Určite ste aj vy často počuli v detstve práve tieto vety: „Ak urobíš chybu, trest ťa neminie! Ak sa nebudeš správať presne tak, ako to chcem ja, stratíš všetky výhody! Ak nebudeš úspešný, nikto si ťa nebude vážiť! Ak nedonesieš domov len jednotky, zakážeme ti všetkých kamarátov! Ak to urobíš ináč, tak si to potom „vychutnáš! Prečo sa nesprávaš ako tvoj brat? Buď už konečne ticho! Prestaň už konečne plakať! Je to proste tak, svet je taký, tak sa láskavo prisôsob! Si moc citlivý, a preto v tomto svete z teba nič nebude!“
Dnes sa čoraz viac rodičov takýmto vetám vyhýba, ale nájdu sa aj takí. A popri tom odborníci na výchovu jednotne tvrdia, že deti by od svojich rodičov chceli počuť: "Skús to urobiť aj po svojom, nemusíš všetko opakovať po spolužiakoch. Či to zvládneš alebo nie, podporíme ťa a vždy ťa budeme mať radi. Sme na teba hrdí, že si na to sám prišiel. Sme šťastní, že si sám vymyslel nové riešenie. Len vďaka tvojej empatii a citlivosti si dokázal pomôcť spolužiačke. Svet potrebuje ľudí, ako si ty.“
Práve vďaka týmto vetám môžu z detí vyrásť kreatívne, samostatné a sebavedomé osobnosti, ktoré neskôr dokážu svet pozitívne posúvať dopredu.
Pri výchove však nestačí opakovať určité vety, ale je nutné dodržiavať aj zásady, ktoré dieťa posúvajú vpred. Ktoré to sú?
1. Nekritizujte chyby, ale dieťa povzbudzujte
Koľko detí sa bojí urobiť chybu? Viete koľko mojich žiakov sa bojí dostať zlú známku? Dokážu urobiť všetko možné aj nemožné preto, aby som im známku nezapísala. Sľubujú, prosia, rozprávajú hrôzostrašné historky o tom, čo sa doma stane, keď donesú zlú známku. Žiacku knižku vedia schovať na tie najneobvyklejšie miesta. Pri písomkách majú ťaháky tam, kde by to vôbec nikto nečakal. Podvádzanie pri odpovediach a testoch považujú za samozrejmú súčasť života a neboja sa učiteľovi povedať do očí, veď predsa podvádza každý, tak prečo by to nerobili aj oni? Výsledok? Strach a hrôza z chýb! Pribúdajúce klamstvá. Boja sa každého neúspechu. Aké to má pokračovanie? Tieto deti sa časom nebudú pokúšať urobiť niečo po svojom, podľa vlastného názoru a momentálneho nápadu. Niektoré si dokonca vyberú záškoláctvo a totálny odpor ku škole. Povedia si, že nemá zmysel sa vôbec o niečo pokúšať. A tak prichádza rezignácia, totálne prispôsobovanie a zabíjanie vlastnej kreativity. A tak výchova by mala byť presne opačná. Za chybu by nemal nasledovať trest, ale pomoc a pochopenie. Chyba by nemala byť chybou. Malo by ísť len o pokus, ktorý nevyšiel a z ktorého sa dá poučiť a ktorý sa dá doučiť. Dieťa však potrebuje cítiť podporu a nie strach. Mali by sme sa naučiť ceniť si nielen poznatky, ale aj snahu. Ak má niekto snahu, veľa vecí sa aj neskôr naučí. Deti by mali tiež vedieť, že dospelí sú tu pre nich preto, aby sa nebáli prísť za nimi v období, keď prekonávajú prekážky, pretože dospelí im s nimi veľmi radi pomôžu. Nedopustite, aby dieťa ostalo osamotené, keď urobilo chybu. Mohlo by sa začať izolovať od ostatných. Citlivo mu ponúknite pomoc. Práve vďaka pomoci v ťažkej chvíli sa naučí svetu dôverovať.
