy človek bude rozprávať na verejnosti a tomu prispôsobiť svoju prípravu. Ak bude mať dlhší prejav, je dobré si ho vopred napísať. Dobré je nezabudnúť na úvod, jadro a záver. Dobré je povedať si doma text nahlas. Najprv sami pre seba a potom aj pred členmi rodiny. Takto isto môžete pracovať aj s dieťaťom. Deti sa väčšinou potrebujú naučiť nejaké učivo do školy. Výborné je, keď vám ho povedia doma nahlas. Takto si učivo nielen dobre osvoja, ale postupne sa učia prekonávať trému z rozprávania na verejnosti, u detí máme na mysli hlavne triedu. Dobré je aj učiť sa nahlas. Je to nielen dobrý tréning pre mozog, ale dieťa si zvyká aj na svoj hlas. Ak chcete byť naozaj precízni, môžete dieťa nahrať, nech počuje, ako jeho rozprávanie pôsobí na iných. Takto môže odhaliť aj rôzne zlozvyky alebo chyby, ktoré môže s vašou pomocou  postupne odstraňovať.

 

Ako udržať pozornosť poslucháčov?

Dôležitý je, samozrejme, obsah, ale potrebné je vedieť aj pracovať s hlasom a mať primeranú, zrozumiteľnú výslovnosť. Žiaci, ktorí ovládajú techniku rozprávania, vedia zaujať nielen tým, čo rozprávajú, ale i tým, ako rozprávajú. S hlasom sa treba vedieť hrať. Je dobré, keď deti vedia pracovať s pauzou, dôrazom, tempom a melódiou. Niektoré slová môžu hovoriť tichšie, tie najdôležitejše hlasnejšie. Niekedy môžu hovoriť rýchlejšie, niekedy si zložitosť textu vyžaduje, aby hovorili pomalšie. Prijateľná rýchlosť je medzi 120 až 150 slovami za minútu. Tak, ako vadí veľmi rýchly prejav, iritujúcim môže byť aj pomalé rečnenie a prejav s veľkými prestávkami. Rýchlosť prejavu však nikdy nesmie byť konštantná. Dobrý rečník strieda rýchlejšie pasáže s pomalšími. Prejav má obsahovať aj dve – tri pauzy pre efekt, ale nie viac. Niektorí ľudia keď vystupujú s prejavmi na verejnosti vyvolávajú dojem, že sú akoby “bez života”. Ich hlasu chýba vitalita, energia, entuziazmus, určitá intenzita. Ak rečníka viackrát požiadajú, aby zopakoval to, čo práve povedal, patrí asi medzi tieto typy.

Tiež je dôležité to, v akom priestore deti rozprávajú. V malej triede môžu hovoriť tichšie, vo väčšej hlasnejšie. Už v piatej triede sa deti zoznamujú s prozodickým systémom reči, teda s pauzou, tempom, melódiou, prízvukom a dôrazom, takže vedia, ako môžu pri svojom rozprávaní zaujať. Všetko je to len o tréningu. V škole dieťa nemá dostatok času na trénovanie svojho rozprávania na verejnosti, ale ak mu na tom záleží a rodičia ho v tom podporujú a pomáhajú mu, môže si  rozprávanie nahlas pár minút denne cvičiť doma.


Aj rečníci využívajú rozcvičky a prácu s dychom

Nielen športovci sa pred súťažou rozcvičujú. Aj v prípade, že ideme dlhšiu dobu rozprávať, je dobré si hlasivky precvičiť. A toto je dobré povedať aj deťom. Napríklad sa im to zíde pred recitáciou. Mnoho detí postupuje z triednych kôl recitačných súťaží aj na okresné či krajské kolá a ak s nimi cielene nepracuje učiteľ, je dobré, keď im to pripromenie aj rodič. Na roztrénovanie sú dobré napríklad jazykolamy.

 

Najznámejšie jazykolamy:

  • V našej peci myši pištia, v našej peci psík spí.
  • Juro neruj Jura! Juro neruj Jura! Juro neruj Jura!
  • Všetky húsky sa poprekoprcovali po priekope.
  • Išiel pštros s pštrosicou a pštrosíčatkami Pštrosou ulicou.
  • Ešte sa tie makovičky nepovymakovičkovali.
  • Šašo vešia osušku. Šašo vešia osušku. Šašo vešia osušku.
  • Pes spí, psy spia. Pes spí, psy spia. Pes spí, psy spia.
  • Naolejuje Júlia Júliu, alebo nenaolejuje Júlia Júliu?
  • Naša lomenica je zo všetkých lomeníc tá najlomenicovatejšia.
  • Levy sa váľali dolu lávou do válova.
  • Vojaci sú vyrukavičkovaní a veliteľ je najnevyrukavičkovateľnejší.
  • Najneobhospodarovateľnejšími.
  • Rozprostovlasatela sa dcéra kráľa Nabuchodonozora, alebo nerozprostovlasatela sa dcéra kráľa Nabuchodonozora?
  • Odideologizovaný deziluzionizmus.
  • Brontosaurus, brontosaurica a brontosauričatá sa hádajú, ktorí z nich je najbrontosaurovatejší.
  • Vyskočil vyskočil, Vyskočilku preskočil, Vyskočilka vyskočila, Vyskočila preskočila.
  • Popukané pukance popukali na plne popukanej panvici plnej popukaných pukancov.
  • Nemá Peter ani meter, meria meter ten náš Peter?
  • Železo, železo, oželezilo si sa? Koleso, koleso, okolesilo si sa?
  • Priemerný Premiér prišiel na priemernú premiéru priemerného filmu o priemernom priemysle.
  • Keď nenaolejujeme linoleum, tak naolejujeme lampu. Keď nenaolejujeme lampu, tak naolejujeme linoleum.
  • Strč prst skrz krk.
(Zdroj: madness.sk )

 

Dôležité je tiež dobre sa predýchať, to znamená niekoľkokrát zopakovať hlboký nádych a výdych. Nádychy a výdychy pomáhajú aj zbavovať sa trémy. Tiež je dobré deti upozorniť na dodržiavanie zrakového kontaktu. Povedzte im, aby sa pri rozprávaní pozerali na spolužiakov, učiteľku a nie von oknom alebo do zeme. Pri rozprávaní sa môžu občas usmiať alebo jemne použiť nenásilné gestá.

Rétorika je zložitá veda, ktorú ľudia, od ktorých to vyžaduje profesia, študujú aj niekoľko mesiacov v rámci rôznych kurzov. Sú to väčšinou politici, riaditelia veľkých firiem, ale aj umelci. V dnešnej dobe je výhodou nebáť sa komunikovať, vystupobať na verejnosti alebo povedať si niekde na porade svoj názor. Ak chceme naše deti pripraviť na život aj v tomto smere, je dobré už od detstva občas precvičovať aspoň základy správnej komunikácie na verejnosti, aby s tým v dospelosti nemali problémy a aby sa im podarilo lepšie presadiť sa v zamestnaní.

Čítajte viac o téme: Reč detí, Verejný prejav
Zdieľať na facebooku