Helena Kolbábková ako logopédka pracuje už 35 rokov. Má dlhoročné skúsenosti a vďaka nim aj objektívnejší pohľad na svet. Jednoznačne tvrdí, že počet detí s poruchami reči za posledné roky pribúda. Deti väčšinou nevedia vyslovovať hlásky, nemajú adekvátnu slovnú zásobu, nevedia súvisle rozprávať a často nerozumejú požadovanej informácii. Prečo dnešné deti rozprávajú nezrozumiteľne? Dôvodov je niekoľko. Helena Kolbábková za podstatné označuje tieto:
1. Málo sa s deťmi rozprávame a nečítame im nahlas
V dnešnej dobe si čoraz menej rodín večer sadne ku jednému stolu a rozprávajú sa spolu. Rodičia sa občas detí opýtajú, čo bolo v škôlke, ale deti pri týchto otázkach väčšinou odpovedajú jedným slovom. Najhoršie je, keď pri rozhovore sú rodičia mysľou niekde inde. Ako sa teda správne pýtať, aby sa dieťa v predškolskom veku rozhovorilo? „ Čo ťa dnes v škôlke potešilo? Čo ti urobilo radosť? Komu si radosť urobil ty? Uvidíte, že sa vaše deti zamyslia a rozhovoria sa,“ radí Helena Kolbábková. Dôležité je aj sa hýbať. Reč je vlastne pohyb. Keď napríklad pri riekanke používame ruky, nohy, hlavu, dieťa si slová lepšie zapamätá a vývoj reči je lepší.
Ďalším kameňom úrazu sú moderné technológie. Rodina sedí pri zapnutom televízore alebo pri svojom počítači. Každý sa zabáva sám a komunikácia viazne. To je ďalší dôvod, prečo sa schopnosť komunikovať znižuje. Problém je aj v tom, že televízia a rádio často poskytuje deťom zlý jazykový vzor. Niektoré deti v predškolskom veku sledujú aj youtuberov a tí tiež väčšinou nemajú správnu výslovnosť. Predškoláci toto všetko kopírujú, a tak nemôžeme byť prekvapení, keď sa nám v populácii výslovnosť zhoršuje.
Vytráca sa tiež čítanie pred spaním. „ Keď si rodičia nájdu čas na čítanie pred spaním, neobohacujú tým len svoje deti, ale aj sami seba. To sú práve tie spomienky, ktoré z detstva zostanú,“ pripomína Helena Kolbábková.
2. Veľká aktivita rodičov tiež škodí
V súčasnosti máme aj takých rodičov, ktorí svojim deťom plánujú každú minútu ich života. Niektoré mamičky nakúpia pracovné listy, množstvo kníh a didaktických pomôcok a s deťmi donekonečna robia riadenú a presne organizovanú činnosť. Potom ich zavezú na jeden krúžok, za tým hneď na druhý a zrazu je večer. Deti vlastne nemajú voľno na samostatné hranie. Mali by sme im dopriať čas, keď si len tak môžu sadnúť, poležať si, niečo sa zahrať s hračkami a rozvíjať si aj svoju vnútornú reč, aby si usporiadali myšlienky a všetko, čo počas dňa nasali.
3. Trénovať sa musí denne
Rodičia často rečové poruchy u svojich detí nevnímajú. Väčšinou ich na to upozorní pedagóg v materskej škôlke a odporučí im návštevu logopéda. Jedna návšteva za týždeň však nestačí, je nutné s dieťaťom každý deň pár minút potrebné veci precvičovať. Logopéd dáva návod, čo je potrebné robiť. V ordinácii sa rodič učí pracovať spoločne so synom alebo s dcérou. V spoločnej práci potom pokračujú doma. „ Výsledky sa neobjavia za dva týždne. Radšej cvičte päť minút denne než hodinu týždenne,“ zdôrazňuje Helena Kolbábková.