2. Správne riešenie nemusí byť jediné
Dospelí si väčšinou myslia, že sú múdrejší ako deti. Skúsenejší, to áno. Vyšší vek však nemusí vždy byť znakom múdrosti. Vývoj ľudstva tlačí vpred práve deti a je to práve preto, lebo deti si vedia predstaviť aj iné riešenia. Nemajú zaškatuľkované predstavy, vidia aj iné možnosti. No práve rodičia ich často v ich napredovaní brzdia. Často im hovoria: „ To nedokážeš! To ti nevyjde! Nebuď naivný!“ Rodičia však v takejto situácii nehovoria o schopnostiach detí, ale o tom, čo nie sú schopní urobiť oni. Alebo sa im do toho nechce, lebo sú zvyknutí na zaručené schematické postupy, ktoré ich zatiaľ priviedli do cieľa, tak nepovažujú za potrebné niečo meniť. Ale latka sa dá vždy posunúť smerom nahor. A o toto sa deti často pokúšajú a potrebujú od nás dospelých v tom povzbudenie.
Pravda nemusí byť len jedna. Ktokoľvek povie svoj názor, je pravdivý, pretože vychádza z toho, čo pozná, čomu verí, čo zažil. Rôzni ľudia môžu mať rôzne pravdy, pretože každý žije svoj vlastný jedinečný život. Dieťa nemusí mať zlý názor, má len iný názor.
3. Povzbudzujte deti vidieť veci v pozitívnom svetle
„Ak ti niekto daruje citrón, urob z neho limonádu.“
(Homer E. Capehart)
Učte deti, že aj veci, ktoré vyzerajú na prvý pohľad zle, nemusia také byť. Každá vec v živote má dve strany. Ak sa deti naučia nazerať na ne vždy z tej pozitívnej stránky, všetko im vždy pôjde ľahšie. Optimizmus je dôležtiá vlastnosť, ktorá pomáha zvládnuť aj tie najťažšie chvíle v živote. Skúste pomôcť deťom meniť formulácie, ktoré používajú. Hovorí sa: "Dávaj pozor, ako sa so sebou rozprávaš, pretože zároveň sám seba počúvaš."
Meniť myslenie môžete napr. aj zmenou reakcií týmto spôrobom:
Nikdy predtým som to nerobil. / Naučím sa niečo nové!
Nie je možné, aby to fungovalo. / Pokúsim sa, aby to vyšlo.
Je to príliš veľká zmena. / Nevadí, dám tomu šancu!
Emka sa už so mnou nechce kamarátiť. / Budem sa snažiť nájsť si kamarátku, s ktorou si budem rozumieť viac.
Nikdy sa v tom nezlepším. / Skúsim to ešte raz.
4. Rodičia nemusia vždy na 100 percent vedieť, čo dieťa potrebuje
Rodičia to, samozrejme, tušia, ale nevedia to úplne na sto percent, čo ich dieťa potrebuje. Nepoznajú všetky jeho myšlienky, pocity, túžby, sny, a preto by mali rešpektovať aj názory svojho dieťaťa a nevnucovať mu všetky svoje predstavy. Poznám veľmi veľa detí, ktoré plnia nesplnené sny svojich rodičov. Robia to pre nich len preto, lebo ich milujú, vážia si ich a nechcú ich sklamať. A tak aj desať rokov chodia na klavír, ktorý nenávidia, trénujú so sebazapretím šport, ktorý ich vôbec nebaví, študujú na vysokej škole, na ktorej sa nepodarilo vyštudovať otcovi, neskôr postavia dom v meste, v ktorom chcela žiť matka.
Ako to urobiť správne? Pýtajte sa, komunikujte, zaujímajte sa o to, v čom by ste mohli svoje dieťa podporiť. A keď dieťa zistí, čo je naozaj jeho, jeho vlastné, čo je jeho sen, staňte sa jeho najväčšími fanúšikmi a obdivovateľmi. Obdivujte ho preto, lebo robí niečo, čo vy sami by ste nikdy nedokázali a nikdy ste sa o to nesnažili. Či už dieťa prehrá alebo vyhrá, je to hrdina! Išlo po svojej ceste.
