Vedci postupne zisťujú, čo znižuje kreativitu detí

Deti sa rodia ako kreatívne bytosti. Od roku 1990 však neustále ich kreativita klesá.
Deti sa rodia ako kreatívne bytosti. Od roku 1990 však neustále ich kreativita klesá. / Foto: Shutterstock

Najúčinnejší spôsob, ako môžete rozvíjať kreativitu vašich študentov je, ak sa sami stanete ich vzorom. Deti nerozvinú svoju kreativitu, keď im to poviete, ale ak im to ukážete.

- Robert J. Sternberg: How to develop student creativity

Deti sa rodia ako kreatívne bytosti. Najčastejšie v treťom alebo vo štvrtom ročníku začína ich kreativita upadať. Od roku 1990 klesá priemerné skóre na testoch kreativity. Čo teda robíme nesprávne?

 

1. Často odmeňujeme

Výskumy ukázali, že odmeny tlmia detské objavovanie a predstavivosť. Dieťa sa sa snaží  dovtedy a len natoľko, aby získalo odmenu a potom sa mu už v jeho snahe nechce pokračovať. Ocenenia eliminujú vnútornú radosť z kreatívnych aktivít. Podobné je to aj so známkovaním motivačnými jednotkami.

 

2. Neustály dohľad nad deťmi

Deti brzdí v tvorivosti aj to, keď neustále sledujeme, čo robia, keď okolo nich chodíme, dozeráme na ne, sme neustále v ich prítomnosti. Deti toto všetko často až znervózňuje. Neustále zdržiavanie sa v blízkosti detí, usmerňovanie a pripomienkovanie každého detailu ich aktivity veľmi škodí ich kreativite. Ak sú deti pod stálym dohľadom a neustále im niekto aj bez požiadania radí, nenaučia sa zobrať na seba akékoľvek riziko a nezažijú a neuvedomia si cenu chýb, ktoré sú súčasťou akéhokoľvek učenia.

 

3. Veľké množstvo súťaží

Súťaže, v ktorých vyhráva vždy len jeden, vedia veľmi silno odradiť deti od ďalšej snahy a rozvoja tvorivosti. Mladší žiaci by mali čo najmenej súťažiť. Súťaživosť nepatrí medzi prirodzené ľudské potreby a jej pretlak v životoch detí môže mať podľa psychologičky Jany Nováčkovej viac negatív ako pozitív. Jana Nováčková považuje súťaže sa jeden z faktorov, ktoré vytvárajú prostredie nepodporujúce učenie a dodáva, že sú stále vo veľkej miere bežne zastúpené v školách. Tvrdí, že by mali mať v školách ďaleko menší priestor. „Súťaž je čosi, čo nie je človeku prirodzené. V prírode žiadnu súťaž nenájdete. Ľudia si ju umelo vytvorili,“ vysvetľuje Jana Nováčková.

 

4. Obmedzený výber možností

Naše deti škola učí, že existuje iba jedna správna odpoveď. Väčšina hračiek obsahuje návod na použitie a ani rodičia deťom často nedávajú na výber. Skúmanie jednotlivých možností je však základom kreatívneho myslenia. Kreatívne deti sú schopné navrhovať nové a alternatívne riešenia.

 

5. Málo voľného času

Deti nikdy nemali tak detailne organizovaný čas ako v súčasnosti. Škola, domáce úlohy, krúžky, tréningy, kultúrne vystúpenia, jazykové kurzy. Nemajú  čas na nudu. Nuda však rozvíja detskú  predstavivosť a predstavivosť plodí nové myšlienky a kreativitu. Pritom je dokázané že  práve v čase, keď nič nerobíme, prichádzame na tie najlepšie myšlienky. Kreativita sa najviac rozvíja vtedy, keď robíme veci len pre potešenie. Záleží práve na tom potešení a  nie až tak veľmi na výsledku. A tak dávajme priestor  deťom na to, aby mohli skúmať, robiť chyby, brať na seba zodpovednosť a zažiť slobodu vyjadriť svoje myšlienky a túžby.

Najdôležitejšie je nájsť rovnováhu medzi tým, čo je v spoločnosti presne stanovené a čo sa plniť musí a medzi časom, keď deti slobodne a bez obmedzení môžu aspoň niekoľko hodín denne rozvíjať v sebe to, čo majú rady, čo im robí skutočnú radosť a do čoho im neustále svojou prítomnosťou nezsahujú dospelí.

 


Zdroj: Goleman, Kaufman and Ray (1992) The creative spirit
Zdieľať na facebooku